Ochrana nájomcu bytu: Hluk a súvisiace normy

Investícia do nehnuteľnosti a jej prenájom sa javí ako dobrá voľba zhodnotenia finančných prostriedkov. Prenajať byt znamená pre jeho vlastníka dočasne sa vzdať práva užívať ho v prospech inej osoby - nájomcu, no na druhej strane znamená tiež oprávnenie inkasovať od nájomcu nájomné. Prenájom bytu sa javí ako ideálna voľba uchovať silu peňazí a vytvoriť si pasívny príjem. Tento článok sa zameriava na problematiku ochrany nájomcu, pričom primárne sa venuje problematike hluku, hoci priamo neupravuje hlukové normy, ale poskytuje rámec pre pochopenie práv a povinností nájomcu v kontexte susedských vzťahov a možných zásahov do jeho pokojného bývania.

Právna úprava nájmu bytu

Nájom bytu upravuje Občiansky zákonník a zákon o krátkodobom nájme bytu. Tieto právne predpisy upravujú práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu, ako aj podmienky, za ktorých môže dôjsť k ukončeniu nájmu. Zákon vyslovene nestanovuje, že nájomná zmluva na byt musí mať písomnú podobu. Ak sa zmluva o prenájme bytu neuzavrie písomne, vyhotoví sa aspoň zápisnica o jej obsahu. Nájomná zmluva je základným dokumentom, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom.

Povinnosti nájomcu

Nájomca má niekoľko základných povinností, ktoré musí dodržiavať:

• Platiť nájomné včas a v dohodnutej výške.
• Užívať byt riadne a v súlade s nájomnou zmluvou.
• Oznámiť prenajímateľovi nedostatky v byte, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu.
• Odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil on alebo spolubývajúci v byte alebo v bytovom dome na svoje náklady.
• Vykonávať drobné opravy a bežnú údržbu v byte.

Ukončenie nájmu

Nájom bytu môže skončiť niekoľkými spôsobmi:

• Dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom.
• Uplynutím doby, na ktorú bol nájom dohodnutý.
• Výpoveďou.
• Odstúpením od zmluvy.
• Zničením prenajatej veci.

Zrušiť sa dá, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote. Ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.

Prečítajte si tiež: Povinnosť chrániť prírodu: Analýza

Výpoveď z nájmu zo strany prenajímateľa

Prenajímateľ môže vypovedať nájomnú zmluvu len z dôvodov stanovených zákonom. Tieto dôvody sú taxatívne vymenované v Občianskom zákonníku a v zákone o krátkodobom nájme bytu. Medzi najčastejšie dôvody výpovede zo strany prenajímateľa patria:

• Nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace.
• Nájomca alebo ten, kto s ním býva, napriek písomnej výstrahe hrubo poškodzuje prenajatý byt a jeho príslušenstvo, spoločné priestory a spoločné zariadenia v dome.
• Nájomca využíva prenajatý byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie alebo ak nájomca alebo ten, kto s ním býva, sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome.
• Je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom dlhší čas ďalej užívať.

V prípade, ak bola nájomná zmluva uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, má nájomca právo na bytovú náhradu (buď na náhradný byt, náhradné ubytovanie alebo prístrešie) v prípade, ak sa nájom skončil výpoveďou zo strany prenajímateľa na základe zákonných výpovedných dôvodov.

Hluk ako problém v nájomnom bývaní

Hluk je bežným problémom v nájomných bytoch, najmä v husto obývaných oblastiach. Môže pochádzať od susedov, z ulice, zo stavebných prác alebo z iných zdrojov. Nadmerný hluk môže mať negatívny vplyv na zdravie a pohodu nájomcu, spôsobovať stres, poruchy spánku a zníženú kvalitu života.

Špecifické situácie: Zdravotné dôvody na strane nájomcu

Zákon neupravuje osobitný výpovedný dôvod na strane prenajímateľa, ktorý by sa týkal zdravotného stavu nájomcu. Avšak, v niektorých prípadoch môže zdravotný stav nájomcu viesť k situáciám, ktoré zakladajú výpovedný dôvod na strane prenajímateľa. Napríklad, ak nájomca v dôsledku svojho zdravotného stavu nie je schopný riadne užívať byt a sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov, môže to byť dôvod na výpoveď z nájmu.

Ochrana nájomcu v prípade zdravotných problémov

Hoci zákon neposkytuje priamu ochranu nájomcu pred výpoveďou z dôvodu zdravotných problémov, existujú určité možnosti, ako sa môže nájomca brániť:

Prečítajte si tiež: Preukazy osôb so zdravotným postihnutím

• Dohoda s prenajímateľom: Najlepším riešením je vždy pokúsiť sa dohodnúť s prenajímateľom. Vysvetlite mu svoju situáciu a pokúste sa nájsť spoločné riešenie. Možno sa dá dohodnúť na úprave nájomnej zmluvy alebo na predčasnom ukončení nájmu dohodou. Vo Vašom prípade by bolo najlepším riešením dohodnúť sa s prenajímateľom na ukončení nájomného vzťahu písomnou dohodou. V dohode by ste si určili presný deň ukončenia nájomnej zmluvy a vypratania bytu.
• Sociálna pomoc: Ak sa nájomca ocitne v hmotnej núdzi v dôsledku svojho zdravotného stavu, môže požiadať o sociálnu pomoc. Štát alebo obec môžu poskytnúť nájomcovi príspevok na bývanie alebo inú formu pomoci.
• Obrátiť sa na súd: Ak prenajímateľ neoprávnene vypovie nájomnú zmluvu, nájomca sa môže obrátiť na súd a žiadať, aby súd určil, že výpoveď je neplatná.
• Mediácia: V prípade sporu s prenajímateľom je možné využiť mediáciu. Mediátor je neutrálna osoba, ktorá pomáha zmluvným stranám nájsť spoločné riešenie.

Príklad z praxe: Rušenie nočného kľudu a zdravotné problémy

Vážený tím advokátov! Mám uzavretú nájomnú zmluvu na byt na 1 rok, byt obývam tretí mesiac. Môj problém spočíva v tom, že už od prvého dňa nájmu sused nad mojím bytom ruší nočný kľud. Každú noc sa niekoľkokrát budím na jeho nočné aktivity, kedy presúva nábytok, trieska dverami, nahlas vykrikuje a robí hluk na balkóne. Cez víkendy vyvádza. Z tohto dôvodu som už dlhodobo nevyspatá, neviem si oddýchnuť, už sa nedokážem sústrediť ani v práci, mám zdravotné problémy (pravidelne navštevujem kardiológa). V záujme môjho celkového zdravotného stavu by som chcela nájom ukončiť odstúpením od zmluvy, keďže v danom byte sa nedá normálne žiť. Každú noc je nejaká akcia a ja musím o 6-tej vstávať do práce, čo už nezvládam. Prenajímateľa, ako aj samotných nájomcov nad mojím bytom som viackrát upozorňovala, no nájomcovia sú alkoholici a môj prenajímateľ to nerieši, moje písomné sťažnosti ignoruje. Na moju reakciu, že chcem odstúpiť od zmluvy, keďže mám z tohto nepretržitého nočného života zdravotné problémy, prenajímateľ reagoval odmietavo a požaduje, aby som sa držala dohodnutej výpovednej lehoty. Ja však v tom byte ďalej žiť nemôžem, pretože sa mi zhoršuje zdravotný stav, čo viem potvrdiť lekárskym nálezom, a riskujem, že prídem o prácu. Všetky nočné akcie som znášala aj s mojím druhom, čiže mám aj svedka. Prosím, poraďte, či mám v tomto prípade právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy a či v prípade takéhoto ukončenia nájomnej zmluvy mám právo na vrátenie kaucie (prenajímateľ sa vyhráža, že mi ju zadrží, keď sa nebudem držať normálnej výpovede, aj keď v zmluve nie je dohodnuté penále). Resp. ako postupovať, aby som neprišla o peniaze za byt, v ktorom sa nedá žiť.

Dobrý deň, v prvom rade je potrebné uviesť, že odstúpiť od zmluvy je možné iba v prípadoch, ktoré predpokladá zákon alebo upravuje zmluva. Vtedy dochádza k zrušeniu zmluvy od počiatku. Vo Vašom prípade zákon neupravuje možnosť odstúpiť od zmluvy pre rušenie nočného kľudu susedom. Preto prichádza do úvahy iba výpoveď. Pri výpovedi je potrebné dodržať výpovednú lehotu, tak ako Vám uviedol Váš prenajímateľ. V zákone je výpovedná lehota upravená na tri mesiace, ale zmluvou môžete mať dohodnutú aj kratšiu alebo dlhšiu výpovednú lehotu. Samozrejme po vypovedaní zmluvy nie ste povinná naďalej užívať nehnuteľnosť (ak ohrozuje Vaše zdravie), ale napriek faktickému neužívaniu bytu ste povinná hradiť nájomné až do uplynutia výpovednej lehoty.

Susedské vzťahy a hluk

V súčasnosti sa znovu dostáva do povedomia úprava tzv. susedských vzťahov, ktoré sú ovplyvnené aktuálnymi spoločenskými zmenami. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi (nájomníkmi) susediacich nehnuteľností. Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozprov. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Ide o vzťahy súkromnoprávneho charakteru, ktoré sa musia riadiť v súlade so zásadami súkromného práva. V zásadách sú inkorporované určité hodnoty a pravidlá súkromného práva. Uplatňovanie a výklad súkromného práva musí byť vždy v súlade s tymito zásadami. Možno povedať, že zásady majú aj pomocnú interpretačnú funkciu pri vypĺňaní medzier v zákone.

Zákon v určitých situáciách susedských vzťahov presne nedefinuje, kedy je správanie jedného zo susedov aprobované a kedy nie je. Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké ich zistiť. Obidve zásady môžeme nájsť vyjadrené v § 3 ods. Je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Materiálne rozhraničenie napr. Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplvýva zo zmluvy, úradneho rozhodnutia a zo zákona. K neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením oprávnenia vyplývajúceho z určitého povolenia (napr. Podľa § 127 OZ ods. Otázka zásahu je otázka objektívna. Z ustanovenia § 127 OZ nemožno vôbec vyvodiť, že na ochranu podľa tohto paragrafu by bolo treba, aby zásah vyplýval zo spojenia so subjektívnou stránkou, zo zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane a príp. Neoprávnenosť zásahu je poďla vyššie uvedeného § 127 ods. 1 OZ vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohorozoval výkon jeho práv.

Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, práve tak ako vážne ohrozenie výkonu práva podľa § 127 ods. 1 OZ musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Objektívne hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom.[6] Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posdudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a pod. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť aká je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít ( napr. či sa jedná o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a pod.) primeraná miera konkrétnych imisií. Výkon vlastníckeho práva jedného vlastníka môže však dosiahnuť takú intenzitu, ktorá predstavuje vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka. Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka inej nehnuteľnosti [8] musí spĺňať jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 prvá veta OZ. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohorzujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnené zásahy, t. j. Ako bolo už vyššie uvedené susedské vzťahy sú vzťahy vzájomné. K obťažovaniu alebo obmedzovaniu výkonu práv druhého vlastníka môže dochádzať vzájomne. Často sa stáva, že obmedzovaný vlastník má určitú spoluvinu na konaní druhého vlastníka, ktorým ho obťažuje. Vzťahy medzi susedmi sa môžu vyostriť do otvoreného konfliktu, kedy si robia vzájomné naschvály a pod. Preto je v právnej úprave susedských vzťahov premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké.

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci

Podľa § 127 OZ ods. 1 Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. (3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Občiansky zákonník exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať. Zásahy môžu mať rôzny charakter. Môže nimi byť prenikanie pevných, tekutých, plynných látok, vnikanie organizmov a chovných zvierat, ako aj osôb na cudzí pozemok. Je nimi aj činnosť (stavebná) na jednom pozemku, ktorá ohrozuje statiku a oporu stavieb ako aj charakter vedľajšieho pozemku. Zásahom môže byť aj samotná nečinnosť vlastníka pozemku, na ktorom je postavená stavba v značne schátranom stave, z ktorej odpadávajú časti stavebného materiálu na vedľaší pozemok, prípadne jej zrútením by mohlo dôjsť k škode na vedľajšej nehnuteľnosti. Za zásah považujeme aj vnikanie rôznych druhov nebezpečných živočíchov z vedľajšej nehnuteľnosti ako sú potkany, myši a pod. a to z dôvodu, že vlastník susediacej nehnuteľnosti nekonal a nezabránil ich prenikaniu, ako aj ich samotnému výskytu. K zásahu môže dôjsť aj prenikaním podzemnými cestami ako je prenikanie chemikálii, odpadov a podobne. V súčasnosti sa často vyskytujú zásahy do susedských vzťahov vo forme neadekvátneho, neslušného a amorálneho správania sa susedov. Sú nimi rôzne druhy urážok smerujúcich proti susedovi, opakované močenie na susedovu stavbu a iné neprístojné správanie. Zásahy do susedských práv vznikajú činnosťou a nečinnosťou vlastníka susednej nehnuteľnosti.

Podľa § 126 ods. Ochranu práv dotknutého vlastníka poskytujú rôzne štátne orgány, aj keď je potrebné povedať, že v najvačšej miere sú nimi súdy. Ochrana, ktorú uplatňuje vlastník, je výkonom jeho práva. Výkon práva však musí byť v súlade s dobrými mravmi a inými zásadami súkromného práva. Žalobca, dožadujúci sa súdnej ochrany, sa môže dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. [12] Nemožno prekročiť formuláciu ustanovenia § 127 OZ. Na základe toho sa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ustanovenia § 127 OZ určitého aktívneho konania, ktorým môže byť odstránenie závadného stavu a pod. Napríklad: Vo veci sp.zn. 13C 124/83 Okresného súdu v Nitre sa žalobca domáhal, aby žalovaný odstránil zo svojho pozemku 4 agáty a orech, lebo mu značne znehodnocujú poľnohospodárske plodiny, ktoré pestuje vo fóliovníkoch. Súd zaviazal žalovaného do konca októbra toho roku odstrániť zo záhrady pri dome 4 agáty; vec posúdil podľa ustanovenia § 127 ods. Uvedené rozhodnutie nemožno považovať za správne, pretože z ust. § 127 ods. 1 OZ vyplýva iba to, že sa vlastník musí zdržať konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vo výroku rozsudku vydaného len na základe citovaného ustanovenia nemožno určiť, aké konkrétne opatrenie má žalovaný vykonať. Či sú opatrenia urobené povinným dostačujúce, možno riešiť až v konaní o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia). Rozsudok ukladajúci povinnosť niečoho sa zdržať má ten význam, že vlastník môže proti každému rušeniu toho istého druhu navrhnúť súdny výkon rozhodnutia na základe toho istého rozsudku podľa ust. V susedských vzťahoch sa konanie začína na návrh. Súd je viazaný žalobným petitom uvedeným v návrhu. Žalobca musí vo svojom návrhu presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce v čom spočíva zásah do jeho práv nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie čoho sa má vlastník nehnuteľnosti zdržať. Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom ( príp. že ide o vážne ohorozenie výkonu jeho práva), žalobe vyhovie a v odôvodnení rozsudku vymedzí mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci.

Pri výkone práv vlastníkov susedných nehnuteľností môže dôjsť k takému vážnemu ohrozeniu práv jedného vlastníka, z ktorého hrozí vznik škody. Je potrebné zdôrazniť, že vznik škody ešte len hrozí. V danom prípade je potrebné domáhať sa na súde podľa § 417 ods. 2 OZ uloženia povinnosti hroziacemu vlastníkovi niečo aktívne konať, konkrétne aby vykonal vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Podľa § 412 ods. Nie je možné ukladať iné povinnosti ako tie, ktoré smerujú k odstráneniu neoprávnených zásahov do práv vlastníka, ibaže by išlo o vážne ohrozenie práva a ohrozený by sa domáhal, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu hroziacej škody tomu, z koho konania ohrozenie vzišlo.[15] Je potrebné dodať, že žalobe opierajúcej sa o § 417 OZ nie je možné vyhovieť, ak žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna škoda; nestačí preukázať ohrozenie vzniku vážnej škody, ale musí ísť o ohrozenie aktuálne a skutočne hroziace. Žalobou podľa § 417 ods. 2 OZ sa možno domáhať len zákazu zásahov, ktoré iba hrozia, kým podľa § 127 OZ možno sa v podstate domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú, alebo ak hrozí ich opakovanie. Ak sa zasahuje do vlastníckeho práva bez toho, aby hrozil vážny vznik škody, žalobca sa bude domáhať žalobou o zdržanie sa konania, ktorým sa zasahuje do jeho práv. Ak však vznikne stav, z ktorého hrozí vznik škody a na jej odvrátenie je potrebné určité konanie, žalobca sa bude domáhať na súde uloženia povinnosti vlastníkovi niečo konať podľa § 417 ods. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca za určitých skutočností môže obidve žaloby (podľa 127 OZ a podľa 417 ods.

Podľa § 74 ods. Súdy môžu poskytnúť dočasnú a rýchlu ochranu porušenému alebo ohrozenému právu ešte pred začatím konania ako aj po začatí konania a to vo forme predbežných opatrení podľa § 74 a 102 OSP. Predbežné opatrenia sa vyznačujú svojou dočasnosťou a tým, že neprejudikujú čo je v konkrétnom prípade právo. Sú nariaďované v určitých zákonom stanovených lehotách. Možno ich nariadiť len z dvoch zákonných dôvodov a to vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pre susedské vzťahy sú predbežné opatrenia veľmi efektívnym dočasným právnym prostriedkom ochrany pred zásahom do práv vlastníka. V tomto prípade sa zrejme najčastejšie vyskytuje dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi, aj keď nemožno vylúčiť aj obavu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Nariadením predbežného opatrenia v susedských vzťahoch bude najčastejšie uložená povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať ( § 76 ods. 1 písm.

Neoprávnené zásahy do práv suseda sa môžu posudzovať aj podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupkom je podľa § 1 ods. Na rozdiel od posúdenia zásahov do vlastníckeho práva podľa OZ je potrebné na vyvodenie zodpovednosti zavinenie páchateľa priestupku. Podľa § 3 zákona o priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 11 ods. Sankciu je možné uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Pre porušovanie susedských vzťahov najčastejšie prichádzajú do úvahy priestupky podľa osobitnej časti zákona o priestupkoch a to konkrétne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, verejnému poriadku a majetku. Zásahom do susedských práv môže byť in concreto podľa § 47 ods. písm. b) zákona o priestupkoch porušovanie nočného kľudu. Za porušenie nočného kľudu môže byť páchateľovi priestupku na mieste v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 33,- EUR. Ďalším zásahom do susedských práv môže byť priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zakotvený v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch podľa ktorého, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Je potrebné sa však zmieniť o tom, že za určitých okolností konkrétneho prípadu môže takýto zásah spĺňať skutkovú podstatu trestného činu. Ak susedské vzťahy sú dlhodobo rozvrátené a miera vyhrážania ujmou na zdraví, inou ťažkou ujmou a dokonca smrťou jedného zo susedov presiahne určitý závažný stupeň konania a vzbudí u druhej osboby dôvodnú obavu, môže byť naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Zákona 300/2005 Z.z. Sused, ktorý úmyselne spôsobí škodu na majetku druhého suseda alebo sa o takéto konanie pokúsi, dopúšťa sa priestupku proti majetku. Za takýto priestupok mu može byť uložená pokuta až do výšky 331, - EUR. Je potrebné však dodať, že musí ísť o úmyselné konanie zo strany páchateľa priestupku. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o priestupkoch, náhradu škody môže poškodený uplatniť aj v samotnom konaní o priestupkoch.

Podľa § 5 OZ Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Hoci ochrany tzv. susedských práv sa možno dovolať na súde, u väčšiny priamych i nepriamych imisií prichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 5 OZ. Tento postup je praktický naj…

Možnosti riešenia problémov s hlukom

Ak nájomca trpí nadmerným hlukom, má niekoľko možností, ako situáciu riešiť:

1. Komunikácia so susedom: Najskôr sa pokúste porozprávať so susedom, ktorý hluk spôsobuje. Možno si nie je vedomý toho, že vás ruší, a je ochotný urobiť kroky na zníženie hluku.
2. Sťažnosť prenajímateľovi: Ak komunikácia so susedom nevedie k zlepšeniu, obráťte sa na prenajímateľa. Prenajímateľ má povinnosť zabezpečiť pokojné užívanie bytu a môže zasiahnuť, ak sused porušuje pravidlá domového poriadku.
3. Nahlásenie na obecný úrad: Ak hluk prekračuje únosnú mieru a porušuje nočný kľud, môžete sa obrátiť na obecný úrad alebo políciu. Tí môžu situáciu prešetriť a uložiť susedovi pokutu.
4. Súdna ochrana: V krajnom prípade sa môžete obrátiť na súd a žiadať, aby súd susedovi zakázal rušenie. Súd môže tiež nariadiť susedovi, aby vykonal opatrenia na zníženie hluku, napríklad inštaláciu zvukovej izolácie.

tags: #ochrana #nájomcu #bytu #hluk #normy