Odmena právneho zástupcu, nárok na náhradu škody a podmienky

Tento článok sa zaoberá problematikou odmeňovania právnych zástupcov, nárokom na náhradu škody a s tým súvisiacimi podmienkami. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch tejto oblasti, a to zrozumiteľným spôsobom pre širokú verejnosť.

Právny rámec zodpovednosti štátu za škodu

Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje právny rámec zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, ako aj zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Tento zákon definuje podmienky, za ktorých je možné uplatniť nárok na náhradu škody.

Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

Nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Z písomnej žiadosti poškodeného musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.

Rozsah náhrady škody

Poškodenému sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Toto právo možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Odmena advokáta

Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná odmena sa môže určiť aj podielom na hodnote veci (tzv. podielová odmena).

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Nemocenské dávky a odmena

Podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom.

Advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Ak sa skončí konanie len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Ak nemal klient ani čiastočný úspech vo veci, advokát má právo požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov.

Trovy právneho zastupovania

Advokátovi patria trovy právneho zastupovania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Na to, aby súd priznal náhradu trov zastupovania advokátom, je dôležité, aby boli trovy vynaložené účastníkom konania v spore v príčinnej súvislosti s jeho procesným postupom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú.

Odmena advokáta pri vymáhaní pohľadávky

Odmena advokáta pri vymáhaní pohľadávky môže byť dohodnutá, pričom advokát spracuje a na súde pri vymáhaní dlhu zastupuje advokát. Advokát načajstejšie formou tarifnej alebo podielovej odmeny z vymoženého. Ak ide o dôležitú vec, klient radšej zaplatí advokátovi viac ako je to, čo mu v prípade úspechu súd prizná, hoci to nemožno považovať za spravodlivé. Z dlhodobého hľadiska však takéto popieranie reality fungovania trhu právnych služieb podľa môjho názoru nemôže obstáť a skôr či neskôr budú súdy nútené za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia považovať smerom dole len tie, ktoré sa klient naozaj zaviazal zaplatiť a smerom hore len také, ktorých výška je obhájiteľná s ohľadom na priemernú trhovú cenu služieb v porovnateľných veciach.

Zodpovednosť advokáta za škodu

Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie (§ 21 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na odmeňovanie člena predstavenstva – dôchodcu

Prečítajte si tiež: Podmínky odměny advokáta

tags: #odmena #právneho #zástupcu #nárok #na #náhradu