
Vecné bremeno predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo inej nehnuteľnosti. V právnej praxi sú zmluvy o zriadení vecných bremien pomerne časté. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že pri ich uzatváraní nevznikajú žiadne komplikácie, minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť vecného bremena ex lege môžu priniesť určité problémy. Tento článok sa zameriava na problematiku zrušenia vecného bremena, podmienky, za ktorých je to možné, a poskytuje vzor zmluvy o zrušení vecného bremena.
Vecné bremeno je právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo inej nehnuteľnosti. Najčastejšie sa vecné bremeno zriaďuje zmluvou, ale môže vzniknúť aj na základe zákona alebo rozhodnutia súdu. Medzi najčastejšie vecné bremená patrí právo prechodu cez pozemok, právo čerpania vody, právo uloženia vedenia a právo doživotného užívania nehnuteľnosti.
Zmluva o zrušení vecného bremena sa môže uzatvoriť v prípade, ak sa chcú oprávnený a povinný z vecného bremena dohodnúť na jeho zrušení. Existuje viacero dôvodov, prečo môže dôjsť k dohode o zrušení vecného bremena:
Zrušenie vecného bremena je právny úkon, ktorý podlieha určitým podmienkam stanoveným Občianskym zákonníkom a katastrálnym zákonom.
Všeobecné podmienky na právne úkony a zmluvy kladie predovšetkým § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napríklad, v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka musí byť zmluva uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatná. Oprávneného z vecného bremena nemožno donútiť, aby sa nedobrovoľne vzdal práva z vecného bremena. Zmluva o zrušení vecného bremena musí byť uzatvorená slobodne.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka: “Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom”. Ďalej taktiež zmluva ako písomný právny úkon musí byť podpísaná konajúcicmi osobami, v zmysle § 40 ods. 2 a nasl.
Podmienky na zmluvu o zrušení vecného bremena stanovuje aj zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Tieto sú upravené predovšetkým v § 42 a nasl.
Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ), inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ).
K písomnej forme zmluvy o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 ods.
Podpisom zmluvy o zrušení vecného bremena vecné bremeno nezaniká. Vecné bremeno zaniká až povolením vkladu zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Návrh na vklad musí obsahovať náležitosti v zmysle katastrálneho zákona, pričom Zmluva o zrušení vecného bremena sa k návrhu prikladá v 2 vyhotoveniach.
Nižšie uvádzame vzor zmluvy o zrušení vecného bremena. Upozorňujeme, že tento vzor je len orientačný a odporúčame konzultovať konkrétny prípad s advokátom.
1/ Meno a priezvisko: Jozef Novák
Bydlisko: Veselá 12, 020 01 Púchov, Slovenská republika
Dátum narodenia: 01.01.1990
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia
Rodné číslo: 900101/1234
Štátna príslušnosť: SR
(ďalej len „oprávnený z vecného bremena“)
a
2/ Meno a priezvisko: Peter Novák
Bydlisko: Okružná 20, 020 01 Púchov, Slovenská republika
Dátum narodenia: 01.01.1950
Rodné číslo: 500101/1234
Štátna príslušnosť: SR
(ďalej len „povinný z vecného bremena“)
(oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena spolu aj ako „zmluvné strany“ a každý samostatne aj ako „zmluvná strana“)
sa dohodli na uzatvorení tejto Zmluvy o zrušení vecného bremena (ďalej len „zmluva“) v zmysle ust. § 151n a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, za nasledovných podmienok:
V Púchove, dňa [doplniť]
Jozef Novák
oprávnený z vecného bremena
Peter Novák
povinný z vecného bremena
Ak sa oprávnený a povinný z vecného bremena nedohodnú na jeho zrušení, existuje možnosť obrátiť sa na súd. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.
Zmena pomerov musí byť podstatná a trvalá. Nestačí, ak ide len o dočasnú zmenu alebo zmenu, ktorá nemá vplyv na možnosť využívania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného znamená, že vecné bremeno neprimerane zaťažuje povinného a zároveň neprináša oprávnenému primeranú výhodu.
V súdnom konaní je potrebné preukázať zmenu pomerov a hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Dôkazmi môžu byť svedecké výpovede, znalecké posudky, listinné dôkazy a iné.
Pri zrušení vecného bremena môžu nastať rôzne problémy a osobitné situácie, ktoré si vyžadujú individuálny prístup.
Ak dôjde k zmene vlastníka nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom, vecné bremeno prechádza na nového vlastníka. Zrušenie vecného bremena je možné len s jeho súhlasom.
Ak je vecné bremeno zriadené v prospech viacerých osôb, na jeho zrušenie je potrebný súhlas všetkých oprávnených.
Ak je na nehnuteľnosť vedená exekúcia, vecné bremeno nezaniká. Zrušenie vecného bremena je možné len so súhlasom exekútora.
Vecné bremeno zaniká aj zo zákona, a to v nasledovných prípadoch: