Odchodné a Odstupné v Štátnej Službe: Podmienky a Nároky

Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie odchodného a odstupného v kontexte štátnej služby na Slovensku. Cieľom je objasniť podmienky nároku na tieto peňažné plnenia, ich výšku a relevantné právne predpisy, ktoré ich upravujú.

Úvod do Odchodného a Odstupného

Odstupné a odchodné sú dve odlišné formy finančnej kompenzácie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi. Hoci sa oba považujú za peňažné plnenia, ich účel a podmienky nároku sa líšia. Odstupné predstavuje určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru, zatiaľ čo odchodné je plnenie poskytované pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Ani odstupné, ani odchodné sa nepovažujú za mzdu.

Čo je Odstupné?

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Poskytovanie odstupného vychádza z predpokladu, že ak bol pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na neurčitý čas, potom pri predčasnom skončení pracovného pomeru patrí zamestnancovi finančná kompenzácia. Odstupné je teda satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer sa skončí skôr, ako sa predpokladalo. Na rozdiel od odchodného, odstupné môže zamestnanec v priebehu svojej pracovnej činnosti dostať aj viackrát.

Čo je Odchodné?

Odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku, pričom ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Odchodné patrí zamestnancovi iba raz.

Právny Rámec Odstupného a Odchodného

Podmienky, za ktorých zamestnávatelia poskytujú zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odstupné a odchodné, ako aj výšku daných plnení, upravujú viaceré predpisy. Základné podmienky upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. K ďalším predpisom patrí zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje maximálnu výšku odstupného a odchodného. U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

Pri výpočte odstupného aj odchodného sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely upraveného v § 134 Zákonníka práce. V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. je potrebné brať do úvahy aj ustanovenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

Podmienky Nároku na Odstupné

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za určitých okolností. Zákonník práce ustanovuje minimálnu sumu odstupného a situácie, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť odstupné. To umožňuje zamestnávateľom dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp. upraviť vo vnútornom predpise poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah uvedený v Zákonníku práce, a to čo sa týka výšky, ako aj dôvodov poskytnutia odstupného.

V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Zákonníka práce odstupné patrí zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Dôvody pre Poskytnutie Odstupného

Odstupné patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, resp. z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. V prípade pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vymedzených zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nárok na odstupné vzniká aj v prípade skončenia pracovného pomeru na základe zákona z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku. Obdobne v prípade vysokoškolských učiteľov podľa zákona č. 131/2002 Z. z.

• Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa: Ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce.
• Nadbytočnosť zamestnanca: Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov alebo inej organizačnej zmene.
• Strata spôsobilosti vykonávať prácu: Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Výška Odstupného

Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Odchod do starobného dôchodku a nároky

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odstupného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Obdobne v prípade vysokoškolských učiteľov podľa zákona č. 131/2002 Z. z.

Príklad z praxe: Odstupné

Spoločnosť AX, s. r. o., zrušuje svoje podnikateľské aktivity, a preto dá zamestnancom výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. a). Na podklade toho dôjde zo strany zamestnanca k výzve, aby došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, s ktorou je v zmysle zákona zamestnávateľ povinný súhlasiť a zamestnancovi vyplatí odstupné. Následne dôjde k zrušeniu spoločnosti AX, s. r. o., bez likvidácie, pretože celý jej majetok prejde na právneho nástupcu ALFA, s. r. o., ktorá sa rozhodne pokračovať v podnikateľských aktivitách právneho predchodcu, pričom osloví aj pôvodného zamestnanca a tento opätovne nastúpi do pracovného pomeru. Ak sa tak stalo pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je zamestnanec povinný povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Zamestnávateľ sa však so zamestnancom môže dohodnúť, že na vrátení odstupného nebude trvať. Ak už uplynul čas, za ktorý zamestnanec dostal odstupné (napríklad zamestnanec mal 3-mesačné odstupné a právny nástupca zamestnávateľa ho oslovil po 4 mesiacoch) a ten uzavrie pracovný pomer, nemá zamestnávateľ nárok na vrátenie ani pomernej časti odstupného.

Podmienky Nároku na Odchodné

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Kedy Vzniká Nárok na Odchodné?

Na odchodné má však nárok len zamestnanec, u ktorého ide o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, čo mu vznikol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri invalidnom dôchodku musí ísť o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), pričom si zamestnanec musí nárok na priznanie dôchodku aj uplatniť v Sociálnej poisťovni, čo musí zamestnávateľovi preukázať. Ak si zamestnanec neuplatní nárok na priznanie jedného z typov dôchodku v zákonom stanovenej lehote - teda pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení - stráca nárok na odchodné.

Výška Odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o odchodnom

Príklad z praxe: Odchodné

Zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky na priznanie dôchodku, je v pracovnom pomere u zamestnávateľa 15 rokov, pričom u zamestnávateľa prebiehajú organizačné zmeny a tento zamestnanec sa stane nadbytočným. U zamestnávateľa nie je uzavretá kolektívna zmluva. Zamestnávateľ sa rozhodne skončiť s nadbytočným zamestnancom pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b). Keďže zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa 15 rokov, vznikol mu nárok v zmysle § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce na 3-mesačnú výpovednú dobu. Zamestnanec môže v zmysle § 76 Zákonníka práce požiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou pred začatím plynutia výpovednej doby, prípadne sa môžu dohodnúť, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby v zmysle § 76 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnancovi teda bude prináležať nárok na odstupné vo výške 3 priemerných mesačných zárobkov. Zamestnanec, keďže je v dôchodkovom veku a ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok a zamestnanec oň na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne aj reálne požiadal, prináleží mu nárok na odchodné. Čiže de facto zamestnancovi je zamestnávateľ povinný vyplatiť aj odstupné, aj odchodné.

Odstupné v Zákone o Štátnej Službe

Odstupné je upravené aj v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, a to konkrétne v ustanovení § 53 zákona. sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Oproti Zákonníku práce je zákon o štátnej službe v otázke odstupného pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere priaznivejší, pretože v prípade skončenia pracovného pomeru vo vyššie uvedených prípadoch im prináleží odstupné vo výške dvojnásobku funkčného platu a v prípade, ak odpracovali aspoň dva roky, tak im prináleží až trojnásobok funkčného platu, čo je oproti § 76 ods. 2 v spojení s § 62 Zákonníka práce nepochybne priaznivejšie.

Zákon o štátnej službe neopomína ani odstupné pre zamestnancov v stálej štátnej službe, ktorí boli odvolaní z pozícií vedúcich zamestnancov, ktorým taktiež prináleží odstupné vo výške dvojnásobku funkčného platu a v prípade, ak odpracovali viac ako dva roky, tak vo výške trojnásobku funkčného platu.

Zákon o štátnej službe umožňuje aj kolektívne vyjednávanie a umožňuje uzavrieť tzv. kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá môže upraviť odstupné vyššie, ako je uvedené v § 53 zákona o štátnej službe.

Odchodné v Zákone o Štátnej Službe

Podmienky, ktoré musia byť splnené na vznik nároku na odchodné v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, upravuje § 54 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Z § 54 ods. 1 zákona o štátnej službe vyplýva, že podmienky na priznanie odchodného sú vcelku obdobné tým, ktoré vyžaduje § 76a Zákonníka práce. štátny zamestnanec požiadal o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

Príklad z praxe: Vrátenie Odchodného

Odchodné mi bolo vyplatené podľa nižšie uvedeného textu zákona o št. službe na základe mojej žiadosti o invalidný dôchodok predloženej do jedného mesiaca po skončení štátnozámestnaneckého pomeru: §54 ods.(1) Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho posledne priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení. Miera zníženia pracovnej schopnosti bola stanovená na 35%, teda invalidný dôchodok mi nebol priznaný. Zaujíma ma či odchodné musím vrátiť, sú na to rôzne vysvetlenia služobného úradu zamestnavateľa a sl. úradu ministertva? Ďakujem za odpoveď. Podmienky, ktoré musia byť splnené na vznik nároku na odchodné v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru upravuje § 54 zákona č. 400/2009 Z.z. § 54 ods. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, t.j. nárok na odchodné má štátny zamestnanec v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru iba v prípade, ak spĺňa požiadavky uvedené v bode a., b. Podmienkou vzniku nároku na odchodné je okrem iného aj preukázanie nároku na invalidný dôchodok. Nakoľko Vám invalidný dôchodok nebol priznaný, neviete túto skutočnosť preukázať.

Výplata Odstupného a Odchodného

Odstupné, ako aj odchodné sú finančné plnenia zo strany zamestnávateľa zamestnancom, a preto sa budú vyplácať spoločne s bežnou mzdou ostatných zamestnancov. Ide teda o plnenie, na ktorého vyplatenie nemá zamestnanec nárok okamžite napríklad priamo pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru, ale je potrebné počkať do najbližšieho výplatného termínu určeného u zamestnávateľa na výplatu mzdy.

Zákonník práce v takomto prípade nevylučuje autonómiu vôle strán a umožňuje, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli aj na inom termíne, čo nevylučuje ani možnosť skoršieho, ale dokonca ani neskoršieho termínu vyplatenia odstupného. U zamestnávateľa, u ktorého je uzavretá kolektívna zmluva, bude lehota vyplatenia odstupného a odchodného pravdepodobne upravená priamo v kolektívnej zmluve, ak by upravená nebola, platili by zákonné ustanovenia, prípadne dohoda medzi …

tags: #odchodne #a #odstupne #v #statnej #sluzbe