
Článok poskytuje komplexný prehľad o odpočítateľných položkách pri výsluhovom dôchodku na Slovensku, vrátane podmienok ich uplatnenia a zmien v legislatíve. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť túto problematiku pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov.
Nezdaniteľné časti základu dane, často označované ako odpočítateľné položky, sú daňové úľavy, ktoré umožňujú fyzickým osobám znížiť si základ dane. Tieto položky upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
Nezdaniteľné časti základu dane si môžu uplatniť len fyzické osoby, ktoré dosiahli v danom zdaňovacom období tzv. aktívne príjmy. Za aktívne príjmy sa považujú príjmy podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP, teda príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z vytvorenia diela, príjem z činnosti znalcov, tlmočníkov a podobne. Medzi aktívne príjmy nepatrí napríklad príjem z prenájmu, príjem z použitia diela, príjem z predaja nehnuteľnosti a podobne. V prípade, že v zdaňovacom období dosiahne daňovník (fyzická osoba) aktívne aj pasívne príjmy, nezdaniteľné časti základu dane si môže uplatniť, ale len k tej časti základu dane, ktorá plynie z jeho aktívnych príjmov.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nepreukazuje žiadnym dokladom, ale vzniká automaticky zo zákona. Výnimkou sú zamestnanci, ktorí sa na začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2024, považujú za poberateľov dôchodkovej dávky. Pod pojmom „dôchodok“ sa rozumie starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia; podľa § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec (dôchodca) zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Povinnosť predkladať posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku na účely uplatnenia daňovej úľavy na daňovníka sa nevzťahuje na zamestnancov (dôchodcov) u zamestnávateľa, ktorý sa považuje za orgán verejnej moci. Ide o zamestnávateľov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákona č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z ust. § 37 ods. 3 novely č. 221/2019 Z. z. zákona o dani z príjmov (v rámci novely č. 221/2019 Z. z. nie je ju možné uplatniť mesačne (t. j.
Zákon č. 87/2024 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2024 doplnil aj ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP, na základe ktorého sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „posudzovaný dôchodok”) alebo ak mu posudzovaný dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto posudzovaného dôchodku vrátane 13.
Prečítajte si tiež: Ako uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku/manžela?
Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2024 je stanovená vo výške 268,88 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eura.
Ak teda daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1.2024, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2024 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 646,48 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13.
Daňovník je poberateľom starobného dôchodku vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.
Daňovník poberá celý rok 2024 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2024 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. Keďže základ dane daňovníka nepresiahol sumu 24 952,06 eura, daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v sume 5 646,48 eura.
Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2024. Naďalej dosahuje príjem z podnikania.
Prečítajte si tiež: Ako uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku?
V roku 2024 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2022 vo výške 680 eur. Za rok 2022 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2022 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2022 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2023, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2023 mu nevznikol nárok. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2024, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2024 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2024, t. j .
Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2024 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2024? Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 nepresiahne sumu 5 646,48 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 646,48 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13.
Daňovník je poberateľom invalidného dôchodku. V roku 2024 začal podnikať a bude dosahovať príjem zo živnosti.
U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2024, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024.
Za rok 2024 sa vyplatený 13.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a manželka
Dohodárom, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, sa znižuje vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, teda uplatňuje sa u nich automaticky odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci. Suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci je 50 % priemernej mesačnej mzdy za predminulý kalendárny rok, teda spred dvoch rokov.
Suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci sa od budúceho roka zvýši na 715 eur. Oproti roku 2024 ide o nárast o 63 eur.
Sezónni zamestnanci, ktorí pracujú na dohodu, sú tiež povinne dôchodkovo poistení. Obdobie, počas ktorého pracujú ľudia na dohodu, sa za určitých podmienok započítava aj do dôchodkového poistenia. To, či sa obdobie výkonu sezónnej práce započíta do obdobia dôchodkového poistenia, závisí od toho, či sa dôchodok prizná z invalidného alebo starobného poistenia.
Ak sa priznáva dôchodok z invalidného poistenia, pričom sa to týka invalidného, vdovského, vdoveckého či sirotského dôchodku, tak obdobie, ktoré poistenec získa dohodou o pracovnej činnosti za výkon sezónnej práce, sa vždy započítava do dôchodkového poistenia. V prípade, že sa dôchodok priznáva zo starobného poistenia, ako je starobný, predčasný starobný alebo vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok, obdobie dôchodkového postenia závisí od mesačného príjmu po znížení o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci. Nárok na započítanie tohto obdobia získa dohodár, ak jeho mesačný príjem je vyšší ako odvodová odpočítateľná položka.
Sociálna poisťovňa od 1. júla rozšírila poberateľov rodičovského dôchodku o poberateľov invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Ak dieťa nechce, aby bol poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku priznaný rodičovský dôchodok, musí do 31. augusta urobiť vyhlásenie. Zároveň umožní, aby dieťa invalidného dôchodcu mohlo podať vyhlásenie, po ktorom dôchodcovi rodičovský dôchodok priznaný nebude.
Vojakom, policajtom, colníkom a členom justičnej stráže nebude rozhodovať o nároku na rodičovský dôchodok Sociálna poisťovňa, ale príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva či Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa týmto poberateľom prizná rodičovský dôchodok za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok, pričom jedna z nich je, že dieťa bolo v roku 2021 dôchodkovo poistené a do 31. augusta nepodá vyhlásenie, aby rodičovský dôchodok nebol priznaný. To znamená, že SP môže začať rozhodovať o rodičovskom dôchodku najskôr od septembra, keďže lehota na podanie vyhlásenia je do 31. augusta," uviedla SP. Tá rozhodne o priznaní rodičovského dôchodku najneskôr do 31. decembra 2023. O rodičovský dôchodok nie je potrebné požiadať osobitnou žiadosťou. Ak dieťa nechce, aby bol poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku priznaný rodičovský dôchodok, musí do 31. augusta urobiť vyhlásenie, aby mu nebol priznaný rodičovský dôchodok, a to tak, že vyplní tlačivo "Vyhlásenie fyzickej osoby na účely nároku na rodičovský dôchodok", ktoré je k dispozícii na webovej stránke SP v časti Formuláre, a to pod číslom 267. Formulár má následne doručiť Sociálnej poisťovni osobne, poštou, cez portál slovensko.sk alebo cez Elektronický účet poistenca na web
Súčasťou novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je aj právna úprava nároku na rodičovský dôchodok rodičov-dôchodcov, ktorých deti platia poistné na výsluhové zabezpečenie, teda do osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Rozhodovať o nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu za deti zúčastnené na výsluhovom zabezpečení po novom nebude SP, ale príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Od mája 2023 sa zaviedla predvolená investičná stratégia (PIS), ktorá riadi rozloženie majetku sporiteľa počas celého času sporenia. Zvoliť si ju môže každý sporiteľ a rovnako každý sa z nej môže vyviazať. Táto stratégia reflektuje princíp, že do veku 50 rokov by mali byť úspory v indexovom fonde a potom sa zastúpenie indexového fondu znižuje o štyri percentá ročne v prospech dlhopisového fondu, až kým jeho zastúpenie neklesne na nulu, alebo sporiteľ nepožiada o dôchodok.
Pasívni sporitelia sú tí, ktorí boli v roku 2013 presunutí do garantovaných fondov a odvtedy nespravili žiadnu zmenu týkajúcu sa úspor. Mladším pasívnym sporiteľom, čiže narodeným od roku 1969, sa bude do indexových fondov presúvať majetok aj povinné príspevky od júla 2023. Počet starších pasívnych sporiteľov, čiže narodených do roku 1968, je tesne nad 153 000 a do indexových fondov budú smerovať od júla iba ich nové príspevky. Harmonogram presunu úspor, či plán zladenia majetku s predvolenou investičnou stratégiou, povinne zverejňujú na webových stránkach všetky dôchodkové správcovské spoločnosti.
tags: #odpočítateľná #položka #pri #výsluhovom #dôchodku #podmienky