
Mnoho dlžníkov dnes čelí narastajúcemu počtu dlhov, súdnych a exekučných konaní. Na splácanie existujúcich záväzkov si dlžníci často berú nové úvery či pôžičky, z dlhovej pasce sa však nevedia dostať. Zákon našťastie ponúka riešenie aj pre takéto situácie, a to vo forme konkurzu alebo oddlženia. V nasledujúcom článku prinášame základné informácie o týchto spôsoboch riešenia úpadku, ako i rady týkajúce sa podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a povolenie oddlženia.
Osobný bankrot je médiami, ako aj širokou verejnosťou používaný termín označujúci situáciu, kedy sa dlžník - fyzická osoba (vrátane fyzickej osoby - podnikateľa) - oddlží rozhodnutím konkurzného súdu (pozn.: okresný súd v sídle kraja), ktorý buď vyhlási na jeho majetok konkurz, alebo mu určí splátkový kalendár. Právny poriadok SR používa namiesto neho výraz oddlženie. Ide o zákonom upravený proces, ktorým sa akákoľvek fyzická osoba (fyzickou osobu môže byť aj podnikateľ) môže zbaviť svojich dlhov.
Oddlženie je upravené v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oddlženie je upravené v štvrtej časti tohto zákona s rovnomenným názvom.
Hlavným dôvodom skutočnosti prečo bola prijatá nová právna úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii - novela vstúpila do účinnosti 1. marca 2017 - ktorá zaviedla nové pravidlá pre oddlženie fyzických osôb, vzťahujúce sa rovnako na fyzické osoby - podnikateľov, ako aj na fyzické osoby - nepodnikateľov, teda spotrebiteľov, bol zámer zaviesť relatívne rýchle konanie, s ktorým nebudú spojené vysoké náklady. Do 1. marca 2017 mohli zadlžené fyzické osoby podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok len v tom prípade, ak zložili na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a nákladov správcu vo výške 663,88 eur, a zároveň museli mať majetok, ktorého hodnota bola aspoň 1 659,70 eur. Práve takto nastavené podmienky spôsobovali, že veľmi malý počet ľudí prejavil záujem o vyhlásenie konkurzu. Nová právna úprava tento systém ruší.
Od 1. marca 2017 majú fyzické osoby možnosť oddlžiť sa za kratšiu dobu bez zaplatenia vysokých poplatkov, za predpokladu, že fyzická osoba je platobne neschopná, čo znamená, že nie je schopná plniť aspoň 1 peňažný záväzok 180 dní po lehote splatnosti, a zároveň na jej majetok sa vedie aspoň jedna exekúcia alebo iné obdobné vykonávacie konanie (napr. daňové exekučné konanie).
Prečítajte si tiež: Oddlženie Dlžníka
Ďalšími podmienkami podľa zákona je povinné zastúpenie Centrom právnej pomoci alebo ním určeným advokátom a zaplatenie preddavku na úhradu paušálnej odmeny a nákladov správcu vo výške 500 eur. Povinné zastúpenie Centrom právnej pomoci znamená, že žiadna fyzická osoba nemôže podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ani návrh na určenie splátkového kalendára sama. Každá fyzická osoba, ktorá je platobne neschopná, vždy musí navštíviť najprv príslušnú pobočku centra právnej pomoci podľa miesta svojho trvalého pobytu a podať žiadosť, v ktorej uvedie, či má záujem o oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať ktorýkoľvek veriteľ alebo ho na seba môže podať aj samotný dlžník, bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo fyzickú osobu, ktorá nepodniká. Dôvodom podania návrhu zo strany veriteľa je predovšetkým skutočnosť, že týmto krokom zvyšuje šancu na uspokojenie vlastnej pohľadávky. Ak má totiž dlžník viac veriteľov a niektorí si svoje pohľadávky do konkurzu neprihlásia, môžu o ne ľahko prísť. Tým sa zvyšuje miera uspokojenia tých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili.
Hlavnou podmienkou pre podanie návrhu je platobná neschopnosť dlžníka. Dlžník teda musí mať aspoň dva dlhy voči viac ako jednému veriteľovi, pričom tieto dlhy sú minimálne 30 dní po splatnosti. Ak dlžník zistí, že je platobne neschopný, vypracuje a podá na seba návrh na vyhlásenie konkurzu. V ňom musí bližšie špecifikovať svoju dlhovú situáciu, ktorú preukáže potrebnými dôkazmi (napr. rozsudkami a platobnými rozkazmi). Kompletný návrh na vyhlásenie konkurzu v dvoch rovnopisoch vrátane príloh sa podáva k okresnému súdu v mieste bydliska dlžníka (Bratislava I, Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov alebo Košice).
Návrh na oddlženie môže podať výlučne dlžník, ktorý je fyzickou osobou (bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa) a ktorý spĺňa vyššie popísané podmienky pre vyhlásenie konkurzu.Návrh je možné podať najneskôr do zrušenia konkurzu, t. j. buď spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo počas konkurzného konania. Aj tento návrh sa podáva k okresnému súdu v mieste bydliska dlžníka a musí byť doložený potrebnými dôkazmi. Návrh na oddlženie je neprípustný, ak bol konkurz zrušený z dôvodu veľmi nízkej hodnoty majetku dlžníka - majetok nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate (napr. odmeny správcu, výživného na maloleté deti a pod.).
Zmyslom konkurzu (osobného bankrotu) je riadené speňaženie majetku dlžníka za účelom uspokojenia veriteľov zo získaného výťažku. Riešenie dlhovej krízy za pomoci konkurzu má pre dlžníkova význam hneď z niekoľkých dôvodov:
Prečítajte si tiež: Dlžníci a oddlženie na Slovensku
Nevýhodou tohto inštitútu je skutočnosť, že pohľadávky, ktoré neboli v konkurze uspokojené, nezanikajú a veritelia sa preto môžu domáhať ich zaplatenia aj po skončení konkurzu. Práve v tom spočíva zásadný rozdiel oproti oddlženiu.
Poznámka: Ak je dlžníkom fyzická, ktorá nie je podnikateľom, súd vždy uzná konkurz za malý. Pokiaľ ide o podnikateľa, súd môže uznať konkurz za malý, a to za predpokladu, že hodnota majetku dlžníka neprevyšuje 165 000 eur a jeho obrat v poslednom účtovnom období nepresiahol 330 000 eur. Výhodou malého konkurzu je jeho rýchlosť a zjednodušená forma oproti “klasickému” konkurzu.
Oddlženie je dvojstupňový proces, pri ktorom dochádza k postupnému a navyše iba čiastočnému splácaniu dlhov s tým, že neuspokojené pohľadávky sa vo výsledku stávajú nevymáhateľnými. Prvou fázou tohto procesu je vyhlásenie konkurzu, počas alebo pri začatí ktorého dlžník zároveň požiada o povolenie oddlženia.
Príklad: Dlžník má niekoľko dlhov, zároveň má ale stabilný príjem, s ktorým by v dlhodobom horizonte mohol svoje záväzky postupne splácať. Podá preto na seba návrh na vyhlásenie konkurzu spolu s návrhom na povolenie oddlženia. Pokiaľ dôjde k povoleniu oddlženia, konkurz sa zruší a dlžník následne spláca svoje záväzky po dobu 3 rokov vo vopred stanovenom rozsahu (najviac však do výšky 70 %). Po uplynutí tejto skúšobnej doby súd vydá uznesenie o oddlžení, v dôsledku čoho úplne zanikajú zvyšné dlhy, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené. Rovnako ako pri konkurze, aj počas skúšobnej doby v rámci oddlženia je dlžník chránený pred exekúciami.
Ak súd povolí oddlženie, ustanoví dlžníkovi správcu a určí rozsah úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu. Dlžník je počas skúšobného trojročného obdobia povinný vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania alebo začatie podnikania, na konci každého skúšobného roka splácať svoje dlhy a priebežne poskytovať správcom požadované informácie. Po uplynutí trojročného skúšobného obdobia súd rozhodne o oddlžení. V prípade, že dlžník svoje povinnosti nedodrží alebo ak jeho príjem nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu, súd skúšobné obdobie zruší.
Prečítajte si tiež: Dôsledky Oddlženia
O oddĺžení rozhoduje súd bezodkladne po zrušení konkurzu. Pod pojmom oddĺženie rozumieme 3-ročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok. Tieto prostriedky následne správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka. Dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie. Výsledkom tohto úsilia však je to, že po uplynutí skúšobného obdobia súd rozhodne o oddlžení dlžníka a pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.
Častou otázkou dlžníkov je, či môžu po oddlžení formou konkurzu podnikať naďalej na živnosť alebo či si môžu po oddlžení živnosť založiť. Na túto skutočnosť reagoval až zákon č. 111/2022 Z. z., ktorým sa novelizoval zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Vyššie opísaný a mierne neprehľadný stav ohľadom podnikania na živnosť po vyhlásení oddlženia súdom bol zákonodarcom jasne zadefinovaný zák. č. 111/2022 Z. Zákonodarca doplnil do § 166e ods. Osobitným predpisom v tomto prípade je myslený Živnostenský zákon, konkrétne ust. § 2, ktorý vo všeobecnosti definuje pojem živnosť.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že od účinnosti novely ZKR, t. j. od 17. 7., je možné podnikať na živnosť aj po vyhlásení oddlženia súdom.
tags: #oddlzenie #fyzickej #osoby #podnikatela #podmienky