Nárok na dovolenku, odstupné a odchodné pri odchode do dôchodku: Podmienky a postupy

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na dovolenku, odstupné a odchodné pri odchode do dôchodku podľa slovenského Zákonníka práce. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť legislatívu a poskytnúť praktické informácie zamestnancom aj zamestnávateľom.

Úvod do problematiky odstupného a odchodného

Podmienky nároku na vyplatenie odstupného a odchodného upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Spoločnou črtou odstupného a odchodného je, že sa poskytujú len pri skončení pracovného pomeru. Odstupné je možné chápať ako určitý druh kompenzácie, ktorou zamestnávateľ zmierňuje dôsledky pri prepustení zamestnanca.

Odstupné: Kompenzácia pri skončení pracovného pomeru

Základné podmienky nároku na odstupné

Odstupné je upravené v § 76 Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo dohodou z tých istých dôvodov.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ale aj dohodou, z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov. Podľa nového právneho stavu zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen ako alternatívu za „vzdanie sa výpovednej doby“, ale aj popri čerpaní výpovednej doby.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na dovolenku pri odchode do dôchodku

Výška odstupného

Výška odstupného je stanovená Zákonníkom práce a závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa.

• Najmenej dvojnásobok priemerného mesačného zárobku: Ak pracovný pomer trval menej ako päť rokov.
• Najmenej trojnásobok priemerného mesačného zárobku: Ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov.

Zákonníkom práce ustanovené výšky súm odstupného možno zvýšiť v rámci kolektívnej zmluvy, potom sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.

Odstupné pri zdravotných problémoch

Ak zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí mu pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Povinnosť vrátenia odstupného

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.

Zánik zamestnávateľa a odstupné

Odstupné zamestnancovi nepatrí, ak dochádza k zániku zamestnávateľa s právnym nástupníctvom. V takomto prípade sa mení len zamestnávateľský subjekt, pracovný pomer sa nekončí, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Dôležité hlásenia po dôchodku

Sociálne a zdravotné poistenie a odstupné

Zamestnávateľovi a ani zamestnancovi nevzniká povinnosť platiť poistné z vyplateného odstupného na sociálne poistenie a ani na zdravotné poistenie.

Odchodné: Nárok pri odchode do dôchodku

Podmienky nároku na odchodné

Odchodné je upravené v § 76 ods. 6 Zákonníka práce. Odchodné sa vypláca len jedenkrát, a to pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. Pre zamestnávateľov už je legislatívne taxatívne ustanovená povinnosť vyplácať odstupné aj zamestnancom, ktorí odchádzajú do predčasného starobného dôchodku.

Podmienkou na vyplatenie odchodného je dátum skončenia pracovného pomeru a existencia nároku zamestnanca na dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, Sociálnou poisťovňou vydané právoplatné rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku.

Výška odchodného

Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného. Priaznivejšia výška odchodného môže byť predmetom právnej úpravy kolektívnej zmluvy, avšak za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok. Vyššie odchodné môže tvoriť aj súčasť zmluvných podmienok dohodnutých už pri uzatváraní pracovnej zmluvy alebo pri zmene pracovnej zmluvy.

Zdaňovanie odstupného a odchodného

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov upravuje daň z príjmov fyzickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a platiteľom príjmu, je povinný zo zdaniteľného príjmu (odstupného a odchodného) vybrať podľa § 35 zákona o dani z príjmov preddavok na daň, resp. podľa § 43 zákona o dani z príjmov daň vybrať zrážkou.

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje výchova detí dôchodok?

Ak zamestnanec má podpísané vyhlásenie a uplatňuje si podľa § 36 zákona o dani z príjmov nezdaniteľnú časť zo základu dane na daňovníka alebo daňový bonus, a to v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), jeho príjem sa vysporiada vždy preddavkovým spôsobom zdanenia podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ zahrnie ním poskytnuté odstupné, resp. odchodné do úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca.

Dovolenka pri skončení pracovného pomeru

Nárok na dovolenku

Na dovolenku máte podľa zákona nárok, ak pracujete na trvalý pracovný pomer na plný, ale aj čiastočný úväzok. V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.

Výpočet nároku na dovolenku

Plánujete dovolenku v zahraničí? Je pre vás zložité vyrátať si, na koľko dní dovolenky máte nárok? Patrí vám, ak váš pracovný pomer trvá nepretržite celý tento rok a je u toho istého zamestnávateľa, u ktorého zároveň odpracujete aspoň 60 dní. Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa vám počíta aj v prípade, že meníte počas roka zamestnanie. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.

Dodatková dovolenka

Je v dĺžke 1 týždňa a máte na ňu nárok, ak pracujete pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávate zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, opäť vám patrí za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Dovolenka počas skúšobnej doby

Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa za taký deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.

Krátenie dovolenky

Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. Lenže, ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť. Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku. Z predošlého prehľadu si môžete všimnúť, že rozdiel pri krátení dovolenky v prípade odpracovaných 59 a 60 dní je obrovský.

Dovolenka a materská/rodičovská dovolenka

Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku.

Určovanie čerpania dovolenky

Zákon hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho či jej záujmy, ale aj úlohy a potreby spoločnosti. V prvom rade to znamená, že ak nárok na dovolenku máte, musí vám zamestnávateľ určiť či umožniť jej čerpanie v danom v kalendárnom roku. Ak vám dovolenku určuje po častiach, a nedohodnete sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne.

Zamestnávateľ vám skutočne dovolenku zrušiť môže, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.

Prenášanie dovolenky

Zákonník práce hovorí, že celú dovolenku, na ktorú máte nárok, by ste mali vyčerpať do konca kalendárneho roka. Vo všetkých prípadoch vám zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ste ju čerpať nemohli. V prípade, že to nie je do konca kalendárneho roka, v ktorom vám nárok vznikol, dovolenku si prenášate. Čerpanie prenesenej dovolenky vám zamestnávateľ musí určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ste ju do konca toho roka stihli vyčerpať. Ak dovolenku neminiete ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou vám prepadne. Podľa zákona sa totiž prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.

Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku

Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Podľa Zákonníka práce máte nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru.

Stravovanie a rekreácia počas dovolenky

Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Inak to podľa Zákonníka práce nie je pre zamestnávateľa náklad, ktorý si môže odpísať z daní. Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Ak ste zamestnanec, musíte oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Za kalendárny rok môžete požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Od 1. januára 2025 si môžete z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča vášho manžela/manželky.

Rekreačné poukazy a príspevky na rekreáciu

Od 1. januára 2019 vstúpil do platnosti paragraf Zákonníka práce, ktorý zaviedol povinnosť pre väčších zamestnávateľov prispievať zamestnancom na rekreáciu. Tento príspevok je oslobodený od daní a odvodov, ak sú splnené určité podmienky. Zamestnávatelia s viac ako 49 zamestnancami sú povinní poskytovať príspevok na rekreáciu. Zamestnávatelia s presne 49 alebo menej zamestnancami nie sú povinní poskytovať príspevok na rekreáciu, no môžu tak urobiť dobrovoľne.

Zamestnanec má právo požiadať o tento poukaz vo svojej firme, kde musí pracovať viac ako 49 ľudí. Podmienkou je, že zamestnanec vo firme pracuje najmenej dva roky a prenocovanie trvá minimálne dve noci. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na základe jeho žiadosti príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur ročne. Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa rozsahu kratšieho pracovného času zamestnanca.

Od januára budúceho roka sa však pravidlá menia, zamestnanec bude môcť príspevok venovať rodičom. Prenosnosť rekreačného poukazu na rodiča zamestnanca by mala podľa dôvodovej správy plošne podporiť možnosť využívania rekreačného poukazu zamestnanca.

tags: #odchod #do #dochodku #nárok #na #dovolenku