Vysporiadanie výsledku hospodárenia a jeho účtovanie

Po skončení účtovného obdobia, či už kalendárneho alebo hospodárskeho roka, každá účtovná jednotka zisťuje výsledok hospodárenia. Tento výsledok, ktorý môže byť zisk alebo strata, je kľúčový pre vyhodnotenie úspešnosti podnikania. Následne sa podnikateľský subjekt rozhoduje o rozdelení výsledku hospodárenia po zdanení. Rozdeľovanie výsledku hospodárenia spoločnosti upravuje Obchodný zákonník.

Zisťovanie výsledku hospodárenia

Výsledok hospodárenia sa zisťuje ako rozdiel medzi všetkými výnosmi a všetkými nákladmi za príslušné účtovné obdobie. V účtovníctve sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie zisťuje na účte 710 - Účet ziskov a strát. Ak boli výnosy za účtovné obdobie vyššie ako náklady, obchodná spoločnosť dosiahla zisk. A naopak, ak boli v príslušnom účtovnom období náklady vyššie ako výnosy, tak obchodná spoločnosť dosiahla stratu.

Je možné sa stretnúť s dvoma pojmami používanými v súvislosti s výsledkom hospodárenia - výsledok hospodárenia pred zdanením a výsledok hospodárenia po zdanení. Pri výsledku hospodárenia pred zdanením sa berú do úvahy všetky náklady okrem tých, ktoré predstavujú náklady v podobe dane z príjmov právnických osôb. Výsledok hospodárenia po zdanení je už rozdiel úplne všetkých výnosov a úplne všetkých nákladov s výnimkou vnútroorganizačných (berie sa do úvahy aj splatná a odložená daň z príjmov). Výsledok hospodárenia po zdanení sa podľa charakteru označuje ako „účtovný zisk“ (niekedy aj ako „čistý zisk“) alebo „účtovná strata“ (niekedy aj ako „čistá strata“).

Účtovanie výsledku hospodárenia

Zisťovanie výsledku hospodárenia za účtovné obdobie patrí k základným zásadám podvojného účtovníctva. Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov - účtovný výsledok hospodárenia, ktorým môže byť účtovný zisk, alebo účtovná strata - sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5. O jeho výške a štruktúre tvorby informuje výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie. Hodnota výsledku hospodárenia zistená vo výkaze ziskov a strát musí byť premietnutá aj v súvahe v rámci vlastného imania. Výsledok hospodárenia bežného obdobia sa k prvému dňu nasledujúceho obdobia pretransformuje na výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Suma vedená na tomto účte je určená k rozdeleniu, v prípade straty k vysporiadaniu podľa pravidiel stanovených zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. Predmetom rozdelenia je výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Z toho vyplýva, že predmetom rozdelenia je zisk účtovný a nie zisk daňový. Výsledok hospodárenia môže mať aj podobu straty.

Podľa § 7 ods. 3 postupov účtovania v PÚ sa pri otvorení účtov výsledok hospodárenia bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia zaúčtuje na účte 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. 701 - Začiatočný účet súvahový a v prospech účtu 431 - Výsledok hospodárenia vo schvaľovaní. Z uvedeného vyplýva, že výsledok hospodárenia, ktorý účtovná jednotka dosiahla napr. za účtovné obdobie roka 2020, musí k 1. 1. Podľa § 59 ods. 15 postupov účtovania v PÚ sa na účte 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní účtuje rozdelenie účtovného zisku alebo usporiadanie účtovnej straty.

Prečítajte si tiež: Výsledok hospodárenia v s.r.o.

Rozdelenie zisku

Zisk v obchodnej spoločnosti sa na niečo použije alebo sa ponechá ako tzv. „nerozdelený zisk“ a rozhodne sa o ňom inokedy. Každá z týchto spoločností je osobitne upravená zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorý ustanovuje aj pravidlá rozdelenia zisku a vysporiadania straty. Znamená to, že pri každom type obchodnej spoločnosti rozdelenie zisku a vysporiadanie straty môže prebehnúť úplne inak.

Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty pripadá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka do právomoci valného zhromaždenia. Návrh na rozdelenie predkladá podľa Obchodného zákonníka štatutárny orgán spoločnosti (v akciovej spoločnosti predstavenstvo, v s. r. o. konateľ). V prípade existencie dozornej rady táto predkladá akcionárom (spoločníkom) na valnom zhromaždení svoje stanovisko k rozdeleniu zisku.

Rozdelenie zisku v s.r.o.

Zisk s.r.o. sa rozdeľuje až po skončení účtovného obdobia a až na základe schválenej účtovnej závierky. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou, prípadne stanovami. Pri rozdeľovaní zisku v s.r.o. je potrebné myslieť na povinnosť vytvárať rezervný fond. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku, je s.r.o. povinná ho vytvoriť z čistého zisku za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Rezervný fond je s.r.o. povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu najmenej vo výške 10 % základného imania.

Ak s.r.o. zo zisku doplnila rezervný fond (prípadne ďalšie fondy, ktoré vytvára), musí pred jeho rozdelením spoločníkom jeho zvyšnú časť prednostne použiť na úhradu neuhradenej straty minulých rokov, ak ju vykazuje. Zvyšok zisku s.r.o. môže rozdeliť spoločníkom, rozdeliť zamestnancom, zvýšiť z neho základné imanie (ak sa zo zisku zvyšuje základné imanie, vtedy musí byť účtovná závierka podľa § 144 v spojení s § 208 ods. 2 Obchodného zákonníka overená audítorom so stanoviskom bez výhrad). Ak sa celý zisk nerozdelí, jeho nerozdelená časť sa ponechá ako nerozdelený zisk a o jeho použití rozhodne s.r.o. neskôr. Podľa § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka s.r.o. nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk vtedy, ak vlastné imanie je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa nesmú použiť na plnenie spoločníkom) znížená o hodnotu nesplateného základného imania.

Podiel spoločníkov na zisku z účasti v spoločnosti s r. o.

Podiel spoločníkov na zisku spoločnosti je možné určiť až po alokovaní časti na povinnú tvorbu rezervného fondu. Ak valné zhromaždenie rozhodlo o vyčlenení časti zisku na rozdelenie medzi spoločníkov, vzniká im právo na podiel na zisku. Podiel na zisku sa určuje pomerom splatených vkladov, ak sa spoločníci nedohodli inak alebo iný pomer nie je stanovený v spoločenskej zmluve. Niekedy sa pri rozdelení zisku uplatňuje aj kritérium miery účasti spoločníka na podnikaní, prípadne kombinácia viacerých kritérií.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca: Vysporiadanie a vyhlásenie

Spoločnosť môže v zmysle § 123 Obchodného zákonníka vyplácať podiely na zisku iba pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, t. j. do zrušenia spoločnosti môže byť medzi spoločníkov rozdelený vždy len čistý zisk:

• znížený o prídel do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona,
• znížený o neuhradenú stratu z minulých rokov,
• zvýšený o nerozdelený zisk z minulých rokov, prípadne o fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené.

Spoločnosť má zakázané rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervnými fondmi, ktoré podľa zákona alebo stanov nesmie spoločnosť použiť na plnenie spoločníkom.

Rozdelenie zisku v a.s. a j.s.a.

O rozdelení zisku a vysporiadaní straty a.s. a j.s.a. rozhoduje až valné zhromaždenie na základe návrhu, ktorý mu predkladá predstavenstvo. Najskôr však musí valné zhromaždenie riadnu individuálnu účtovnú závierku schváliť. A.s. a j.s.a. vytvárajú rezervný fond už pri svojom vzniku. Sú povinné ho však každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Podmienky, po ktorých splnení môže a.s. a j.s.a. vyplácať akcionárom podiely na zisku, sú uvedené v § 179 ods. 3 až 5 Obchodného zákonníka. Po tom, ako a.s. a j.s.a. doplní rezervný fond (prípadne ďalšie fondy, ktoré vytvára), musí prednostne čistý zisk ďalej použiť na úhradu neuhradenej straty minulých rokov, ak ju má. Až potom môže zvyšok zisku rozdeliť akcionárom, členom predstavenstva, dozornej rady, zamestnancom alebo môže zo zisku zvýšiť základné imanie (vtedy musí byť účtovná závierka overená audítorom so stanoviskom bez výhrad). Ak sa celý zisk nerozdelí, jeho nerozdelená časť sa ponechá ako nerozdelený zisk a o jeho použití sa rozhodne neskôr. Pri rozdeľovaní zisku medzi akcionárov platí ešte obmedzenie uvedené v § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka. A.s. a j.s.a. nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk, ak vlastné imanie je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa nesmú použiť na plnenie akcionárom) znížená o hodnotu nesplateného základného imania.

Podiely na zisku akcionárov - dividendy

Základné právo akcionára spoločnosti je podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka podiel na jej zisku - dividenda, ktorú valné zhromaždenie určuje podľa dosiahnutého výsledku hospodárenia určeného na rozdelenie. Tento podiel sa určuje pomerom menovitej hodnoty akcií akcionára k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov, ak stanovy spoločnosti neurčujú iný podiel.

Podmienky, ktoré musí spoločnosť splniť, aby mohla vyplatiť dividendy akcionárom upravuje § 179 ods. 3 až 5, t. j. do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk:

Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie

• znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona a o neuhradenú stratu minulých období,
• zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené (napr. štatutárne a ostatné fondy).

Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty vo v.o.s.

V.o.s. neplatí zo svojho zisku daň z príjmov, ale jej základ dane/daňová strata je základom dane/daňovou stratou jej spoločníkov, ktorí podávajú daňové priznanie a až po tom, ako prípadne zaplatia daň z príjmov, sa dá hovoriť o ich čistom zisku alebo strate. V.o.s. zistí svoj výsledok hospodárenia, ktorý potom pretransformuje na základ dane. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov v.o.s. rovným dielom. Spoločníci v.o.s. potom podajú daňové priznanie, do ktorého uvedú časť základu dane alebo daňovej straty v.o.s., ktorá im prináleží. Vyplatený zisk až po zdanení predstavuje pre nich čistý zisk. Ak v.o.s. dosiahla daňovú stratu, tak tá sa medzi spoločníkov delí rovnako ako základ dane. Ak v.o.s. dosiahla stratu, spoločníci ju podľa § 80 ods. 3 Obchodného zákonníka nemusia uhradiť, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. V.o.s. sa so stratou môže vysporiadať podobne ako s.r.o., teda sa môže napríklad uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z fondov a podobne.

Podiel na zisku vo verejnej obchodnej spoločnosti

Každý zo spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti má právo na podiel zo zisku. Zisk sa delí medzi spoločníkov rovným dielom, pokiaľ v spoločenskej zmluve nie je uvedený iný postup rozdelenia zisku. Podiel na zisku určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do 3 mesiacov od jej schválenia.

Výsledok hospodárenia sa prevádza spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti v účtovnom období, v ktorom bol vytvorený ako súčasť uzávierkových operácií. Zisk zdaňuje až spoločník, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba. Pre spoločníka - právnickú osobu, je prevedený hospodársky výsledok výnosom z finančnej investície.

Verejná obchodná spoločnosť nemá zákonom upravenú povinnosť vyčleniť prostriedky na povinné prídely do fondov, napr. tvorby rezervného fondu alebo iných povinných prídelov. Ak spoločenská zmluva neustanovuje inak, potom sa ešte pred delením zisku pripisujú spoločníkom najskôr úroky z hodnoty splatených vkladov v zmluvnej výške.

Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty v k.s.

K.s. zistí svoj výsledok hospodárenia, ktorý potom pretransformuje na základ dane. Základ dane k.s. sa potom rozdelí na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom v pomere, v akom sa delí medzi nich zisk pred zdanením (ak to nie je uvedené v spoločenskej zmluve, tak sa medzi nich delí na polovicu). Časť základu dane pripadajúcu na komanditistov zdaní samotná k.s. a po zdanení môže prípadný zisk vyplatiť komanditistom podľa výšky ich splatených vkladov (ak v spoločenskej zmluve nie je uvedený iný pomer) alebo sa môže ponechať v spoločnosti a použiť na podobné účely ako v s.r.o. Časť základu dane k.s. pripadajúca na komplementárov spoločnosť nezdaňuje, ale zdaňujú ju samotní komplementári vo svojom daňovom priznaní a až po zdanení pre nich predstavuje čistý zisk. Komplementári si túto časť základu dane rozdelia v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Daňová strata k.s. sa delí medzi komanditistov a komplementárov rovnako ako základ dane. Komplementári nie sú povinní stratu uhrádzať, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Časť straty pripadajúcej na samotnú k.s. (teda časť straty prináležiaca komanditistom) môže byť vysporiadaná podobným spôsobom ako v s.r.o., teda sa môže napríklad uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z fondov a podobne.

Podiel na zisku v komanditnej spoločnosti

Komanditná spoločnosť je špecifický typ zmiešanej spoločnosti, ktorú tvoria komanditisti a komplementári. Každý typ spoločníka má iné práva a povinnosti. Komanditisti ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri a komplementári ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom.

Obchodný zákonník v prípade komanditnej spoločnosti neupravuje presný postup pri úhrade straty. Spôsob rozdelenia výsledku hospodárenia by mal byť stanovený v spoločenskej zmluve. Pre postavenie komplementárov v komanditnej spoločnosti odporúča Obchodný zákonník použiť ustanovenia pre verejnú obchodnú spoločnosť a pre postavenie komanditistov ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným. Ak komanditná spoločnosť rozdeľuje zisk a nemá v spoločenskej zmluve upravený špecifický postup, Obchodný zákonník odporúča rozdelenie zisku medzi komanditistov a komplementárov rovným dielom.

Rozdelenie zisku v družstve

Družstvo rozhoduje o rozdelení hospodárskeho výsledku zisteného v účtovníctve v schvaľovacom konaní. Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty je podľa § 239 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka v právomoci členskej schôdze družstva. Návrh na rozdelenie zisku predkladá na členskej schôdzi predstavenstvo družstva a kontrolná komisia predkladá svoje stanovisko k návrhu. Na prijatie uznesenia o návrhu rozdelenia zisku postačuje väčšina prítomných hlasov na členskej schôdzi, ak nie je v stanovách uvedené inak.

Družstvo rozdeľuje zisk do niekoľkých položiek:

• Povinný prídel do zákonného nedeliteľného fondu, ktorý vyplýva z Obchodného zákonníka
• Prídely do štatutárnych fondov
• Ostatné použitie zisku ako:
  • úhrada straty minulých rokov,
  • výplata odmien členom predstavenstva a členom kontrolnej komisie zo zisku.

Podiely členov na zisku a iné položky vyplývajúce zo stanov alebo rozhodnutia valného zhromaždenia.

Ak stanovy družstva neupravujú podiely inak, podiel člena družstva na zisku určenom na rozdelenie sa vypočíta ako pomer výšky jeho splateného vkladu voči splateným vkladom všetkých členov družstva. Časť zisku, ktorá nebola použitá na rozdelenie, ostane vo forme nerozdeleného zisku minulých rokov. O použití nerozdeleného zisku môže rozhodnúť členská schôdza v rámci rozdelenia hospodárskeho výsledku v nasledujúcich obdobiach.

Vysporiadanie straty

Podobne je to aj v prípade straty, ktorá sa musí z nejakých zdrojov uhradiť, alebo sa ponechá ako tzv. „neuhradená strata“. Vysporiadanie straty v obchodných spoločnostiach upravujú viaceré zákony. Základné pravidlá hospodárenia jednotlivých typov obchodných spoločností, práva a povinnosti spoločníkov obchodných spoločností sú definované v Obchodnom zákonníku. Špecifické postupy rozdeľovania hospodárskeho výsledku upravujú zákonné listiny spoločností - spoločenskej zmluvy, stanov akciovej spoločnosti a pod.

Vysporiadanie straty v s.r.o., a.s. a j.s.a.

Ak s.r.o., a.s. alebo j.s.a. dosiahne stratu, na jej vysporiadanie možno použiť rezervný fond, ktorý na tento účel vytvárajú. Ak na jej krytie nepostačuje rezervný fond, existujú ďalšie možnosti, ako sa s ňou môže s.r.o., a.s. alebo j.s.a. vysporiadať. Stratu je možné uhradiť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z iných fondov, predpísať ju na úhradu spoločníkom alebo akcionárom, znížiť o ňu základné imanie (jeho výška ani po tom nesmie klesnúť pod minimálnu výšku základného imania) alebo sa časť neuhradenej straty ponechá ako neuhradená strata a o jej vysporiadaní s.r.o., a.s. alebo j.s.a. rozhodne neskôr.

Úhrada straty v akciovej spoločnosti

V akciovej spoločnosti spadá právomoc rozhodovať o úhrade straty podľa § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o úhrade straty nasledovnými spôsobmi:

• použitím rezervného fondu,
• použitím nerozdeleného zisku z minulých rokov,
• znížením základného imania.

Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že účtovnú stratu ponechá na nerozdelenej strate s tým, že o jej vysporiadaní rozhodne neskôr. Akciová spoločnosť nemôže požadovať úhradu straty od svojich akcionárov.

Úhrada straty v spoločnosti s ručením obmedzeným

Právomoc rozhodnúť o spôsobe vysporiadania účtovnej straty v s. r. o. patrí podľa § 125 Obchodného zákonníka do právomoci valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka spoločnosti. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o úhrade straty nasledovnými spôsobmi:

• použitie prostriedkov z rezervného fondu,
• použitie nerozdeleného zisku z minulých rokov,
• zníženie hodnoty základného imania,
• uloženie povinnosti uhradiť stratu spoločníkmi (ak spoločenská zmluva neobsahuje povinnosť úhrady straty spoločníkom, nie je povinný ju uhradiť)

Valné zhromaždenie tiež môže prijať rozhodnutie, že účtovnú stratu ponechá na nerozdelenej strate s tým, že v budúcnosti rozhodne o spôsobe jej vysporiadania.

Úhrada straty v komanditnej spoločnosti

Postup, odporúčaný v Obchodnom zákonníku na rozdelenie zisku komanditnej spoločnosti, je možné použiť aj pre úhradu účtovnej straty. Ak spoločenská zmluva komanditnej spoločnosti neurčuje presný postup vysporiadania straty, Obchodný zákonník odporúča rozdelenie straty medzi komplementárov je možné vykonať rovným dielom. Rozdelenie straty medzi komanditistov je možné uplatniť pomerom podľa výšky splatených vkladov.

Úhrada straty vo verejnej obchodnej spoločnosti

Podľa § 82 Obchodného zákonníka stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci rovným dielom, ak spoločenská zmluva neustanovuje inak (napr. delenie podľa vkladov jednotlivých spoločníkov). Vysporiadanie straty spoločníkmi je možné realizovať znížením vkladov spoločníkov alebo jej úhradou spoločníkmi.

Podľa postupov účtovania sa povinnosť úhrady účtovnej straty voči spoločníkom v. o. s.

Ďalšie obmedzenia pri rozdeľovaní zisku pre obchodné spoločnosti

Jedno obmedzenie vo vyplácaní zisku spoločníkom obsahuje aj § 28 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ak neboli aktivované náklady na vývoj (jedna zo zložiek majetku, ktorý môže obchodná spoločnosť mať) úplne odpísané, môže obchodná spoločnosť rozdeliť zisk len vtedy, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj.

S.r.o., a.s. a j.s.a. nemôžu podľa Obchodného zákonníka svojim spoločníkom vyplácať podiely na zisku ani vtedy, ak by tým spôsobili svoj úpadok (záporné vlastné imanie alebo platobná neschopnosť). Obchodné spoločnosti by si pri rozdeľovaní zisku a vysporiadaní straty mali dávať pozor aj na to, aby im úpadok nehrozil (pomer v vlastného imania a záväzkov nižší ako stanovená hranica, v roku 2017 pomer 6 ku 100).

tags: #vysporiadanie #výsledku #hospodárenia #účtovanie