Odstupné a daňové, poistné a príspevkové povinnosti zamestnávateľa

Pri skončení pracovného pomeru vznikajú zamestnávateľovi rôzne povinnosti voči zamestnancovi, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu. Tento článok sa zameriava na povinnosti zamestnávateľa súvisiace s odstupným a odchodným, ako aj na všeobecné povinnosti pri skončení pracovného pomeru a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Skončenie pracovného pomeru a dohôd

Pracovný pomer je možné ukončiť rôznymi spôsobmi, vrátane odstúpenia od pracovnej zmluvy, uplynutím dohodnutej doby, dohodou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo výpoveďou. Skončenie pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom je možné len so súhlasom jeho zákonného zástupcu.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy

Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez prekážky, neupovedomí zamestnávateľa o prekážke do troch pracovných dní, alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Odstúpenie musí byť písomné a najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom.

Výpovedná doba

Ak sa pracovný pomer ukončuje výpoveďou, pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dĺžka výpovednej doby závisí od toho, kto dáva výpoveď a od dĺžky trvania pracovného pomeru.

• Výpoveď daná zamestnancom: najmenej 1 mesiac, ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa menej ako jeden rok, inak najmenej 2 mesiace.
• Výpoveď daná zamestnávateľom: najmenej 1 až 3 mesiace v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru a od dôvodu výpovede.

Ak zamestnanec poruší výpovednú dobu, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu, ak sa na tom dohodli písomne v pracovnej zmluve.

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

Odstupné

Zamestnanec má nárok na odstupné, ak s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, z ktorého mu nárok na odstupné prináleží. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, pokiaľ sa so zamestnancom nedohodnú inak. Zamestnanec nemá nárok na odstupné v prípade, že ide o výpoveď zo strany zamestnanca.

Odchodné

Zamestnanec má nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %). Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť odchodné, ak ukončil pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Skončenie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Každá dohoda (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) musí byť uzavretá na dobu určitú, najviac však na jeden rok. Po uplynutí doby stanovenej v dohode je možné uzatvoriť novú dohodu na dobu maximálne 12 mesiacov s tým istým zamestnancom.

Dohoda o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, pričom vykonanie tejto úlohy nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. Dohoda o vykonaní práce končí dňom splnenia pracovnej úlohy dohodnutým v dohode. Zamestnávateľ môže od dohody odstúpiť, ak zamestnanec prácu nevykoná v dohodnutom termíne. Zamestnanec môže odstúpiť od dohody, ak mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na vykonanie dohodnutej pracovnej úlohy.

Prečítajte si tiež: Odchod do starobného dôchodku a nároky

Dohoda o pracovnej činnosti

Dohodu o pracovnej činnosti je možné vykonávať v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dohoda o pracovnej činnosti končí dňom dohodnutým v dohode, pričom nemôže byť uzatvorená na dlhšie obdobie ako 12 mesiacov. Dohodu o pracovnej činnosti je možné skončiť aj dohodou oboch strán alebo jednostrannou výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15 dňovou výpovednou dobou.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť so žiakom strednej školy alebo so študentom dennej formy vysokoškolského štúdia, ktorý nedovŕšil 26 rokov, najviac na 20 hodín týždenne. Dohoda musí byť uzatvorená najviac na 12 mesiacov. Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné skončiť dohodou oboch strán, prípadne jednostrannou výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15 dňovou výpovednou dobou.

Okamžité skončenie dohôd

Okamžité skončenie dohôd je možné len v prípadoch, ako okamžité skončenie pracovného pomeru.

Dokumenty, ktoré je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi po skončení pracovného pomeru alebo dohody

Po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi nasledovné dokumenty:

• potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list),
• potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti,
• pracovný posudok (na žiadosť zamestnanca).

Po skončení dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti. Zamestnávateľ nie je zo zákona povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a pracovný posudok po skončení dohody.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o odchodnom

Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list)

Potvrdenie o zamestnaní obsahuje:

• základné údaje zamestnávateľa (názov a sídlo),
• základné údaje zamestnanca (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo),
• dobu trvania pracovného pomeru,
• druh vykonávaných prác,
• údaje o zrážkach zo mzdy zamestnanca,
• údaj, či má zamestnanec záväzok zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa a v akej dobe po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky,
• údaje o poskytnutí odchodného.

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti

V prípade, že je zamestnávateľ platiteľom dane, je povinný po skončení pracovného pomeru alebo dohody vydať zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za obdobie, za ktoré vyplácal zamestnancovi zdaniteľný príjem. Zamestnávateľ je povinný vydať toto potvrdenie v termíne:

• do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom zamestnanec podáva daňové priznanie,
• do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia v prípade, že zamestnanec žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa a zároveň požiadal o vystavenie potvrdenia do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.

Pracovný posudok

Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní odo dňa požiadania. Zároveň však zamestnávateľ nie je povinný vydať pracovný posudok skôr, ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovný posudok obsahuje:

• hodnotenie práce zamestnanca,
• kvalifikácie zamestnanca,
• schopnosti zamestnanca,
• iné skúsenosti, ktoré súvisia s vykonávanou prácou zamestnanca.

Povinnosti zamestnávateľa voči úradom

Po skončení pracovného pomeru alebo dohody má zamestnávateľ povinnosti aj voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do 8 dní od skončenia pracovného pomeru alebo dohody. Urobí tak cez formulár ,,Registračný list fyzickej osoby" na portáli elektronických služieb Sociálnej poisťovne.

Každý zamestnávateľ je povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni:

• do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi,
• do ôsmich dní odo dňa uplatnenia nároku na dávku zamestnanca alebo odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie.

Evidenciu elektronicky odošle cez portál elektronických služieb Sociálnej poisťovne na formulári ,,Evidenčný list dôchodkového poistenia".

Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ má povinnosť ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru alebo dohody. Táto povinnosť platí v prípade zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom, ktorý vykonával závislú prácu každý pracovný deň.

Za zamestnanca, ktorý pracoval na základe dohody s pravidelným mesačným príjmom, ale nevykonával závislú prácu každý deň, je zamestnávateľ povinný ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Pokiaľ ide o zamestnanca s nepravidelným príjmom, zamestnávateľ je povinný ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zamestnancovi vyplatený príjem.

Vo všetkých vyššie spomenutých prípadoch zamestnávateľ ohlási zmenu platiteľa poistného cez tlačivo ,,Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie". Zamestnávateľ, ktorý má 3 a viac poistencov, je povinný odoslať toto tlačivo elektronicky.

Oznamovacia povinnosť sa netýka zamestnávateľa pri skončení:

• dohody o brigádnickej práci študentov,
• dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce zamestnanca, ktorý je zároveň poberateľ starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového dôchodku (ak dovŕšil dôchodkový vek).

Podľa zákona o zdravotnom poistení je zamestnávateľ povinný príslušnej zdravotnej poisťovni oznámiť zánik platiteľa poistného do ôsmich pracovných dní odo dňa zániku platiteľa poistného. Oznámenie zániku platiteľa poistného podnikateľ vykonáva písomne alebo elektronicky prostredníctvom formuláru „Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného“.

Povinnosti zamestnávateľa voči daňovému úradu

V prípade skončenia pracovného pomeru alebo dohody posledného zamestnanca, je zamestnávateľ povinný oznámiť daňovému úradu, že prestal byť platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti v prípade, že už nebude zamestnávať žiadneho zamestnanca.

Cez portál Finančnej správy vyplní a odošle elektronický formulár ,,Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia" najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom táto zmena nastala.

V období, v ktorom nezamestnáva žiadnych zamestnancov (a registráciu nezrušil) alebo zamestnáva zamestnancov, ale im v danom mesiaci nevyplatil príjmy zo závislej činnosti, nie je povinný podať prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Odvodové a daňové povinnosti pri vyplatení odstupného a odchodného

Odstupné a odchodné sú finančné plnenia, ktoré sa podľa § 118 ods. 2 ZP nepovažujú za mzdu. Odstupné a odchodné nepodliehajú plateniu poistného na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. ani preddavkov na poistné a poistného na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. Zúčtovaná suma odstupného a odchodného vyplatená zamestnancovi v rozhodujúcom období je predmetom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za príslušný kalendárny rok, v ktorom bola zamestnancovi vyplatená.

Odstupné a odchodné je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Preddavky na daň z príjmu zamestnanca zo závislej činnosti je zamestnávateľ povinný zraziť podľa § 35 ods. Na účely výberu preddavku na daň je zdaniteľným príjmom suma odstupného a odchodného. Odstupné a odchodné nevstupuje do základu pre tvorbu sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

Príklad

Zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom z organizačných dôvodov dňa 31. 3. 2014. Vo výplate za marec 2014 mu zamestnávateľ nezúčtoval odstupné. Dodatočne, až po skončení pracovného pomeru, v mesiaci apríl 2014 zamestnávateľ zúčtoval bývalému zamestnancovi odstupné v sume 900 €. Podľa ZSP platí, že ak bol zamestnancovi vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku právneho vzťahu, tento príjem sa v súlade s ustanovením § 139b ZSP rozpočíta pomerne do vymeriavacích základov všetkých mesiacov trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku. V tomto prípade do 3 mesiacov, teda do januára, februára a marca 2014. Vymeriavací základ a poistné sa uvedie na tlačive: „Výkaz poistného a príspevkov a Výkaz poistného a príspevkov - príloha“. Zamestnávateľ v takomto prípade zamestnanca do Sociálnej poisťovne opäť neprihlasuje. Posledným rokom trvania pracovného pomeru je rok 2014, v ktorom trval pracovný pomer 3 mesiace. Podľa § 139b ZSP sa suma 900 € rozdelí pomerne na kalendárne mesiace trvania pracovného pomeru. Takže 300 € sa pripočíta k vymeriavacím základom vykázaným v mesiacoch obdobia 1-3/2014 na jednotlivé druhy sociálneho poistenia v takom prípade, ak nebolo v jednotlivých mesiacoch odvedené poistné do Sociálnej poisťovne z maximálnych vymeriavacích základov. Vždy sa za príslušný mesiac odvádza na jednotlivé druhy sociálneho poistenia iba do výšky maximálneho vymeriavacieho základu. Výnimkou je úrazové poistenie, na účely ktorého sa maximálny vymeriavací základ nezohľadňuje. Podľa ZZP zamestnávateľ aj zamestnanec zaplatí z odstupného po skončení pracovného pomeru preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Zamestnávateľ prihlási a odhlási bývalého zamestnanca v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu. Prihlásenie a odhlásenie zamestnávateľ vykoná v jeden deň.

Výpočet priemerného zárobku

Od správneho výpočtu sumy priemerného zárobku závisí správne vyčíslenie sumy odstupného a odchodného. Priemerný zárobok sa vypočíta podľa § 134 ods. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.

Súbeh výpovednej doby a odstupného

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov dohodou, ale aj výpoveďou. Zamestnancovi tak vznikne právny nárok na odstupné, ktoré je diferencované podľa odpracovaných rokov v § 76 ods. 1 a 2 ZP.

tags: #odchodne #a #vykay #poistneho #a #prispevkov