
Skúšobná doba je dôležitou súčasťou pracovného pomeru, ktorá umožňuje zamestnancovi a zamestnávateľovi navzájom sa otestovať a zistiť, či im spolupráca vyhovuje. Počas tohto obdobia platia špecifické pravidlá pre skončenie pracovného pomeru, ktoré je dobré poznať. Tento článok sa zameriava na podmienky a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na odstúpenie od pracovnej zmluvy počas skúšobnej doby, s dôrazom na platnú legislatívu a judikatúru.
Skúšobná doba je definovaná ako testovacie obdobie, počas ktorého si zamestnanec a zamestnávateľ navzájom overujú, či sú pre seba správnou voľbou. Inštitút skúšobnej doby je upravený v zákone č. 311/2001 Z. z., známom ako Zákonník práce, konkrétne v ustanoveniach § 45, § 49b, § 53 a § 59. Dohodnutie si skúšobnej doby v pracovnej zmluve je v právnej praxi veľmi časté.
Podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce, skúšobnú dobu možno dohodnúť len v pracovnej zmluve. Dôležité je, že v súlade s § 45 ods. 3 Zákonníka práce, dohoda o skúšobnej dobe musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda o skúšobnej dobe uzatvorená len v ústnej forme by bola neplatná.
Judikát R 6/1984 hovorí: „Skúšobná doba nemôže byť platne dojednaná po tom, čo už vznikol pracovný pomer, nemožno ju teda dohodnúť so spätnou platnosťou, ale najneskôr v ten deň, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu zamestnanca do práce.“
Skúšobná doba je v zmysle § 45 ods. 1 Zákonníka práce trojmesačná. Existuje však výnimka: u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je skúšobná doba najviac šesťmesačná. Zákonník práce zamestnávateľa limituje len jej hornou hranicou. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, Zákonník práce pripúšťa dlhšiu skúšobnú dobu, pretože trojmesačná skúšobná doba by nemusela stačiť na plné odskúšanie týchto vedúcich zamestnancov a overenie ich schopností vykonávať svoju prácu. Legálnu definíciu pojmu vedúci zamestnanec obsahuje ust. § 9 ods.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Skúšobnú dobu nie je možné v zmysle § 45 ods. 5 Zákonníka práce dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu. Príklad: Ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na pracovnom pomere na dobu určitú do 30. septembra 2023, pri opätovnom uzatvorení pracovného pomeru na dobu určitú už nie je možné dohodnúť skúšobnú dobu.
Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť medzi zamestnávateľom a žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, ktorý sa pre tohto zamestnávateľa pripravoval na povolanie. Vyplýva to z ust. § 53 ods. 1 Zákonníka práce.
Podľa § 45 ods. 1 (druhá veta) Zákonníka práce „Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.“ Avšak podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce sa skúšobná doba predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Počas trvania pracovného pomeru môžu nastať situácie, ktoré bránia osobnému výkonu práce zamestnancom, prípadne zamestnávateľovi túto prácu prideľovať. Tieto situácie môžu mať pritom trvalý alebo dočasný charakter. Prekážkou v práci na strane zamestnanca, o ktorú sa v praxi najčastejšie predlžuje skúšobná doba, je napr. práceneschopnosť.
Podľa § 72 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jedným z najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov skončenia pracovného pomeru. Tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec môžu pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť z akéhokoľvek dôvodu a dokonca aj bez uvedenia dôvodu.
Jedinou výnimkou, ktorá odzrkadľuje zvýšenú ochranu zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch, je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou. V takom prípade musí zamestnávateľ v skončení pracovného pomeru aj písomne odôvodniť, prečo s dotyčnou osobou končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom tento dôvod sa nesmie týkať tehotenstva, či materstva.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Podľa názorov odbornej verejnosti ako aj ustálenej súdnej praxe ide len o tzv. poriadkovú lehotu. Nedodržanie uvedenej poriadkovej lehoty písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu.
Zákonník práce síce ustanovuje, že pracovný pomer v skúšobnej dobe možno skončiť písomne, avšak to neznamená, že ho nemožno skončiť platne aj ústne. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce totiž platí, že Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Inými slovami povedané, na to, aby bol právny úkon podľa Zákonníka práce neplatný, musí v konkrétnom paragrafe týkajúcom sa daného právneho úkonu nasledovať formulácia „inak je neplatný“, resp. iná výslovná formulácia tohto typu.
Ak si vezmeme príklad skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa: Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Vzhľadom k tomu, že pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zákonné ustanovenie § 72 neobsahuje (okrem skončenia pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou) dodatok „inak je neplatný“, možno z toho logicky vyvodiť záver, že aj v prípade ústneho skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe pôjde o platný právny úkon a dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Takýto výklad potvrdzuje jednak odborná verejnosť a rovnako tak aj aplikačná prax súdov. Ak teda zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že s ním končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, ústne, tento pracovný pomer sa platne skončí. Ak by však zamestnávateľ podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, zamestnanec by veľmi ťažko dokazoval, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo. Preto je lepšie končiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomnou formou.
V oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe by mal zamestnanec, resp. zamestnávateľ určiť ku ktorému dňu tento pomer končí. Ak deň v tomto oznámení neurčí, končí sa pracovný pomer v skúšobnej dobe oznámením druhej strane. Ak by bol v oznámení o skončení pracovného pomeru určený deň nasledujúci po uplynutí skúšobnej doby, pracovný pomer by sa skončil uplynutím posledného dňa skúšobnej doby.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia
Iná situácia nastane, ak si zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve výslovne dohodli, že sa pracovný pomer v skúšobnej dobe môže ukončiť len písomne. Týmto si dohodli konkrétnu podmienku zmluvy a v prípade, ak by nebola dodržaná a jedna zo strán by aj tak skončila pracovný pomer napríklad ústne, nešlo by o platné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, "Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa.
Áno, aj pri skončení pracovného pomeru počas skúšobnej doby je zamestnávateľ povinný vyplatiť Vám náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ale len v rozsahu, na ktorý Vám do dňa skončenia vznikol nárok (t. j. alikvótna časť za odpracovaný čas).
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nebráni tomu, aby ste poberali dávky počas PN. Po skončení PN sa môžete hlásiť na úrade práce. Odporúčame vám však oznámiť aj vášmu lekárovi a príslušnej zdravotnej poisťovni, že váš pracovný pomer sa skončil, ale stále ste na PN.
V tomto článku sa tiež zameriame na odstúpenie od pracovnej zmluvy. Odstúpenie od pracovnej zmluvy možno definovať ako jednostranný právny úkon zamestnanca alebo zamestnávateľa za podmienok stanovených v § 19 Zákonníka práce. Zákonník práce v § 19 ods. 1 umožňuje odstúpenie od uzatvorenej pracovnej zmluvy na základe omylu nielen zamestnávateľovi, ale aj zamestnancovi, pričom v § 19 ods. ZP pozná dva spôsoby odstúpenia od zmluvy. Prvým je odstúpenie od zmluvy v zmysle § 19 ods. Prvým dôvodom upraveným v Zákonníku práce je nenastúpenie zamestnanca do práce bez toho, aby mu v nástupe do práce bránila prekážka v práci. Druhým dôvodom odstúpenia od uzatvorenej pracovnej zmluvy je nenastúpenie zamestnanca do práce z dôvodu, že na jeho strane existuje prekážka v práci, ale zamestnanec o nej neupovedomí zamestnávateľa najneskôr do troch pracovných dní. Tretím dôvodom odstúpenia od uzatvorenej pracovnej zmluvy je právoplatné odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin. Zákonník práce v tejto súvislosti nevyžaduje, aby sa zamestnávateľ o právoplatnom odsúdení zamestnanca pre úmyselný trestný čin dozvedel. V § 19 ods. 3 Zákonník práce ustanovuje, že odstúpiť od pracovnej zmluvy na základe dôvodov uvedených v § 19 ods.
Efektívny adaptačný proces, známy aj ako onboarding, je kľúčový pre úspešné začlenenie nových zamestnancov do firmy. Dobrý onboarding nielenže urýchli proces integrácie, ale tiež zvyšuje angažovanosť zamestnancov a znižuje mieru fluktuácie.