Ukončenie pracovného pomeru počas PN: Podmienky a dôležité informácie

Práceneschopnosť (PN) predstavuje dočasnú nemožnosť zamestnanca vykonávať svoju pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasnú práceneschopnosť môže potvrdiť len ošetrujúci lekár. Čo sa však stane, ak dôjde k ukončeniu pracovného pomeru počas PN alebo krátko po ňom? Aké sú podmienky a práva zamestnanca v takýchto situáciách? Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike v slovenskom právnom kontexte.

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru

V prípade, že zamestnanec ukončí pracovný pomer a následne sa stane práceneschopným do 7 dní od ukončenia pracovného pomeru, vstupuje do tzv. ochrannej lehoty. Táto lehota zabezpečuje nárok na nemocenské dávky aj po zániku pracovného pomeru. Dĺžka ochrannej lehoty je štandardne sedem dní po skončení nemocenského poistenia, teda sedem dní po ukončení pracovného pomeru. Výnimkou je tehotná zamestnankyňa, ktorej nemocenské poistenie zaniklo počas tehotenstva - v takom prípade trvá ochranná lehota osem mesiacov. Ochranná lehota zároveň trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky počas PN

Počas trvania PN má zamestnanec, po splnení zákonom stanovených podmienok, nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky. Ich výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Je dôležité poznamenať, že dávka môže byť aj polovičná, ak sa práceneschopnosť vznikla pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Kto vypláca dávky počas PN?

Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN. Konkrétne, od 1. do 3. dňa PN zamestnanec dostáva 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) a od 4. do 10. dňa PN dostáva 55 % DVZ. Nemocenské dávky sú následne vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN, a to vo výške 55 % DVZ.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. V prípade, že nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Prečítajte si tiež: Skončenie pracovného pomeru počas PN zo strany zamestnávateľa

Ak mal zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.

Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenských dávok:

• Príklad 1: Mzda zamestnanca je 950 eur a pracoval celý minulý rok bez zmeny mzdy. Od 1. do 3. dňa PN dostane 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa PN dostane 55% z DVZ.
• Príklad 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, pracoval celý minulý rok bez zmeny mzdy, ale mal 35 dní PN. Výpočet bude rovnaký, ale zohľadní sa prerušenie poistenia.
• Príklad 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur. DVZ sa vypočíta ako 2500 eur * 12 mesiacov = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur. Maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987 eur, takže sa použije táto suma.
• Príklad 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, začal pracovať 1. októbra 2022 a PN začala 1. marca 2023 (trvá 14 dní). Rozhodujúce obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023.
• Príklad 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, začal pracovať 1. októbra 2022, pracovný pomer skončil 9. januára 2023 a PN začala 10. januára 2023 (v ochrannej lehote, trvá 14 dní). Rozhodujúce obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023.

Povinnosti zamestnanca počas PN

Slovenská legislatíva upravuje podmienky vyplácania PN v zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec je povinný bezodkladne odovzdať zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť podpísané zo zadnej strany, pričom na červenom tlačive je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá zamestnávateľovi po ukončení PN. V prípade elektronickej PN (ePN) zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, pretože inštitúcie si medzi sebou vymieňajú všetky potrebné informácie. Zamestnanec si môže skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia.

Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa zamestnanec zdržiava na vopred určenom mieste počas práceneschopnosti.

Ukončenie pracovného pomeru výpoveďou počas PN

Zákonník práce chráni zamestnanca pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa počas trvania PN. To znamená, že zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, ak je uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz. Zamestnanec je počas PN v tzv. ochrannej dobe (§ 64 Zákonníka práce). Podmienkou je, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.

Výnimky zo zákazu výpovede počas PN

Existujú však výnimky, kedy môže zamestnávateľ dať výpoveď aj počas PN. Ide o prípady, keď:

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer v skúšobnej dobe a PN

• sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce,
• zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce alebo nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise,
• sú dané dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru (napr. závažné porušenie pracovnej disciplíny).

Výpoveď zo strany zamestnanca počas PN

Zákonník práce nezakazuje zamestnancovi podať výpoveď počas PN. V takom prípade plynie výpovedná doba štandardne, a to bez ohľadu na trvanie PN. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok, a najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer trval aspoň jeden rok.

Ukončenie pracovného pomeru dohodou počas PN

Ukončenie pracovného pomeru dohodou je možné aj počas PN. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje súhlas zamestnanca aj zamestnávateľa. Dohodu môže navrhnúť zamestnanec aj zamestnávateľ. Podstatnou náležitosťou je dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru.

Čo robiť po skončení pracovného pomeru a nástupe na PN?

Po skončení pracovného pomeru a nástupe na PN je dôležité:

• Oznámiť začiatok PN Sociálnej poisťovni.
• Zaevidovať sa na úrade práce - toto je individuálne rozhodnutie, ale odporúča sa to pre nárok na podporu v nezamestnanosti a hradenie zdravotného poistenia štátom.
• Dodržiavať liečebný režim - zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu.

Ochrana tehotných zamestnankýň

Tehotné zamestnankyne majú zvýšenú ochranu. Ak zamestnankyni končí pracovná zmluva a je tehotná, je pre ňu výhodnejšie ísť nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru na PN v ochrannej lehote a úrad práce nemusí riešiť. Ochranná lehota je v prípade tehotenstva 8 mesiacov.

Dôležité poznámky a upozornenia

• Pozorne čítajte, čo podpisujete. Výpoveď je jednostranný úkon, ktorého podpisom potvrdzujete prevzatie, ale nevyjadrujete súhlas s jej obsahom.
• Nárok na odstupné závisí od dôvodu skončenia pracovného pomeru.
• Práceneschopnosť neznamená univerzálnu ochranu pred skončením pracovného pomeru.
• Ak máte pochybnosti o platnosti skončenia pracovného pomeru, obráťte sa na inšpektorát práce alebo advokáta.
• Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie, okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Prečítajte si tiež: PN a evidencia na Úrade práce

tags: #skoncenie #pracovneho #pomeru #pocas #pn #podmienky