
Tento článok sa zaoberá problematikou nemajetkovej ujmy a jej odškodňovania v rámci Európskej únie, s dôrazom na aktuálnu judikatúru a rôzne prístupy členských štátov.
Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) v článku 82 stanovuje, že každá osoba, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia povinností podľa GDPR, má právo na náhradu škody. Významný pohľad na túto problematiku priniesol Súdny dvor EÚ (ďalej len „Súdny dvor“) v rozsudku vo veci C-300/21, zo dňa 4. mája.
Súdny dvor posudzoval prípad, v ktorom spoločnosť Österreichische Post, poskytujúca poštové služby v Rakúsku, zhromažďovala informácie o politických preferenciách obyvateľstva. Tieto preferencie odvodzovala pomocou algoritmu z rôznych sociálnych a demografických kritérií. Žalobca sa bez svojho súhlasu dostal na zoznam osôb, ktoré mali podporovať určitú politickú stranu, čo u neho vyvolalo nespokojnosť, stratu dôvery a pocit poníženia. Žalobca sa domáhal ukončenia spracúvania jeho osobných údajov a vyplatenia sumy 1000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy.
Súdny dvor sa zaoberal otázkou, či sa má článok 82 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že samotné porušenie ustanovení GDPR postačuje na priznanie náhrady škody. Súdny dvor jednoznačne uviedol, že existencia ujmy alebo spôsobenej škody je len jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Ďalšími podmienkami sú porušenie povinností vyplývajúcich z GDPR a príčinná súvislosť medzi porušením a ujmou.
Podľa Súdneho dvora je potrebné článok 82 GDPR vnímať v kontexte článkov 83 a 84. Tieto články vyjadrujú trestný účel aj bez existencie individuálnej ujmy a aplikujú sa v prípadoch, keď porušenie pravidiel spracúvania osobných údajov nespôsobí dotknutej osobe ujmu, avšak porušila sa povinnosť vyplývajúca z GDPR.
Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu
Ďalšou otázkou, ktorú Súdny dvor riešil, bolo, či pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy môžu národné súdy vychádzať z praxe, že ujma spôsobená dotknutej osobe musí dosahovať určitý stupeň závažnosti. Súdny dvor zaujal stanovisko, že vyžadovanie určitej intenzity ujmy ako podmienky na priznanie náhrady by bolo v rozpore s právom Únie. Zdôraznil, že pojem ujma alebo nemajetková ujma musí mať jednotnú definíciu podľa práva Únie, vzhľadom na absenciu akéhokoľvek odkazu na vnútroštátne právo členských štátov v GDPR.
Súdny dvor sa tiež vyjadril k podmienkam určovania konkrétnej výšky náhrady škody. Uviedol, že GDPR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo pravidlá určovania výšky náhrady škody. Z tohto dôvodu prináleží každému členskému štátu stanoviť vo svojom právnom poriadku podmienky týkajúce sa žalôb určených na zaručenie ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z GDPR.
V kontexte rozsudku Súdneho dvora je potrebné spomenúť aj Návrhy generálneho advokáta Giovanniho Pitruzzella vo veci C-340/21. Generálny advokát sa vyjadril k možnej ujme dotknutých osôb, ktorá vznikla únikom osobných údajov na internet, pričom boli zverejnené údaje o ekonomickej a sociálnej identite osôb - osobné údaje z oblasti sociálneho zabezpečenia a daní.
Generálny advokát uviedol, že aj ujma spočívajúca v obave z možného zneužitia osobných údajov v budúcnosti, môže predstavovať nemajetkovú ujmu zakladajúcu právo na náhradu. Ak by bolo toto stanovisko potvrdené aj rozhodnutím Súdneho dvora, malo by to nesmierny význam pre aplikačnú prax, predovšetkým v tej časti, v ktorej konštatuje, že samotná skutočnosť, že došlo k porušeniu ochrany osobných údajov (napríklad hackerským útokom) ešte sama o sebe neznamená, že prevádzkovateľ neprijal primerané technické a bezpečnostné opatrenia na ich zabezpečenie. Voľba konkrétnych opatrení podlieha prípadnému súdnemu prieskumu.
Okrem ochrany osobných údajov, otázka nemajetkovej ujmy rezonuje aj v kontexte úmrtia blízkej osoby, najmä pri dopravných nehodách. Na Slovensku sa táto téma dostáva do popredia záujmu právnickej aj laickej verejnosti a poisťovníctva.
Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu
Na slovenských súdoch pozostalí obetí dopravných nehôd úspešne získavajú od poisťovní vyplatenie odškodného z povinného zmluvného poistenia. Poisťovne s takýmito rozhodnutiami nerátali, čo naznačuje možné zdražovanie poistenia zodpovednosti. Na slovenských súdoch je uplatnené odškodnenie pozostalými v celkovej výške okolo 50 miliónov eur.
Poisťovne nesúhlasia s odškodňovaním pozostalých z povinného zmluvného poistenia. Hovorkyňa poisťovne Kooperativa uviedla, že podľa platnej právnej úpravy a konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky náhrada nemajetkovej ujmy pre pozostalých po dopravných nehodách nie je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Najvyšší súd ešte v roku 2012 zamietol pozostalým vyplatiť odškodnenie vo výške 33 194 eur. S konečnou platnosťou tak rozhodol o dopravnej nehode, ktorá sa stala ešte v roku 2009.
Napriek tomu, na Slovensku sú súdy nezávislé a v niektorých prípadoch odškodnenie priznajú a v iných nie. Európsky súdny dvor vo svojom rozhodnutí 24. októbra 2013 vo veci Haasová/Petrík, Holingová potvrdil, že z povinného zmluvného poistenia sa má kryť aj takzvaná nemajetková ujma, a to v prospech rodinných príslušníkov obetí dopravných nehôd.
Jednotlivé členské štáty Európskej únie majú právo na základe vlastných zákonov rozhodnúť, či sa budú odškodňovať pozostalí obetí dopravných nehôd. V Európskej únii fungujú štyri rôzne systémy náhrady nemajetkovej ujmy:
Najtvrdší systém: Pozostalým nepriznáva žiadne odškodnenie. Z povinného zmluvného poistenia tak príbuzní obetí dopravných nehôd nedostanú nič v Holandsku, Bulharsku, pobaltských a škandinávskych krajinách s výnimkou Švédska.
Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma
Nejednoznačná právna úprava: Konkrétne odškodnenie je na rozhodnutí súdov. Na nemeckých a rakúskych súdoch musia pozostalí dokázať, že smrťou blízkej osoby im vznikla nemajetková ujma a tiež musia dokázať výšku vzniknutej škody.
Pevne stanovená výška odškodného: Priamo v zákone uvedenú krajiny ako Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, štáty Beneluxu a Veľká Británia. Napríklad v Belgicku musia poisťovne vyplatiť 12 500 eur, ak po mŕtvom manželovi ostane manželka alebo družka žijúca v spoločnej domácnosti. Ďalších 12 500 eur musia poisťovne vyplatiť každému dieťaťu, ktorého rodič zahynul pri tragickej dopravnej nehode, a pred ňou spolu žili v jednej domácnosti.
Jednoznačná právna úprava, ale výška odškodnenia je na rozhodnutí súdov: Takýto systém funguje v susednom Maďarsku, Českej republike, Taliansku či Grécku.
Na Slovensku niektoré súdy priznávajú pozostalým odškodnenie vo výške 50-tisíc eur.
Právne vety z judikatúry EÚ sa dotýkajú rôznych aspektov odškodňovania, vrátane diskriminácie na základe veku, rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v sociálnom zabezpečení, náhrady za klientelu obchodných zástupcov a zodpovednosti tretích osôb.