
Tento článok sa zameriava na problematiku odškodnenia v prípade úmrtia rodiča v dôsledku trestného činu v štátoch Európskej únie (EÚ). Analyzuje právne predpisy a postupy, ktoré umožňujú pozostalým získať finančnú kompenzáciu za utrpenú ujmu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o možnostiach odškodnenia, podmienkach nároku a relevantných aspektoch, ktoré je potrebné zohľadniť pri uplatňovaní tohto práva.
Právo Európskej únie (EÚ) významne ovplyvnilo systémy odškodňovania obetí trestných činov v členských štátoch. Dva kľúčové právne akty v tejto oblasti sú:
Cieľom týchto právnych predpisov je zabezpečiť, aby obete úmyselných násilných trestných činov mali prístup k spravodlivému a primeranému odškodneniu za utrpenú ujmu, a to aj v prípade, ak bol trestný čin spáchaný v inom členskom štáte EÚ, ako je štát, v ktorom má obeť trvalý pobyt.
Zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (ďalej len „zákon o odškodňovaní“) predstavuje kľúčový právny predpis v slovenskom právnom poriadku, ktorý upravuje náhradné odškodňovanie osôb poškodených úmyselnými násilnými trestnými činmi zo strany štátu.
Predmetom zákona je jednorazové finančné odškodnenie osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma na zdraví.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na odškodnenie ZŤP
Pre správne pochopenie je dôležité definovať kľúčové pojmy:
Podľa zákona o odškodňovaní je odškodnenie právne nárokovateľné, čo znamená, že v prípade splnenia zákonom predvídaných podmienok má osoba na odškodnenie právny nárok.
Odškodnenie sa neposkytuje v prípade, ak:
V prípade, ak páchateľ trestného činu, ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví, nie je známy, zdržiava sa na neznámom mieste alebo jeho trestnému stíhaniu bráni zákonná prekážka, avšak ujma na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak, poškodený môže požiadať o odškodnenie iba za predpokladu, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví.
Na výpočet konkrétnej výšky odškodnenia sa v prípade ujmy na zdraví primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (zákon č. 437/2004 Z. z.). Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia však nemožno zvýšiť.
Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia
V prípade, že bola trestným činom spôsobená smrť, zákon priamo ustanovuje, že poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak je pozostalých viac, právo na odškodnenie patrí viacerým poškodeným, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom.
Ak už poškodenému bola poskytnutá určitá finančná suma ako náhrada ujmy na zdraví (napr. páchateľom trestného činu), ako odškodnenie sa poskytne maximálne finančná suma predstavujúca rozdiel medzi výškou odškodnenia vypočítaného podľa zákona a súčtom všetkých finančných súm, ktoré už poškodený dostal ako náhradu ujmy na zdraví. Maximálna suma, ktorú možno poskytnúť poškodenému ako náhradu ujmy na zdraví, je upravená vo viazanosti na výšku minimálnej mzdy.
Poškodený musí uplatniť svoj nárok na odškodnenie formou písomnej žiadosti adresovanej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo”), ktoré je v zmysle zákona tzv. “rozhodovacím orgánom”. Žiadosť sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo. Žiadosť je potrebné podať na rozhodovacom orgáne, t. j. na ministerstve, v lehote osemnástich mesiacov odo dňa spáchania trestného činu, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví.
Ak je rozsudok alebo trestný rozkaz vynesený až po lehote uvedenej vyššie, poškodený je povinný podať žiadosť v lehote šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku alebo trestného rozkazu, resp. do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku poškodeného v občianskom súdnom konaní alebo konaní pred iným orgánom v prípade, ak súd v trestnom konaní poškodeného s jeho nárokom odkázal na občianske súdne konanie alebo konanie pred iným orgánom. Na žiadosti podané po tejto lehote už ministerstvo nebude prihliadať.
Poškodený je povinný po podaní žiadosti bezodkladne informovať ministerstvo o všetkých okolnostiach, ktoré majú vplyv na posúdenie jeho žiadosti, najmä o akejkoľvek čiastkovej úhrade ujmy na zdraví, ku ktorej došlo inak ako podľa tohto zákona.
Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia pri PN
O podanej žiadosti je povinný rozhodovací orgán, t. j. ministerstvo, rozhodnúť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej podania.
Cieľom novej právnej úpravy odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi bolo tiež uľahčiť komunikáciu medzi členskými štátmi EÚ v otázke odškodňovania osôb poškodených trestnými činmi, a to v tom zmysle, aby poškodený/obeť trestného činu, ktorý je občanom členského štátu EÚ a ktorému bola spôsobená ujma na zdraví v dôsledku trestného činu spáchaného na území iného členského štátu EÚ, než je členský štát, na území ktorého má trvalý pobyt, mohol požiadať o odškodnenie za ujmu na zdraví ten členský štát EÚ, na území ktorého bol trestný čin spáchaný, a to prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu EÚ, na území ktorého má trvalý pobyt.
Do tohto procesu tak vstupujú dva orgány: orgán členského štátu A (asistenčný orgán) a orgán členského štátu B, ktorý je príslušný rozhodnúť o žiadosti o odškodnenie (rozhodovací orgán). V Slovenskej republike je rozhodovacím aj asistenčným orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Asistenčný orgán poskytuje poškodenému pomoc potrebnú na podanie žiadosti o odškodnenie vrátane informácií o podmienkach, za ktorých môže byť odškodnenie poskytnuté, tlačivá žiadosti o odškodnenie a na požiadanie poškodeného mu poskytne pomoc pri vyplnení tlačiva. Poškodený potom prostredníctvom asistenčného orgánu zašle žiadosť a ostatnú dokumentáciu rozhodovaciemu orgánu, v prípade potreby poskytne asistenčný orgán poškodenému aj ďalšiu pomoc potrebnú pre rozhodnutie o žiadosti.
V prípade úmrtia rodiča v dôsledku trestného činu vzniká pozostalým (napr. deťom, manželovi/manželke) nárok na odškodnenie. Výška odškodnenia je v tomto prípade stanovená zákonom ako päťdesiatnásobok minimálnej mzdy a rozdeľuje sa rovnakým dielom medzi všetkých oprávnených pozostalých.
Pri posudzovaní nároku na odškodnenie sa zohľadňujú aj iné okolnosti, ako len samotné rodinné vzťahy, ako je napríklad rozsah ujmy spôsobenej pozostalým rodinným príslušníkom. Cieľom je primerane kompenzovať utrpenie, ktorému boli vystavené obete, s cieľom prispieť k náhrade spôsobenej majetkovej a nemajetkovej ujmy.
V roku 2018 taliansky súd uložil mužovi, ktorý zabil svoju bývalú partnerku, povinnosť vyplatiť odškodnenie rodinným príslušníkom obete. Tento príklad ilustruje, že súdy v EÚ pristupujú k odškodňovaniu obetí trestných činov s cieľom zmierniť následky utrpenia, ktoré im bolo spôsobené.
V prípade, že ste sa stali obeťou trestného činu v inom členskom štáte EÚ, máte právo požiadať o odškodnenie v štáte, kde bol trestný čin spáchaný. Môžete to urobiť prostredníctvom príslušného orgánu (asistenčného orgánu) v štáte vášho trvalého pobytu.
Dôležité je:
Okrem problematiky odškodňovania je dôležité spomenúť aj ďalšie aspekty života v EÚ, ako je hľadanie práce, ubytovania, škôl a pod.
Ak hľadáte prácu v inom členskom štáte EÚ, môžete využiť:
Pri presťahovaní sa do inej krajiny EÚ je potrebné zvážiť:
Kvalita práce a zamestnania je zásadná pre dobré životné podmienky európskych pracovníkov. Dobré pracovné podmienky prispievajú k fyzickému a psychickému zdraviu a k hospodárskej výkonnosti EÚ.