Medzinárodné zmluvy na ochranu ovzdušia a ozónovej vrstvy: Prehľad

Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme je globálna výzva, ktorá si vyžaduje rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu. V priebehu desaťročí vzniklo množstvo medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorých cieľom je znížiť znečistenie ovzdušia, obmedziť emisie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a zmierniť klimatické zmeny. Tento článok poskytuje prehľad kľúčových medzinárodných zmlúv a právnych predpisov v oblasti ochrany ovzdušia a ozónovej vrstvy, s osobitným zameraním na ich implementáciu v Slovenskej republike.

Právny rámec ochrany ovzdušia v Slovenskej republike

Slovenská republika aktívne implementuje medzinárodné záväzky v oblasti ochrany ovzdušia a ozónovej vrstvy prostredníctvom národnej legislatívy. Aktuálny právny rámec tvoria najmä tieto zákony a vykonávacie predpisy:

Zákony

• Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon, účinný od 1. júla 2023, predstavuje základný právny predpis upravujúci ochranu ovzdušia na Slovensku. Stanovuje povinnosti pre stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia, upravuje kvalitu palív a definuje odbornú spôsobilosť v ochrane ovzdušia.
• Zákon č. 190/2023 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia: Tento zákon, s účinnosťou od 1. januára 2024, upravuje poplatky za znečisťovanie ovzdušia, čo predstavuje ekonomický nástroj na motiváciu znižovania emisií.
• Zákon č. 321/2012 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje opatrenia na ochranu ozónovej vrstvy Zeme, transponuje medzinárodné dohody a predpisy Európskej únie v tejto oblasti.
• Zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Tento zákon upravuje nakladanie s fluórovanými skleníkovými plynmi (F-plyny), ktoré majú vysoký potenciál globálneho otepľovania.

Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

K zákonom o ochrane ovzdušia a ozónovej vrstvy boli vydané viaceré vykonávacie vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré podrobnejšie upravujú jednotlivé aspekty ochrany ovzdušia. Medzi najdôležitejšie patria:

• Vyhláška č. 248/2023 Z.z. o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia: Stanovuje konkrétne požiadavky na emisie zo stacionárnych zdrojov, ako sú priemyselné podniky a energetické zariadenia.
• Vyhláška č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí: Upravuje spôsob monitorovania emisií a kvality ovzdušia, čo je nevyhnutné pre kontrolu dodržiavania limitov a hodnotenie účinnosti opatrení.
• Vyhláška č. 250/2023 Z. z. o kvalite ovzdušia: Definuje imisné limity pre znečisťujúce látky v ovzduší a upravuje hodnotenie kvality ovzdušia.
• Vyhláška č. 251/2023 Z. z. o kvalite palív: Stanovuje požiadavky na kvalitu palív, aby sa minimalizovali emisie znečisťujúcich látok pri ich spaľovaní.
• Vyhláška č. 252/2023 Z. z. o odbornej spôsobilosti v ochrane ovzdušia, podrobnostiach odborných posudkov a výkone kontroly malých spaľovacích zariadení na tuhé palivo a kvapalné palivo: Upravuje požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb vykonávajúcich činnosti v oblasti ochrany ovzdušia a kontrolu malých spaľovacích zariadení.
• Vyhláška č. 253/2023 Z. z. o požiadavkách na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu: Stanovuje požiadavky na manipuláciu s benzínom, aby sa predišlo úniku prchavých organických látok do ovzdušia.
• Vyhláška č. 254/2023 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušia: Dopĺňa a konkretizuje niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušia.
• Vyhláška č. 255/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú informácie podávané Európskej komisii a požiadavky na vypracovanie národných emisných inventúr: Upravuje reportingové povinnosti Slovenskej republiky voči Európskej komisii v oblasti emisií znečisťujúcich látok.
• Vyhláška č. 256/2023 Z. z. o regulovaných výrobkoch s obsahom organických rozpúšťadiel: Obmedzuje používanie organických rozpúšťadiel v niektorých výrobkoch s cieľom znížiť emisie prchavých organických látok.
• Vyhláška č. 299/2023 Z. z. ktorou sa ustanovujú jednotlivé notifikačné požiadavky pre špecifický odbor oprávnených technických činností: Ustanovuje notifikačné požiadavky pre špecifické technické činnosti v oblasti ochrany ovzdušia.

Právne predpisy k zákonu o ochrane ozónovej vrstvy Zeme

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/590 zo 7. februára 2024 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a o zrušení nariadenia (ES) č. 1005/2009: Toto nariadenie je priamo vykonateľné aj v Slovenskej republike a upravuje výrobu, dovoz, vývoz, uvádzanie na trh, používanie, zhodnocovanie, recykláciu a zneškodňovanie látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.

Právne predpisy k zákonu o fluórovaných skleníkových plynoch

• Vyhláška MŽP SR č. 314/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Táto vyhláška konkretizuje niektoré ustanovenia zákona o F-plynoch.
• Nariadenie EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/573 zo 7. februára 2024 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 517/2014: Toto nariadenie je priamo vykonateľné aj v Slovenskej republike a upravuje výrobu, dovoz, vývoz, uvádzanie na trh, používanie, zhodnocovanie, recykláciu a zneškodňovanie F-plynov.
• Nariadenia Komisie (ES) č. 1497/2007, 1516/2007, 304/2008, 306/2008 a 307/2008: Tieto nariadenia stanovujú štandardné požiadavky na kontrolu úniku, udeľovanie osvedčení spoločnostiam a zamestnancom a odbornú prípravu v súvislosti s F-plynmi.
• Vykonávacie nariadenia Komisie (EÚ) č. 1191/2014, 2015/2065, 2015/2066, 2015/2067, 2015/2068 a 2016/879: Tieto nariadenia upravujú formát a spôsob nahlasovania informácií, stanovujú minimálne požiadavky a podmienky vzájomného uznávania osvedčení a upravujú formát označení výrobkov a zariadení obsahujúcich F-plyny.

Medzinárodné zmluvy na ochranu ozónovej vrstvy

Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy

Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy bol prijatý v roku 1985 a nadobudol platnosť v roku 1988. Jeho hlavným cieľom je podpora spolupráce v oblasti výskumu a monitorovania ozónovej vrstvy. Dohovor neobsahuje konkrétne záväzky na zníženie produkcie a spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ale vytvára rámec pre prijatie Montrealského protokolu.

Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu

Montrealský protokol, prijatý v roku 1987 a nadobudol platnosť v roku 1989, je kľúčovou medzinárodnou zmluvou zameranou na postupné vyraďovanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (ODS). Protokol stanovuje konkrétne ciele a harmonogramy pre znižovanie produkcie a spotreby ODS, ako sú chlórfluórované uhľovodíky (CFC), halóny, tetrachlórmetán a metylbromid.

Prečítajte si tiež: Povinnosť chrániť prírodu: Analýza

Montrealský protokol bol niekoľkokrát novelizovaný a upravovaný s cieľom sprísniť kontrolné opatrenia a pridať nové látky pod kontrolu. Medzi najdôležitejšie zmeny patrí Londýnska novela (1990), Kodanská novela (1992), Montrealská novela (1997), Pekinská novela (1999) a Kigaliho novela (2016). Kigaliho novela, ktorá nadobudla platnosť v roku 2019, zavádza kontrolné opatrenia pre fluórované uhľovodíky (HFC), ktoré boli pôvodne používané ako náhrada za ODS, ale majú vysoký potenciál globálneho otepľovania.

Účinnosť Montrealského protokolu

Montrealský protokol je považovaný za jednu z najúspešnejších medzinárodných environmentálnych dohôd. Vďaka jeho implementácii sa podarilo výrazne znížiť produkciu a spotrebu ODS, čo viedlo k postupnému zotavovaniu ozónovej vrstvy. Vedci odhadujú, že ozónová vrstva by sa mala vrátiť do stavu pred rokom 1980 približne v polovici tohto storočia.

Medzinárodné zmluvy na ochranu ovzdušia a klímy

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC)

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) bol prijatý v roku 1992 a nadobudol platnosť v roku 1994. Jeho cieľom je stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu narušeniu klimatického systému. Dohovor stanovuje všeobecné zásady a záväzky pre zmluvné strany, ale neobsahuje konkrétne ciele pre znižovanie emisií.

Kjótsky protokol

Kjótsky protokol, prijatý v roku 1997 a nadobudol platnosť v roku 2005, je prvou významnou dohodou v rámci UNFCCC, ktorá stanovuje právne záväzné ciele pre znižovanie emisií skleníkových plynov pre rozvinuté krajiny. Protokol stanovuje individuálne ciele pre každú krajinu, ktoré sa mali dosiahnuť v prvom záväznom období (2008-2012). Druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu (2013-2020) bolo dohodnuté v Dauhe v roku 2012, ale nebolo ratifikované dostatočným počtom krajín.

Parížska dohoda

Parížska dohoda, prijatá v roku 2015, je prelomovou medzinárodnou dohodou o zmene klímy. Jej cieľom je udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím a usilovať sa o obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C. Parížska dohoda zavádza systém národne stanovených príspevkov (NDC), v ktorých každá krajina stanovuje svoje vlastné ciele pre znižovanie emisií.

Prečítajte si tiež: Preukazy osôb so zdravotným postihnutím

Regionálne dohody na ochranu ovzdušia

Okrem globálnych dohôd existuje aj množstvo regionálnych dohôd zameraných na ochranu ovzdušia. Medzi najvýznamnejšie patrí:

• Dohovor o diaľkovom prenose znečistenia ovzdušia cez hranice štátov (CLRTAP): Tento dohovor, podpísaný v roku 1979, je zameraný na zníženie emisií znečisťujúcich látok, ktoré sa prenášajú cez štátne hranice. V rámci dohovoru bolo prijatých niekoľko protokolov, ktoré sa zameriavajú na konkrétne znečisťujúce látky, ako sú oxid siričitý, oxidy dusíka, prchavé organické látky a perzistentné organické látky.

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci

tags: #ochrana #ovzdusia #a #ozonovej #vrstvy #medzinarodna