Odchýlenie sa od pokynov mandanta v kontexte Občianskeho zákonníka

Mandátna zmluva predstavuje významný nástroj v obchodnom a občianskom práve, ktorý umožňuje jednej strane (mandatárovi) konať v mene a na účet druhej strany (mandanta). Táto zmluva, upravená v Obchodnom zákonníku, sa často využíva aj v iných zmluvných typoch. Avšak, čo sa stane, ak sa mandatár odchýli od pokynov mandanta? Aké sú právne dôsledky takéhoto konania a kedy je to prípustné? Tento článok sa zameriava na preskúmanie týchto otázok v kontexte slovenského právneho poriadku.

Mandátna zmluva: Základný rámec

Mandátna zmluva je jedným zo zmluvných typov obstarávateľského charakteru, upravená v ustanoveniach § 566 a nasl. zákona č. 513/1993 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov. Táto právna úprava sa využíva aj pri iných zmluvných typoch, ktoré na ňu čiastočne odkazujú, ako napríklad pri komisionárskej zmluve, zmluve o obchodnom zastúpení či zmluve o inkase. Mandátnu zmluvu zaraďujeme medzi tzv. relatívne obchody, pôjde teda o záväzkovo-právne vzťahy v zmysle ustanovenia § 261 ods. Takmer totožný predmet záväzku ako mandátna zmluva formuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov v ustanoveniach upravujúcich tzv. príkaznú zmluvu.

Podstatné náležitosti mandátnej zmluvy

Pri mandátnej zmluve rozlišujeme dve zmluvné strany, a to osobu mandatára a osobu mandanta. Medzi podstatné náležitosti zmluvy patrí:

• Určenie zmluvných strán: Presné určenie, kto je mandatár a kto mandant.
• Určenie obchodnej záležitosti: Táto záležitosť má väčšinou vzťah k podnikateľskej činnosti mandanta a môže byť dojednaná ako uskutočnenie nejakej činnosti alebo právnych úkonov. Podstatou je, aby mala predmetná záležitosť obchodný charakter.
• Dojednanie o odplate: Nepripúšťa sa, aby bol mandátny vzťah dojednaný bezodplatne, s výnimkou prípadu, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, v zmysle § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Mandátna zmluva vzniká už samotnou dohodou o podstatných náležitostiach, nevyžaduje sa jej písomné vyhotovenie. S výnimkou § 566 Obchodného zákonníka, ktorý považujeme za základné ustanovenie, je právna úprava mandátnej zmluvy dispozitívna, čo znamená, že účastníci záväzkovo-právnych vzťahov vedia jej obsah upraviť v závislosti od vlastných požiadaviek.

Odborná starostlivosť mandatára

„Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.“ (§567 ods.1 Obchodného zákonníka). Ako sme už vyššie spomínali, ide o dispozitívne ustanovenie, od ktorého je možné sa odkloniť dohodou zmluvných strán. Čo ale rozumieme pod pojmom „odborná starostlivosť“? Z hľadiska interpretácie možno v prvom rade poukázať na to, že bežná starostlivosť pri zariaďovaní záležitostí nebude postačujúca, pretože sa vyžaduje výrazne väčšia starostlivosť ako len starostlivosť bežná. Takýto vyšší stupeň starostlivosti by mal napĺňať obsahové požiadavky na tzv. due diligence.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Dôraz na výkon činnosti s odbornou starostlivosťou úzko súvisí s tým, že mandatár nezodpovedá za výsledok svojho snaženia pri obstarávaní obchodnej záležitosti. Z uvedeného dôvodu má význam odborná zdatnosť a erudovanosť mandatára. Je len na dohode strán, či mandant vyžaduje výlučne osobné vykonanie záležitosti samotným mandatárom alebo mandant dá mandatárovi zmocnenie, že je len vecou jeho rozhodnutia, či svoje zmluvné povinnosti splní sám alebo prostredníctvom tretej osoby. Pokyny mandanta sú pre mandatára záväzné za predpokladu, že ich mandatár pozná alebo musí poznať. S uvedenou povinnosťou korešponduje oznamovacia povinnosť mandanta. Inak sa posudzuje situácia, ak bolo výslovne v zmluve alebo výslovným zákazom mandanta stanovené, že sa mandatár nesmie od pokynov odchýliť!

Odchýlenie sa od pokynov mandanta: Kedy je to možné?

Z ustanovenia § 567 ods. 2 Obchodný zákonník stanovuje aj podmienky, za splnenia ktorých sa môže mandatár odchýliť od pokynov mandanta. Môže tak urobiť len v prípade, že „je odklon pre zabezpečenie záujmov mandanta naliehavo nevyhnutný a zároveň nie je možné včas zabezpečiť súhlas. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.“ (M. Patakyová: Obchodný zákonník - komentár. 3 vydanie.)

Mandatár je povinný uskutočňovať dohodnutú činnosť podľa pokynov mandanta, ktoré môžu byť dohodnuté v mandátnej zmluve alebo ich mandant môže udeľovať mandatárovi aj počas výkonu jeho činnosti. Mandatár je oprávnený v zmysle ustanovenia § 567 ods. 3 ObchZ odchýliť sa od pokynov mandanta a to v naliehavých a nevyhnutných prípadoch v záujme mandanta, kedy mandatár nemôže včas získať jeho súhlas.

Kumulatívne podmienky pre odchýlenie

Zákon stanovuje dve kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa mandatár mohol platne odchýliť od pokynov mandanta:

• Naliehavá nevyhnutnosť: Odklon od pokynov musí byť naliehavo nevyhnutný pre zabezpečenie záujmov mandanta. To znamená, že existuje bezprostredné riziko, že ak sa mandatár nebude odchyľovať od pokynov, záujmy mandanta budú vážne ohrozené.
• Nemožnosť zabezpečiť súhlas: Zároveň nesmie byť možné včas zabezpečiť súhlas mandanta. To znamená, že mandatár musí vynaložiť primerané úsilie na získanie súhlasu mandanta, ale z časových alebo iných dôvodov to nie je možné.

Ak sú tieto podmienky splnené, mandatár je oprávnený konať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, aby ochránil záujmy mandanta.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Zodpovednosť mandatára

Vo všeobecnosti platí, že mandatár nemusí záležitosť zariadiť osobne, ale môže spôsobiť zánik záväzku splnením aj prostredníctvom tretej osoby. Uvedené neplatí v prípade, ak by mandátna zmluva obsahovala ustanovenie, ktoré by vylučovalo zariadenie záležitosti treťou osobou. Ak by mandatár porušil zmluvné ustanovenia, zodpovedal by za škody, ktorú svojim konaním spôsobil. „Aj napriek tomu, že mandatár v súlade so zákonom použil na plnenie záväzku iné osoby, jeho vzťah k mandantovi vrátane jeho právnej zodpovednosti sa tým nijako nemení.“ (O. Ovečková: Obchodný zákonník. Tretie doplnené a prepracované vydanie. Iura Edition.)

Z ustanovenia § 570 Obchodného zákonníka vyplýva, že samotná mandátna zmluva nenahrádza plnomocenstvo ako také. Pokiaľ bude musieť mandatár zrealizovať úkony voči tretím osobám, bude na to potrebovať písomné udelenie plnomocenstva. Udelenie plnej moci je jednostranným právnym úkonom mandanta, v ktorom mandant vymedzení rozsah úkonov, ktoré je mandatár oprávnený v jeho mene a na jeho účet realizovať vo vzťahu k tretím osobám. Upozorňujeme, že udelenie plnomocenstva môže byť aj súčasťou mandátnej zmluvy.

Ustanovenie § 570 Obchodného zákonníka osobitne upravuje zodpovednosť mandatára za škodu na prevzatých veciach. Toto ustanovenie považujeme za „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva jediný liberačný dôvod, ktorým je, že škodu nebolo možno odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Veci, ktoré boli mandatárovi zverené je možné dať v zmysle § 570 Obchodného zákonníka poistiť.

Zánik mandátnej zmluvy

Záverečné ustanovenia mandátnej zmluvy upravujú spôsoby jej vypovedania:

• V zmysle § 574 Obchodného zákonníka „môže mandant zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti.
• V zmysle § 575 Obchodného zákonníka „môže mandatár zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.

Ustanovenia mandátnej zmluvy môžeme aplikovať aj na zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vyplýva to z § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.“ Toto ustanovenie je len dispozitívne. Zákon presne neustanovuje, čo musí obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Príklad z praxe: Zrážky z preplatkov na základe pokynov mandanta

Obchodná spoločnosť na základe mandátnej zmluvy uzavretej so Spoločenstvom vlastníkov bytov obstaráva správu bytového domu v rozsahu upravenom v mandátnej zmluve a vykonáva evidenciu a vymáhanie pohľadávok za nezaplatené úhrady za služby spojené s užívaním bytov a úhrady do fondu opráv. Vlastník bytu uhrádza mesačné platby na bankový účet obchodnej spoločnosti a následne spoločnosť poukazuje platby účelovo určené do fondu opráv za celý bytový dom na bankový účet Spoločenstva vlastníkov bytov. Vlastníci bytov na zhromaždení Spoločenstva vlastníkov bytov schválili rozhodnutie o povinnosti každého vlastníka zaplatiť mimoriadny poplatok do fondu opráv na istý účel. Keďže nie všetci vlastníci s platením mimoriadneho poplatku do fondu opráv súhlasili, dobrovoľne tento poplatok nezaplatili. Predseda Spoločenstva vlastníkov bytov požiadal obchodnú spoločnosť o zrážku sumy zodpovedajúcej mimoriadnej platbe do fondu opráv tým vlastníkom bytov, ktorí nesúhlasili s mimoriadnou platbou do fondu, zo vzniknutého preplatku nadväzne na ročné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu a následne poukázal tieto platby v prospech bankového účtu Spoločenstva vlastníkov bytov. Obdobne sa dosiaľ takto postupovalo napríklad pri schválených pokutách spoločenstvu za neúčasť na brigáde (napr. 150 Sk). Ak túto pokutu vlastník nezaplatí, následne na žiadosť predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov zrazí obchodná spoločnosť (mandatár) túto čiastku z preplatku vzniknutého po ročnom vyúčtovaní platieb za služby spojené s užívaním bytu. Skutočnosťou teda je, že mandatár má možnosť vykonávať zrážky podľa pokynov mandanta (Spoločenstva vlastníkov bytov) - špecifikovaných predsedom spoločenstva a schválených uznesením na zhromaždení - z prípadného preplatku na ročnom vyúčtovaní.

Právne aspekty zrážok z preplatkov

Otázne je, či sa tým obchodná spoločnosť nedopúšťa porušenia práv vlastníka bytu, pretože vlastník bytu obchodnej spoločnosti, ktorá eviduje a vymáha pohľadávky, nedal súhlas k takýmto konkrétnym zrážkam. Vlastník, ktorý si príde po preplatok na vyúčtovaní, nesúhlasí so zrážkou. Bude v prípadnom súdnom spore ohľadom oprávnenosti vykonania zrážky vlastník bytu úspešný?

Nadväzne na citované ustanovenia vymáhanie pohľadávok Spoločenstva vlastníkov bytov prostredníctvom tretej osoby - napr. obchodnej spoločnosti, ktorá má toto v predmete podnikania, je prípustné. Obchodná spoločnosť je na základe mandátnej zmluvy a pokynu mandanta (tzn. Spoločenstva vlastníkov bytov) oprávnená vykonávať jednotlivým vlastníkom bytu zrážky z preplatku pri ročnom vyúčtovaní platieb za služby spojené s užívaním bytu, ktoré následne použije na úhradu sankcií či prípadných nedoplatkov, keďže ju na to oprávňuje mandátna zmluva. Obchodná spoločnosť v tomto právnom vzťahu koná ako ,,predĺžená ruka“ spoločenstva, a teda vykonáva uznesenia zhromaždenia. Čo sa týka oprávnenosti spôsobu vymoženia sumy zrážkou z preplatku na vyúčtovaní za služby spojené s užívaním bytu, tento spôsob uspokojenia pohľadávky spoločenstva voči konkrétnemu vlastníkovi bytu je zákonný, pokiaľ sa na tomto spôsobe uspokojovania pohľadávok spoločenstva voči nemu uznieslo zhromaždenie, a teda bol tento spôsob odsúhlasený uznesením zhromaždenia, a to jednoduchou väčšinou vlastníkov. Oprávnenosť postupu je teda podmienená platným rozhodnutím, ktorým je uznesenie Spoločenstva vlastníkov bytov, a plnomocenstvom na takéto konanie, ktoré môže byť obsiahnuté v samotnej mandátnej zmluve. Obrana vlastníka a zároveň člena spoločenstva smie spočívať jedine v postupe pred samotným vymáhaním pohľadávok spoločenstva, a to v rámci zasadnutí zhromaždenia - v tom, že ako prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.

tags: #odchýlenie #sa #od #pokynov #mandanta #občiansky