
Fyzická osoba má v právnom poriadku Slovenskej republiky garantované právo na ochranu osobnosti. Toto právo, zakotvené predovšetkým v Občianskom zákonníku, chráni rôzne aspekty osobnosti, ako sú život, zdravie, občianska česť, ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Ak dôjde k neoprávnenému zásahu do týchto práv, zákon stanovuje občianskoprávne sankcie, vrátane možnosti náhrady nemajetkovej ujmy.
Právna úprava osobnostných práv je zakotvená v úvodných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, konkrétne v ustanoveniach § 11 až § 16. Tieto ustanovenia tvoria základný rámec ochrany osobnosti fyzickej osoby.
V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé dielčie práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Medzi tieto dielčie práva patrí:
Občiansky zákonník zabezpečuje občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby aj po jej smrti (tzv. postmortálna ochrana). Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby právo na ochranu jeho osobnosti patrí manželovi a deťom, pokiaľ ich niet, jeho rodičom.
Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú príkladmo uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka. Medzi tieto prostriedky patrí:
Prečítajte si tiež: Povinnosť chrániť prírodu: Analýza
Pre úspešné uplatnenie žalôb stanovených v § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby sa jednalo o neoprávnený zásah, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo len ohroziť osobnosť fyzickej osoby, v dôsledku čoho vznikne nemajetková ujma (nie je vylúčené, aby vznikla aj majetková ujma, avšak v takom prípade sa aplikujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka).
Nemajetkovou ujmou sa rozumie ujma, ktorá v značnej miere zasahuje do psychickej sféry osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Nepremieta sa teda bezprostredne do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby.
Primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu môže byť aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak morálne zadosťučinenie ako primárna forma zadosťučinenia by sa preukázateľne nejavilo postačujúce. Pre priznanie peňažnej náhrady sa predpokladá značná miera dotknutia osobnosti fyzickej osoby.
K tomu, aby bola peňažná náhrada za porušenie osobnostných práv priznaná, je potrebné dokazovaním preukázať, že neoprávnený zásah vyvolal konkrétne následky v rodinnom, pracovnom, obchodnom alebo inom prostredí fyzickej osoby (napríklad že v značnej intenzite došlo ku skutočnému zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti osoby v spoločnosti).
V mnohých prípadoch je pomerne náročné určiť, aká by mala byť výška tejto nemajetkovej ujmy v peniazoch. Slovenské súdy sú v tomto smere skôr konzervatívnejšie a nepriznávajú náhrady v príliš veľkej výške. Výška náhrady závisí od individuálnych okolností každého prípadu a je ponechaná na uváženie súdu, ktorý zohľadňuje najmä závažnosť zásahu a jeho dopad na osobu poškodeného, prípadne aj na osoby blízke poškodenému.
Prečítajte si tiež: Preukazy osôb so zdravotným postihnutím
V rozhodnutí Okresného súdu Nitra, sp. zn. 10C/88/2009 zo dňa 10.10.2012, bol riešený prípad, kedy v dôsledku pochybenia lekára došlo k poškodeniu zdravia osoby do tej miery, že mu bola spôsobený stav tzv. bdelej kómy. Súd priznal poškodenému náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 EUR. Rodičom poškodeného bola priznaná náhrada vo výške 90.000 EUR každému z nich a súrodencom poškodeného bola priznaná náhrada vo výške 10.000 EUR každému z nich. Súd pri určení výšky náhrady bral do úvahy aj to, že súrodenci poškodeného ešte budú môcť viesť plnohodnotný život, budú si môcť založiť vlastné rodiny, čo však neplatí pre rodičov poškodeného, ktorých možnosti sú v tomto smere viac obmedzené.
V slovenskej judikatúre sa objavili dva protichodné názory na možnosť súbežného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv a náhrady škody na zdraví.
Právny poriadok Slovenskej republiky explicitne rozlišuje medzi ochranou osobnosti, ktorej priznáva samostatné prostriedky ochrany, a náhradou škody na zdraví ako zásahom do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychickej integrity osoby, pričom právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej integrity jednotlivca. Tieto nároky sledujúc ochranu rôznych záujmov je preto potrebné považovať za rovnocenné a samostatné.
Podľa článku 82 Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) má každá osoba, ktorá v súvislosti s porušením povinností podľa GDPR utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu, právo na náhradu škody.
Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s GDPR v rozsudku vo veci C-300/21. Súd konštatoval, že existencia ujmy alebo spôsobenej škody je len jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Ďalšími podmienkami sú (ii) porušenie povinností vyplývajúcich z GDPR a (iii) príčinná súvislosť medzi porušením a ujmou.
Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci
Súdny dvor tiež uviedol, že vyžadovanie určitej intenzity ujmy ako podmienky na priznanie náhrady by bolo v rozpore s právom únie. Pojem ujma alebo nemajetková ujma musí mať vzhľadom na absenciu akéhokoľvek odkazu na vnútroštátne právo členských štátov v GDPR jednotnú definíciu podľa práva Únie.
tags: #ochrana #osobnosti #nemajetkova #ujma #podmienky