Odstupné a odchodné starostu: Podmienky a nároky

Tento článok sa zaoberá problematikou odstupného a odchodného starostov obcí na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych podmienkach, nárokoch a súvisiacich otázkach, ktoré sa týkajú tejto témy.

Úvod do problematiky

Funkcia starostu obce je volená a vykonávaná v rámci samosprávy. Starosta je predstaviteľom obce, jej najvyšším výkonným orgánom a štatutárnym orgánom. Platové pomery starostov sú upravené zákonom č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. V súvislosti s výkonom funkcie starostu sa často objavujú otázky týkajúce sa nároku na odstupné a odchodné.

Odstupné starostu

Vznik nároku na odstupné

Po zániku mandátu starostu, napríklad z dôvodu skončenia funkčného obdobia, vzniká doterajšiemu starostovi nárok na odstupné, ak vykonával funkciu šesť mesiacov alebo dlhšie (§ 5 zákona č. 253/1994 Z. z.).

Výpočet odstupného

Výška odstupného sa vypočíta z priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat sa rozumie jedna dvanástina súčtu platu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.

Zánik nároku na odstupné

Nárok na odstupné nevznikne, ak bol starosta opäť zvolený do funkcie. Zákon nijako nerozlišuje, či k opätovnej voľbe viedli riadne voľby alebo doplňujúce voľby.

Prečítajte si tiež: Odstupné a dôchodok: Prehľad

Príklad z praxe: Petržalský prípad

V Petržalke sa riešila situácia, keď bol bývalý starosta opätovne zvolený do funkcie po tom, ako sa vzdal mandátu a bolo mu vyplatené odstupné. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uviedlo, že nárok na odstupné sa posudzuje v čase vzdania sa funkcie, bez ohľadu na to, či bude neskôr opäť kandidovať. Avšak, podľa zákona č. 253/1994 Z. z. nárok na odstupné nevznikne, ak bol starosta opäť zvolený do funkcie. Táto situácia poukazuje na možnú výkladovú neistotu v právnych predpisoch.

Špecifické situácie

  • Starosta bol dlhodobo práceneschopný: Ak bol starosta dlhodobo práceneschopný, výpočet odstupného sa vykoná na základe priemeru platu za obdobie 12 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu, s prihliadnutím na obdobie práceneschopnosti.
  • Starosta sa vzdal mandátu: Ak sa starosta vzdá mandátu, je potrebné posúdiť, či má nárok na odstupné v závislosti od konkrétnych okolností a platnej legislatívy.
  • Smrť starostu: Ak starostovi zanikne mandát smrťou, nárok na odstupné, ako aj jeho ďalšie peňažné nároky postupne prechádzajú na manžela, deti a rodičov, ak s ním v čase smrti žili v spoločnej domácnosti.

Odchodné starostu

Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest nepozná inštitút odchodného pre starostu obce. To znamená, že starosta nemá zo zákona nárok na odchodné vyplácané z titulu výkonu funkcie starostu.

Možnosť nároku na odchodné z iného titulu

Ak bol starosta pred nástupom na výkon funkcie starostu zamestnancom a bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie, po skončení výkonu funkcie starostu sa vracia na svoje pracovné miesto u svojho zamestnávateľa. V takom prípade sa na neho vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, vrátane prípadného nároku na odchodné pri odchode do dôchodku.

Podmienky nároku na odchodné podľa Zákonníka práce

Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže mať v interných predpisoch alebo kolektívnej zmluve upravené poskytovanie odchodného nad tento zákonný nárok.

Ďalšie aspekty

Dovolenka starostu

Starostovi patrí počas výkonu funkcie dovolenka v rozsahu podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).

Prečítajte si tiež: Čo robiť s odstupným pred dôchodkom?

Daňové aspekty

Z odchodného je zamestnávateľ povinný zraziť zamestnancovi preddavok na daň v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Príklady z praxe a súvisiace otázky

  • Ukončenie platnosti kolektívnej zmluvy: Skončením účinnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, sa mohla ukončiť platnosť niektorých benefitov zamestnancov vo verejnej službe.
  • Odstupné hlavnému kontrolórovi obce: V praxi sa vyskytujú otázky, či má nárok na odstupné hlavný kontrolór obce po skončení jeho funkčného obdobia.
  • Smrť zamestnanca: V prípade smrti zamestnanca je potrebné riešiť nároky, ktoré po jeho smrti zostali neusporiadané medzi zamestnávateľom a zomretým zamestnancom, resp. jeho pozostalými, napríklad mzdové nároky, nároky na náhradu škody, odchodné a pod.

Prečítajte si tiež: Nároky zamestnanca pri odchode do dôchodku

tags: #odstupne #a #odchodne #starostu #podmienky