Oddlženie so založením nehnuteľnosti: Podmienky a dôsledky

Neschopnosť splácať záväzky a dlhy je čoraz častejšou realitou pre slovenské domácnosti. Tento trend je spojený s rozmachom spotrebiteľského spôsobu života "na dlh", ktorý podporuje rozvoj nových bankových a finančných produktov. Nadmerný rast úverov poskytovaných domácnostiam vedie k ich výraznému zadlžovaniu. V snahe pomôcť občanom v dlhovej pasci bola prijatá novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 377/2016 Z. z., ktorá zavádza novú právnu úpravu oddlženia.

Úvod do problematiky oddlženia

Oddlženie je právny inštitút, ktorý umožňuje dlžníkovi, za splnenia určitých podmienok, "odpustiť" jeho dlhy. Tento proces prelamuje zásadu pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať) a ruší zmluvné povinnosti dlžníka voči veriteľom, často aj proti ich vôli. Právna úprava oddlženia preto musí byť založená na rovnováhe medzi kľúčovými súkromnoprávnymi zásadami, základnými princípmi právneho štátu (právna istota, ochrana legálne nadobudnutých práv) a právami veriteľa (právo vlastniť majetok) na jednej strane a snahou umožniť predlženému dlžníkovi "začať znovu od začiatku" na strane druhej.

Ústavný súd SR vo svojom náleze III. ÚS 570/2016 konštatoval, že pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou súdu spravodlivo vyvažovať záujmy dlžníka a záujmy veriteľov.

Historický vývoj právnej úpravy oddlženia na Slovensku

Právny inštitút oddlženia bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2006. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádzalo, že nový ZKR sa orientuje ako pro-veriteľská právna úprava s vyvažujúcimi prvkami ochrany dlžníka, čo má prispieť k optimálnemu rozvoju podnikateľského prostredia. Inšpiráciou pre túto úpravu boli najmä krajiny ako Veľká Británia, Nemecko, Švédsko, Holandsko a Japonsko.

Predchádzajúca právna úprava oddlženia kombinovala prvky konkurzu a splátkového kalendára. Dlžník musel najprv prejsť konkurzom, ktorý musel byť ukončený konečným rozvrhom výťažku a čiastočným uspokojením pohľadávok veriteľov. Až následne mohol začať proces oddlženia, v ktorom súdy rozhodli o povolení oddlženia dlžníka len v prípade splnenia podmienok. Potom nasledovalo trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník odvádzal časť svojich príjmov v prospech veriteľov. O samotnom oddlžení dlžníka mohli súdy rozhodnúť až po tomto období, čím sa oddlžili len tí dlžníci, ktorí preukázali zodpovednosť a poctivý záujem na aspoň čiastočnom uspokojení veriteľov.

Prečítajte si tiež: Oddlženie Dlžníka

Hybridná koncepcia oddlženia s kombináciou likvidácie majetkovej podstaty dlžníka a splátkového kalendára bola podľa zákonodarcu hlavným dôvodom, prečo počet osôb, ktoré podali návrh na oddlženie, nedosiahol očakávané úrovne.

Vtedajšia podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská konštatovala, že osobný bankrot nie je "šitý na mieru tým, ktorí ho naozaj potrebujú, to znamená tým, ktorí sa ocitajú v dlhovej pasci". Preto bola prijatá nová právna úprava oddlženia prostredníctvom novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 377/2016 Z. z., s cieľom zakotviť účinný inštitút oddlženia a zvýšiť jeho reálnu využiteľnosť, aby sa eliminovala dlhová pasca nízkopríjmových skupín s rešpektovaním potreby ochrany ich základných životných potrieb, najmä bývania.

Dôvodová správa k novele č. 377/2016 Z. z. uvádza, že v prípade oddlženia splátkovým kalendárom sa ochrana veriteľov zabezpečí súdom určenou kvótou, ktorá je relevantná pre uspokojenie pohľadávok veriteľov a táto kvóta je počas obdobia, kedy dlžník plní splátkový kalendár relatívne stabilná. Zavádzajú sa nasledovné opatrenia proti zneužívaniu: test zneužitia spočívajúci v poskytnutí minimálnej miery uspokojenia veriteľov v percentuálnom vyjadrení podľa výšky ich pohľadávok a taktiež nemožnosť uchádzať sa o oddlženie formou splátkového kalendára v prípade, ak miera uspokojenia veriteľov nebude vyššia ako by veritelia dosiahli v konkurze.

Práva veriteľov v procese oddlženia

Z procesného hľadiska zakladá veriteľom postavenie účastníkov konania v rámci oddlžovacieho konkurzu prihláška ich pohľadávky/pohľadávok do predmetného oddlžovacieho konkurzu. Podanie perfektnej prihlášky pohľadávky veriteľa je realizáciou práva veriteľa vlastniť majetok a súčasne obligatórnym predpokladom možnosti uspokojenia veriteľa v oddlžovacom konkurze z výťažku dosiahnutého speňažením majetku dlžníka. Súčasne je účinné prihlásenie pohľadávky veriteľa považované za uplatnenie práva na súde, nakoľko § 167l ods. 3 ZKR explicitne ustanovuje, že ,,doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.“

V súvislosti so zabezpečením informovanosti veriteľov o vyhlásení oddlžovacieho konkurzu na majetok dlžníka v súčinnosti s následnou realizáciou práva veriteľa vlastniť majetok podaním prihlášky pohľadávky do predmetného konkurzu považujem za prospešné de lege ferenda rozšíriť povinnosť správcu ustanovenú v 167l ods.

Prečítajte si tiež: Dlžníci a oddlženie na Slovensku

Oddlženie splátkovým kalendárom

§ 168c ods. 4 ZKR stanovuje spodnú a nepriamo aj hornú hranicu uspokojenia pohľadávok veriteľov, keď v zmysle § 168c ods. 4 ZKR uvádza, že uspokojenie nezabezpečených veriteľov v návrhu splátkového kalendára vyjadrené kvótou určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich 5 rokov nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky veriteľa. Súčasne musí byť splnená podmienka, že návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v oddlžovacom konkurze.

V konaní o určení splátkového kalendára zakladá veriteľom postavenie účastníkov konania až podanie námietok proti návrhu splátkového kalendára. Nedostatkom právnej úpravy v súvislosti s realizáciou práva veriteľa vlastniť majetok v rámci tejto formy oddlženia je predovšetkým to, že pohľadávky si v rámci konania o určení splátkového kalendára veritelia neprihlasujú ako v prípade oddlžovacieho konkurzu, a tieto nie sú ani žiadnym spôsobom verifikované, s výnimkou postupu podľa § 168f ods. 5 ZKR. Správca tak môže v súvislosti s výškou pohľadávok veriteľov vychádzať v zásade len zo zoznamu záväzkov, ktoré predloží dlžník k návrhu na určenie splátkového kalendára. Tento údaj však nemusí byť spoľahlivý, keď zoberieme do úvahy potenciálnych špekulatívnych dlžníkov, ktorí budú vstupovať do oddlžovacieho konania formou splátkového kalendára.

Aby sa predišlo takýmto skutočnostiam bolo by vhodné de lege ferenda v rámci konania o určení splátkového kalendára zaviesť povinnosť veriteľov v nejakej podobe (buď prihláškou obdobne ako v oddlžovacom konkurze alebo stručným oznámením právneho dôvodu a výšky pohľadávky s predložením preukazujúcich dokumentov o tvrdeniach veriteľa) oznámiť celkovú výšku pohľadávky, ktorá by sa následne konkrétnemu veriteľovi „uznala“, priamo vo výroku uznesenia o určení splátkového kalendára ako výška priznanej sumy pohľadávky, ktorú má plniť dlžník v rámci splátkového kalendára, spoločne s výškou splátky a jej splatnosťou.

V rámci oddlžovacieho konkurzu bolo priamo § 169 ods. 3 ZKR obmedzené právo veriteľov na postúpenie pohľadávky v zmysle OZ, nakoľko takéto postúpenie pohľadávky je v rámci oddlžovacieho konkurzu účinné iba vtedy, ak sa postúpi celá prihlásená pohľadávka. Zároveň sa upravila prezumpcia postúpenia celej pohľadávky, pokiaľ teda existujú pochybnosti platí prezumpcia, že pôvodný veriteľ postúpil celú prihlásenú pohľadávku.

Obmedzenie základného práva veriteľov na ochranu vlastníctva

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. “. Ústavný súd SR opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej v zmysle čl. 20 Ústavy SR, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty (viď napr. II. ÚS 19/97, Pl. ÚS 111/2011) - t.j. pohľadávky veriteľov. Uvedený právny názor Ústavného súdu SR plne korešponduje aj s judikatúrou ESĽP k čl.

Prečítajte si tiež: Dôsledky Oddlženia

Pohľadávky vylúčené z uspokojenia

Úpravou pohľadávok vylúčených z uspokojenia ustanovením najmä § 166b ods. 1 písm. a), c) a d) boli nasledovným spôsobom obmedzené práva veriteľov - Úpravu § 166b ods. 1 písm. a), teda čiastočné vylúčenie príslušenstva pohľadávky z pomerného uspokojovania v oddlžovacom konaní dané legitímnym právnym dôvodom, preukazujúcim jeho výšku, v mnohých prípadoch dokonca judikované právoplatným rozhodnutím súdu možno považovať za porušenie základného práva veriteľov na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy. V súvislosti so stanovením 5 % hranice príslušenstva, je nutné si uvedomiť, že príslušenstvo pohľadávky netvoria len úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania, ale aj náklady na uplatnenie pohľadávky pozostávajúce aj zo samotného súdneho poplatku, ktorý je zákonom určený na hranici 6 % zo žalovanej istiny (zákon č. 71/1992 Z.z., položka 1 Sadzobníka súdnych poplatkov).

Súčasne úrokové príslušenstvo v čase, v ktorom prirastalo k záväzku, sa obvykle počítalo z úplne iného základu (istiny) ako je istina pohľadávky prihlasovaná do oddlžovacieho konkurzu, nakoľko pokiaľ bola pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní a v rámci nej sa vymohli čiastočné plnenia, tie sa v súlade s platnou právnou úpravou primárne započítavali na istinu, pričom istina pohľadávky sa tak ponižovala a teda mohlo dôjsť k situácii, že istina bude v čase prihlásenia pohľadávky do oddlžovacieho konkurzu už nulová, čím veriteľ v dôsledku právnej úpravy § 166b ods. 1 písm. a) ZKR v oddlžovacom konkurze úplne stráca možnosť pomerného uspokojenia svojej pohľadávky tvorenej už len príslušenstvom.

V súvislosti k úprave § 166b ods. 1 písm. c) ZKR je kľúčový fakt, že zmenka ako právny inštitút nie je závislá na kauze, a preto vylúčenie zmenkovej pohľadávky z pomerného uspokojovania v oddlžovacom konaní z dôvodu absencie kauzálneho vzťahu možno považovať za obmedzenie práv veriteľov. Súčasne zmenkovo zaviazané osoby môžu byť popri obligačnom dlžníkovi aj osoby odlišné od obligačného dlžníka z kauzálneho vzťahu, najčastejšie avalisti, ktorých záväzok vyplýva iba zo zmenky a nemá základ v kauzálnom vzťahu. Opäť ide o situáciu, kedy veritelia pri uplatňovaní zmenkových pohľadávok v súdnom konaní zaplatili súdne poplatky, vynaložili trovy, aby sa dopracovali k vykonateľnému exekučnému titulu, následne vymáhali tieto pohľadávky v exekučnom konaní, s ktorým boli spojené opätovne ďalšie trovy, avšak napriek existencii judikovanej zmenkovej pohľadávky v dôsledku dotknutej právnej úpravy je táto napriek vyššie uvedeným skutočnostiam vylúčená z pomerného uspokojenia v oddlžovacom konaní.

Takisto v prípade vylúčenia z uspokojenia zmluvných pokút a iných súkromnoprávnych alebo verejnoprávnych peňažných sankcií podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR neexistuje legitímny dôvod, nakoľko druhovo ide o rovnaký, t.j.

Prechodné ustanovenia a legitímne očakávania veriteľov

Okrem uvedeného nová právna úprava oddlženia prechodným ustanovením § 206f ods. 5 ZKR, ustanovila, že v prípade, ak bolo rozhodnuté o povolení oddlženia a ,,súd určil dlžníkovi skúšobné obdobie podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017, súd po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka rozhodne o oddlžení dlžníka, ibaže zistí, že sú tu dôvody na zrušenie skúšobného obdobia.“

V prípadoch, v ktorých súd podľa predchádzajúcej právnej úpravy určil dlžníkovi skúšobné obdobie, sa veritelia vychádzajúc z platnej právnej úpravy dôvodne domnievali, že ich pohľadávky budú ešte čiastočne uspokojené z príjmu, ktorý dlžník získa v rámci celej 3 ročnej skúšobnej doby, pričom ich očakávania mali povahu tzv. „legitímnej nádeje“. Prechodným ustanovením § 206f ods. 5 ZKR však zákonodarca skrátil toto skúšobné obdobie, čím zmaril veriteľmi legitímne očakávané čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, ktoré mohli dosiahnuť počas plynutia 3 ročnej skúšobnej doby podľa dovtedy platných právnych predpisov, čo predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva veriteľov, keď bez akejkoľvek náhrady v prospech veriteľov sa zmarilo čiastočné uspokojenie ich pohľadávok v rozsahu vyššie uvedenej „legitímnej nádeje“, garantovanej dovtedy platnými právnymi predpismi. Na základe uvedených skutočností možno považovať ustanovenie § 206f ods. 5 ZKR za obmedzenie vlastníckeho práva veriteľov v rozpore s čl. 20 ods.

Podmienky pre oddlženie

Z hľadiska prístupu dlžníkov k oddlženiu nastala zásadná zmena oproti predošlej právnej úprave vo vymedzení hmotnoprávnych materiálnych podmienok. V súčasnej právnej úprave oddlženia sa v hmotnoprávnych materiálnych podmienkach upustilo od klasickej podmienky, ktorou bola pluralita veriteľov a súčasne podmienky existencie minimálneho majetku vo výške 1.659,70 €. Materiálnou podmienkou tak z hmotnoprávnych podmienok predošlej právnej úpravy zostáva len existencia platobnej neschopnosti, ktorej definícia v § 3 ods. 2 ZKR bola novelizovaná oproti predošlej v právnej úprave a v súčasnosti sa platobná neschopnosť považuje za stav, keď dlžník nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Platobnú neschopnosť dlžníka však v zásade súd neskúma a vychádza z vyhlásenia dlžníka, ktoré tvorí obligatórnu prílohu k návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu/určenie splátkového kalendára.

Nové materiálne podmienky pre oddlženie

Okrem hmotnoprávnej materiálnej podmienky existencie platobnej neschopnosti dlžníka boli zavedené v rámci novej právnej úpravy oddlženia nové materiálne podmienky na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu, a to:

• Neexistencia predchádzajúceho oddlžovacieho konania dlžníka v lehote 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára (tzv. zákazová lehota)
• Existencia exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi
• Nenachádzanie sa dlžníka vo výkone trestu odňatia slobody

Osobitnou špecifickou materiálnou podmienkou pre oddlženie formou splátkového kalendára je… (text nedokončený v poskytnutých dátach)

tags: #oddlzenie #so #zalozenim #nehnutelnosti #podmienky