Odporúčania pre prax ZŤP v sociálnej práci

Abstrakt

Registrovaný sociálny podnik je jedným z aktívnych nástrojov politiky zamestnanosti na Slovensku. Je to jedna z foriem zamestnateľnosti ľudí so zdravotným znevýhodnením. Sociálne podnikanie na Slovensku upravuje zákon NR SR č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Kľúčové slová: Sociálna ekonomika. Sociálny podnik.

Abstract

A registered social enterprise is one of the active instruments of employment policy in Slovak Republic. It is one of the forms of employability of people with disabilities. Social entrepreneurship in Slovakia is regulated by the Act of the National Council of the Slovak Republic no. 112/2018 Coll. on the social economy and social enterprises and on the amendment of certain laws as amended.

Key words: Registered social enterprise. Social economy. Social enterprise.

Úvod

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím je závažným celospoločenským problémom. Osoby so zdravotným postihnutím (so špecifickými potrebami) sa vo svojom živote stretávajú s inými prekážkami a tiež mnohokrát riešia odlišné problémy týkajúce sa bežného života, ako ľudia intaktnej populácie. Ľudí so zdravotným postihnutím už samotný fakt uvedomenia si trvalého, nezmeniteľného stavu zdravotného postihnutia, stavia do polohy neistoty. Hľadajú odpovede na mnohé otázky týkajúce sa bežnej existencie a tieto ich stavajú spočiatku aj do zdanlivo neriešiteľných situácií, ktoré môžu viesť k beznádeji a tým k sociálnemu vylúčeniu. Hlavným cieľom je poukázať na nezastupiteľný význam counselingu pri sociálnej práci s osobami so zdravotným postihnutím s cieľom dosiahnuť ich nezávislý život. Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je závislá od mnohých faktorov (dostupnosť sociálnych služieb, druh zdravotného postihnutia, sociálne prostredie, osobnosť, prístup, postoje, predsudky, vnímanie nezávislého života osôb so zdravotným postihnutím a podobne). Príspevok poukazuje na problém sociálnej integrácie osôb so zdravotným postihnutím a hľadá možnosti riešenia formou využitia sociálnej práce, konkrétne metódy counselingu (sprevádzania), pri riešení ťažkých životných situácií ľudí so zdravotným postihnutím. Pri identifikácii problému vychádza z významu samostatného života v procese sociálnej integrácie osôb so zdravotným postihnutím a oblastí vytvárania podmienok pre dosiahnutie sociálnej inklúzie, ktoré sú predmetom riešenia viacerých krajín sveta.

Prečítajte si tiež: ZTP a sociálna práca: odporúčania

Kľúčové slová: Osoba so zdravotným postihnutím. Counseling. Nezávislosť. Sociálna integrácia.

Zdravotné postihnutie a osoby so zdravotným postihnutím

Žijú medzi nami - ľudia, ktorí z určitej príčiny, či už vrodenej, alebo získanej v priebehu svojho života majú zdravotné postihnutie, ktoré im viac-menej bráni žiť „normálny“ život zdravého jedinca. Zdravie a choroba - oba tieto pojmy vážne zasahujú do života človeka. Ovplyvňujú jeho konanie, správanie, sociálnu situáciu, vzdelanie, pracovné aktivity. Kým je osoba zdravá, túto situáciu si vlastne ani neuvedomuje, zdravie jej umožňuje žiť „normálnym“ spôsobom života, pracovať, venovať sa svojim záľubám, ale aj povinnostiam. Zvrat prichádza vtedy, ak človek ochorie. Pokiaľ ide o akútnu chorobu, ktorá sa spravidla dá vyliečiť do dvoch - troch týždňov, človek väčšinou prijíma stav obmedzení, ktoré vyplývajú z jeho ochorenia a výrazne tento stav nezasahuje trvalo do jeho života a života jeho rodiny. K negatívnemu ovplyvneniu jeho sociálneho statusu, života v rodine a komunite dochádza vtedy, ak je choroba chronická, dlhodobá, prípadne spojená so zdravotným postihnutím a ešte viac, ak je choroba nevyliečiteľná. Tieto zmeny a ich prijatie, či popretie ovplyvňuje rad ďalších vnútorných a vonkajších faktorov, ktoré súbežne pôsobia na život človeka a jeho najbližšie okolie.

Svetová organizácia zdravia (ďalej len WHO) charakterizuje zdravie ako „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia“ a zároveň vo svojej definícii poukazuje na skutočnosť, že „zdravie patrí medzi základné ľudské práva všetkých ľudí na svete.“ Škála sprievodných javov zmeny zdravotného stavu, ktoré sa stáva trvalým, je širokospektrálna. Ide o fyzické, somatické, emočné, psychické, ekonomické, sociálne prejavy stavu. Pre dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím dochádza k problémom ekonomicko-finančnej povahy vyplývajúca najprv z dlhodobej práceneschopnosti (strata príjmu), prechod na invalidný dôchodok, pričom má takáto osoba zvýšené náklady na liečbu. V dôsledku tohto dochádza k zníženiu životného štandardu, čo sa dotýka celej rodiny. Pri trvalom poškodení zdravia prechádza choroba do stavu zdravotného postihnutia a ďalším závažným problémom, ktorý nastáva po ekonomicky nepriaznivej situácii, je problém sociálnej povahy. Narúšajú sa partnerské a rodinné vzťahy, prichádza tzv. dezorganizácií bežných každodenných činností, sociálna izolácia, absencia sociálnych kontaktov, zmena a zníženie celkového životného štýlu. Takýto stav sa odráža v ohrození všetkých životných situácií a aj v plnení sociálnych rolí (rodiny, zamestnania, partnerského života, voľného času).

Z pohľadu sociálnej práce, Repková charakterizuje zdravotné postihnutie ako „znevýhodnenie, ktoré má človek s dlhodobou alebo trvalou telesnou alebo duševnou poruchou v štandardne usporiadanom životnom a sociálnom prostredí a ktoré je potrebné minimalizovať intervenciami v rámci sociálnej politiky a práce.“ Trojdimenzionálny model zdravotného postihnutia a vnímanie človeka v rovine poruchy, dizability a hendikepu uvádza aj Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia - International Classification of Functioning, Disability and Health - ICF (ďalej len MKF) a tiež sa o tomto pohľade hovorí aj vo Svetovej správe o zdravotnom postihnutí. V rovine poruchy ide o zmeny anatomickej zostavy, alebo fyziologickej funkcie človeka v dôsledku dlhotrvajúceho ochorenia, pri dizabilite v dôsledku poruchy už dochádza k zmenám funkčnosti pri vykonávaní určitých činností a pri hendikepe je už stav trvalý, kedy človek vykonáva činnosti s výrazným obmedzením, alebo vôbec nedokáže vykonávať určité činnosti, čo sa prejavuje už aj v sociálnej interakcii.

Vo Svetovej správe o zdravotnom postihnutí sa uvádza, že v posledných rokoch sa prechádza z individuálneho pohľadu zdravotného postihnutia na štrukturálne, sociálne zdravotné postihnutie a poukazuje na to, že dochádza k posunu od lekárskeho k sociálnemu modelu, pričom zdôrazňuje, že je potrebné zdravotné postihnutie chápať vyvážene zo všetkých uhlov pohľadu a rôzne aspekty zdravotného postihnutia vnímať komplexne, dynamicky a viacdimenzionálne, čím vzniká bio-psycho-sociálny model zdravotného postihnutia. MKF pri vnímaní funkčnej schopnosti vychádza z dvoch rovín:

Prečítajte si tiež: Kvalita života seniorov

1. komponenty funkčnej schopnosti a spôsobilosti zdravotného postihnutia - z individuálneho ale aj spoločenského pohľadu (telesné funkcie a štruktúry),
2. komponenty spolupôsobiacich faktorov - vonkajšie prostredie (faktory okolitého prostredia a osobné faktory).

Termín telesných funkcií zahŕňa fyziologické funkcie telesných systémov vrátane psychologických a termín telesné štruktúry implikuje anatomické časti tela a ich súčasti. Osobné faktory MKF neklasifikuje, z dôvodu ich veľkých sociálnych a kultúrnych odlišností, ale zaraďuje ich medzi spolupôsobiace faktory. Definície pojmov v MKF vychádzajú z kontextu zdravia, preto sa nezameriavajú na poruchu alebo obmedzenie, ale používajú kladné alebo neutrálne pomenovanie. Aj keď v názve MKF je stále použitý pojem dizabilita, klasifikácia odporúča používať pojem aktivita a pojem hendikep nahrádza pojmom participácia. Oba tieto nahradzujúce pojmy (aktivita, participácia) demonštrujú kladný pohľad na zdravie a jeho poruchu, pričom vystihujú práve hľadanie možností realizácie a spoločenského uplatnenia ľudí, ktorí majú určité zdravotné prekážky.

Vzhľadom k nejednotnosti posudzovania zdravotného postihnutia na Slovensku, ktoré sa líši podľa právnej normy, rezortu a jeho potreby, sa systém klasifikácie podľa MKF javí ako jednotný - obsahujúci všetky zložky uplatniteľné nielen v medicíne, ale aj v sociálnom poistení, sociálnych službách, kompenzácií sociálnych dôsledkov a vo všetkých ostatných oblastiach, ktoré sa zaoberajú sociálnou a zdravotnou starostlivosťou o človeka. Pri vzájomnej interakcii vzťahov súvisiacich s funkčnou schopnosťou ide o vnímanie zdravotného postihnutia cez zdravie, pričom zohľadňuje najdôležitejšie interakčné vzťahy, ktoré ovplyvňujú sociálne fungovanie a tým proces integrácie u ľudí, ktorí majú z akýchkoľvek dôvodov určitú poruchu zdravia, čo veľmi jednoducho môžeme vyjadriť slovami „ako sa dá žiť s poruchou zdravia“ a nie „ako sa nedá žiť s poruchou zdravia“.

Všeobecný pohľad na osoby s hendikepom v spoločnosti je cez chorobu (postihnutie), ktorý vyvoláva obmedzenia a prekážky, ktoré tvoria bariéru žiť „normálnym spôsobom života“. Takýto pohľad už sám o sebe prináša negatívne myslenie v hľadaní sebauplatnenia (neviem, nedokážem, nezvládnem, nemôžem). Klasifikácia prináša opačné vnímanie, nie cez chorobu, ale cez zdravie a tu dochádza k pozitívnemu vnímaniu, čo vedie k hľadaniu možností sebauplatnenia (čo viem urobiť, čo chcem urobiť, akým spôsobom to urobím). Uvedomujeme si, že prijatie uvedeného pohľadu nie je jednoduché a je ovplyvnené viacerými faktormi, ako sú osobnostné predpoklady, spôsob života, prostredie, predsudky a ďalšie.

Pre potreby rozlíšenia trvalého, dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu vyvolávajúceho prekážky a obmedzenia uplatniť sa v spoločenskom prostredí (rodina, škola, práca) od dočasného zdravotného obmedzenia, ktoré spôsobuje obmedzenia len na určitý čas je v praxi zaužívaný termín zdravotné postihnutie. Tak ako všetky pojmy, aj pojem zdravotné postihnutie stále prechádza svojim vývojom, pričom v súčasnosti najlepšie vystihuje a pojmovo odlišuje vyššie uvedený rozdiel medzi dočasnou a trvalou indispozíciou. Dôsledky zdravotného postihnutia sprevádzajú osobu do konca jej života, čo prináša negatívne dôsledky na kvalitu jej života ale aj kvalitu života osôb, ktoré sú v jej blízkom a bezprostrednom vzťahu.

Na základe všeobecne platných základných rozdelení zdravotného postihnutia - podľa typu (orgánové a funkčné), podľa intenzity (ľahké, stredné, ťažké) a podľa príčin vzniku (vrodené, získané), sa zdravotné postihnutie najčastejšie kategorizuje v zmysle orgánových a funkčných postihnutí, na mentálne postihnutie, zrakové postihnutie, sluchové postihnutie, telesné (somatické) postihnutie a kombinované postihnutie. Šmidová (2013) uvádza aj špecifickejšie druhy postihnutia, a to narušenie komunikačnej schopnosti, poruchy správania a poruchy učenia.

Prečítajte si tiež: Paliatívna starostlivosť: Detailný prehľad

Podľa najnovších zistení, vo svete žije približne miliarda osôb so zdravotným postihnutím, pričom 50 % z nich pripadá na ľudí starších ako 60 rokov, čo je odrazom starnutia populácie. Samotná terminológia pojmu zdravotného postihnutia sa postupne vyvíja a rozlišujú sa aj pojmy zdravotné postihnutie, hendikep, invalidita. Charakteristika pojmu osoba so zdravotným postihnutím nie je jednotná. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím prináša nové pojmy „špeciálne potreby a „osoba so špecifickými potrebami“, pričom ako uvádza Šmidová (2013, s. 17) „základné východisko prístupu k osobám s postihnutím znamená, že postihnutie spočíva v spoločnosti, a nie v osobe s postihnutím.“. V zmysle takéhoto chápania je osoba s postihnutím, človek s poruchou, ktorému spoločnosť nevytvára vhodné podmienky pre jeho plnohodnotné uplatnenie sa v spoločnosti, čím ho istým spôsobom znevýhodňuje.

Vychádzajúc z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, „osoba s postihnutím je osoba, ktorá má dlhotrvajúce fyzické, psychické, intelektuálne alebo zmyslové poruchy v interakcii s rôznymi bariérami, ktoré môžu sťažovať plnú účasť v spoločnosti na základe rovnosti s inými.“ Najznámejšie a zaužívané v praxi sú pojmy vychádzajúce z výkonu zákonov verejnej a štátnej správy, s ktorými ľudia prichádzajú do kontaktu, ako sú poistenec s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (Zákon č. 461/2003 Z. z.), fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (Zákon č. 447/2008 Z. z.), občan so zdravotným postihnutím (Zákon č. 5/2004 Z. z.).

Svetová zdravotnícka organizácia pri pomenovaní ľudí s určitým funkčným obmedzením necharakterizuje striktne tento pojem a zastáva princíp práva takého oslovovania ľudí, aké si želajú. Z uvedeného dôvodu ponecháva obidva termíny „ľudia so zdravotným postihnutím“ aj „zdravotne postihnutí ľudia“. Zároveň sa klasifikácia zámerne vyhýba na poukazovanie osoby cez zdravotné postihnutie a stále sa snaží používať nestranný, kladný jazyk, nakoľko cieľom MKF je týmto osobám pomôcť pri zisťovaní problému zdravotného postihnutia cez všetky pôsobiace komponenty a tak docieliť, podporovať a obhajovať ich celkové ciele.

Do nedávnej minulosti bol zaužívaný termín zdravotne postihnutá osoba (jedinec, človek, občan). Repková výskumom z roku 2003, ktorý bol zameraný na analýzu termínov vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu zistila, že v dennej tlači sa v miere 25 % používa termín postihnutý človek a naopak v odbornom časopise zameranom na služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, sa používa termín človek so zdravotným postihnutím (60 %). Zároveň výskum Krhutovej z roku 2007 potvrdil výskum Repkovej z roku 2003, ktorý dokázal používanie pojmu postihnutý človek (30 % - 40 %) novinármi, zamestnancami verejnej správy a odborníci, pričom označenie človek s postihnutím sa v 70 % využíva v organizáciách osôb so zdravotným postihnutím.

Z pohľadu možností a opatrení zameraných na pomoc študentov s postihnutím v oblasti vzdelávania Šmidová hovorí, že „postihnutie je obmedzenie možností, ktoré má štát povinnosť odstraňovať a vyrovnávať tým príležitosti a podmienky.“ Interpretované ponímanie „postihnutia“ sme vybrali z dôvodu, že je aplikovateľné pre všetky oblasti života osôb so zdravotným postihnutím, nielen v oblasti vzdelávania.

Counseling - sprevádzanie ako metóda sociálnej práce

„Hľadanie vlastnej sily na prekonanie ťažkej situácie ústí do poznania seba samého, poznania svojej hodnoty, ktorá vytvára sebaúctu a obdiv vo svoje dary, ktoré každý človek v sebe vlastní.“ Každý človek, ale aj rodina, do ktorej sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, a medicínska veda potvrdí nezvratnosť „novej“ situácie - zdravotné postihnutie („doživotnú chorobu“) prechádza zo psychologického hľadiska fázami smútku. Vzniknutý stav analyzuje, ako prvé sa dostavuje popieranie - dotknutí (rodina, človek) nechcú veriť tejto informácii, mnohokrát vyhľadávajú iných lekárov, získavajú informácie v literatúre, skúšajú alternatívne možnosti liečby a podobne.

Postupne, so získanými informáciami, potvrdením nezvratnosti zdravotného stavu od iných lekárov, neúspechu alternatív, prechádzajú do fázy hnevu. Hľadajú vinníka za vzniknutý stav, niektorí odmietajú liečbu, takpovediac hnevajú sa a vinia „celý svet“, stránia sa sociálnych väzieb a pod. Ak zostávajú v tomto bode dlhší čas, môže dochádzať k rozvratom vo vzťahoch rodiny, partnerov, priateľov. Neskôr dochádza k fáze vyjedávania. Začína sa vnútorné uvažovanie vyjednávania, samého so sebou alebo s vyššou mocou - ak sa uzdravím, keď sa situácia zmení, tak nikdy nebudem…, už stále budem…., urobím, spravím…..). Ďalšou etapou smútku je depresia. Upadnutie do svojich myšlienok, strata záujmu o seba a o okolie. Nie každému sa podarí prekonať etapu depresie, mnohí v nej zotrvajú celý život.

Tí, ktorí prekonajú fázu depresie, sa dostávajú do poslednej fázy - zmierenia. Prijímajú svoj zdravotný stav, hľadajú možnosti, ako žiť plnohodnotný život, učia sa fungovať v „novej“ situácii, hľadajú možnosti sebarealizácie. Jednotlivé fázy smútku môžu trvať rôzne dlho, mnohokrát sa môžu aj opakovať.

Úlohou counselingu je sprevádzať ľudí so zdravotným postihnutím v jednotlivých fázach smútku, pomáhať im pri prekonávaní ťažkostí a hľadaní možností sebarealizácie. Counseling je metóda sociálnej práce, ktorá sa zameriava na individuálne potreby klienta a jeho silné stránky. Cieľom je posilniť klienta, aby bol schopný samostatne riešiť svoje problémy a žiť plnohodnotný život.

Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie

Sociálna ekonomika v súčasnosti reprezentuje novú oblasť ekonomických aktivít, pre ktoré je charakteristické prepájanie ekonomických a sociálnych cieľov. Podnikanie je charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené hromadne. Jeden bez druhého nenapĺňajú zákonné ustanovenie pojmu podnikanie. Posudzovanie naplnenia týchto znakov závisí od druhu podnikateľskej činnosti.

• Sústavnosť: v porovnaní s príležitostnou činnosťou naznačuje, že musí byť dodržané opakovanie tejto činnosti. Jej intenzita však nemusí byť rovnaká.
• Samostatnosť: ide o právo podnikateľa rozhodovať a riadiť podnik (ako fyzická osoba, resp. právnická osoba, ak ide o spoločnosť).
• Obchodné meno: podnikateľa charakterizuje navonok, voči tretím osobám (s ktorými uskutočňuje právne úkony, právne podania a pod.) Obchodné meno je vnímané ako najvýznamnejší identifikačný znak podnikateľa, je právom, ktoré prináleží podniku. Jeho používanie je právom, zároveň aj povinnosťou podnikateľa.
• Podnikanie je vykonávané na vlastnú zodpovednosť: podnikateľ je zodpovedný za činnosť svojho podniku. Tento pojem vyjadruje aj podnikateľské riziko, ktoré je späté s podnikaním. Prejavenie nezvládnutia podnikateľského rizika môže byť napr. Za podnik zodpovedá aj iná osoba okrem podnikateľa a to v tom prípade, ak sa kompetencie riadenia a rozhodovania prerozdelia medzi štatutárne orgány podniku, resp.
• Dosiahnutie zisku: je hlavným cieľom podnikateľskej činnosti.

Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku v roku 2020 definovala hlavné problémy sociálneho podnikania. Najväčším pozitívom bola označená legislatíva v oblasti sociálneho podnikania, naopak jeden z najväčších negatív bola neexistujúca investičná pomoc. Veľkým pozitívom je existencia národného programu Inštitút sociálnej ekonomiky, existencia regionálnych a podporných centier, ako i programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom je sociálne podnikanie uvádzané vo viacerých kapitolách. Za negatívum bolo označené chýbajúce komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, toto je však nedostatočné aj o podnikaní všeobecne.

Podľa zákona NR SR č. 112/2018 Z.z. V prvom rade sa treba uistiť či je forma sociálneho podnikania vhodná pre náš druh podnikania. Ako prvý krok je najvýhodnejšie skontaktovať sa s regionálnym centrom sociálnej ekonomiky a prediskutovať s nimi konkrétny návrh. Po predschválení registrovaného sociálneho podniku - zaregistrovanie podnikateľského subjektu (s.r.o. Analytička Slovak business agency (Národné podnikateľské centrum slúžiace na podporu podnikateľov) Chmelárová sa špecializuje na tému sociálneho podnikania. Sociálne podniky vníma ako dôležitého prispievateľa k sociálnej inklúzii, v podpore zamestnanosti a regionálneho, či miestneho rozvoja. Medzi motivácie pre registrovanie sociálnych podnikov vníma prístup k finančnej podpore. Pre registrovanie sociálneho podniku je potrebné splniť všetky zákonom stanovené podmienky. Okrem všeobecných podmienok sú stanovené aj osobitné, ktoré vyplývajú z typu registrovaného sociálneho podniku. Všeobecný registrovaný sociálny podnik (§ 6).

Rozdiel medzi jednotlivými druhmi sociálnych podnikov je v napĺňaní ich sociálneho vplyvu. V prípade integračného sociálneho vplyvu ide napr. Všeobecný registrovaný sociálny podnik ho napĺňa poskytovaním akejkoľvek spoločensky prospešnej služby. Zákon NR SR č. 112/2018 Z.z.

• poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby podľa písmen a) až i).

Cieľom štúdie bolo zistiť výhody a riziká registrovaného sociálneho podnikania v podmienkach súčasnej legislatívy v Slovenskej republike. Predmetom štúdie bolo podnikanie na Slovensku formou registrovaného sociálneho podniku. Objektom štúdie boli spoločnosti, ktoré sa venujú sociálnemu podnikaniu v Slovenskej republike. Bolo dôležité mať participantov z rôznych oblastí podnikania, s rôznou formou podnikania, čím skúmaná vzorku tvorili rôznorodé podniky, s rôznou dĺžkou podnikania vo forme RSP. Realizovali sme kvalitatívnu stratégiu. Hendl tvrdí, že „štruktúrovaný rozhovor s otvorenými otázkami pozostáva z radu formulovaných otázok, na ktoré majú jednotliví participanti odpovedať. Tento druh rozhovoru sa používa, keď je nutné minimalizovať variáciu otázok kladených dotazovanému. Redukuje sa tak pravdepodobnosť, že sa dáta získané v jednotlivých rozhovoroch budú výrazne štrukturálne líšiť“. Výsledky sme podrobili analýze, identifikácii a interpretácii prostredníctvom metódy zakotvenej teórie. Použili sme základné otvorené, selektívne a axiálne kódovanie.

Skúsenosti zakladateľov registrovaných sociálnych podnikov

Aké sú skúsenosti zakladateľov a dôvody založenia registrovaného sociálneho podniku? Výskumná tabuľka č. 1 obsahuje 1 centrálny koncept, 1 kategóriu a 5 kódov. Centrálny koncept - Skúsenosti zakladateľov registrovaných sociálnych podnikov, kategória skúsenosti pred založením RSP a kódy v tabuľke č. V rámci skúseností zakladateľov s registrovanými sociálnymi podnikmi bola ich predošlou skúsenosťou: konateľ spoločnosti, ako odpovedá P1 „mal som ukončené vzdelanie stredoškolské s maturitou, prax ako konateľ spoločnosti zameranej na predaj FMCG (pozn. autorky: Fast moving consumer goods: rýchloobrátkový spotrebný tovar); dlhoročná prax v sociálnej sfére, podľa P2 „vysokoškolské vzdelanie, dlhoročná prax v sociálnej oblasti (zariadenie núdzového bývania, regionálna politika)“, podobne sa vyjadril aj P3 „Vzdelaním som bola sociálny pracovník, ale v podstate my sa transformovali z chránenej dielne na sociálny podnik. Už teraz ideme 10ty rok, čiže vlastne 9 rokov chránená dielňa a teraz ťaháme prvý rok ako transformovaná chránená dielňa na sociálny podnik“, tiež P4 mal predchádzajúce skúsenosti v danej oblasti ešte pred registrovaním sociálneho podniku.

Výskumná tabuľka č.2 obsahuje 1 centrálny koncept, 1 kategóriu a 2 kódy. Z pohľadu nášho výskumu a realizácie celej našej práce bolo pre nás dôležité nájsť odpovede na skutočnú motiváciu participantov pri zakladaní registrovaných sociálnych podnikov. Výskumná tabuľka č.3 obsahuje 1 centrálny koncept, 1 kategóriu a 3 kódy. V čom sa všetci participanti zhodli bolo potreba dovzdelávania sa v iných oblastiach, či zručnostiach. Nakoľko išlo o registrovanie nového podniku, ktorý so sebou prináša aj nové zákonitosti, prevažne vznikla táto potreba v dovzdelaní sa v legislatíve, ako uvádza P1 „ Vzdelávať sa počas vykonávania akejkoľvek podnikateľskej aktivity je podľa mňa nutné vykonávať pravidelne a vo všetkých oblastiach. Pri RSP bolo potrebné naštudovať si niečo viac v oblastiach spojených s uvedením novej prevádzky - legislatíva, hygienické požiadavky a iné…“ P3 na túto otázku odpovedal nasledovne: „Je to ten marketing a také všetko je ako podnikanie. Je to vlastne podnikanie ako aj hociktoré iné, takže právne predpisy, a hlavne marketing, či manažment.“ P5 má nasledovné skúsenosti: „pri RSP bolo potrebné naštudovať si aké majú podmienky vybrané ochorenia, aké potrebujú mať pripravené pracovné predpisy. Pre skúmanú oblasť VO1 sme z výskumných údajov vytvorili paradigmatický model s názvom: ,,Výhody a riziká zakladania registrovaného sociálneho podniku“. Na vytvorenie paradigmatického modelu sme sa zamerali na kategóriu fenoménu vo vzťahu k nasledujúcim aspektom.

• Kauzálne podmienky: sú príčinné podmienky, ktoré vplývajú na náš jav.
• Intervenujúce podmienky: sú aktuálne právne predpisy SR, ktoré definujú jednotlivých aktérov sociálneho podnikania.
• Stratégie konania: pred schvaľovací proces IA MPSVaR SR, ktorý je zdĺhavý a demotivujúci pre niektorých zakladateľov RSP.

V druhej oblasti dôvody zakladať registrovaný podnik sme si zadefinovali v kategórii motivácia, kde participanti odpovedali ako: pomoc ľudom so zdravotným postihnutím, pomoc pri pracovnom procese, zvýšiť sebavedomie, nebyť odkázaný na iného, naplniť prvky deinštitucionalizácie, využiť finančné zdroje zo štátu.

tags: #odporucania #pre #prax #ZTP #v #socialnej