Odstupné a odchodné v školstve: Podmienky a nároky

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odstupnom a odchodnom v školstve na Slovensku, s dôrazom na podmienky nároku, výpočet a aktuálnu legislatívu. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť tieto dva typy finančnej kompenzácie pre pedagogických a odborných zamestnancov pri skončení pracovného pomeru.

Úvod do problematiky odstupného a odchodného

Odstupné a odchodné predstavujú dva odlišné, ale často súvisiace peňažné nároky zamestnanca pri skončení pracovného pomeru. Je dôležité ich rozlišovať, pretože každé z nich má iný účel a podlieha iným podmienkam. Kým odstupné slúži ako kompenzácia za stratu zamestnania, odchodné je odmenou za dlhoročnú prácu, najmä pri odchode do dôchodku.

Odstupné: Kompenzácia za stratu zamestnania

Vznik nároku na odstupné

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Ide najmä o prípady, keď:

• Zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje svoje sídlo alebo jeho časť.
• Zamestnanec sa stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách.
• Zamestnanec stratí spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Je dôležité zdôrazniť, že nárok na odstupné nevzniká, ak zamestnanec podá výpoveď sám. Taktiež, ak daný stav (napr. pracovný úraz) bol zapríčinený porušením povinností zamestnanca, nárok na odstupné môže byť vylúčený.

Výška odstupného v roku 2024

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a dôvodu skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce stanovuje minimálnu výšku odstupného, ale zamestnávateľ môže v pracovnej zmluve, internom predpise alebo kolektívnej zmluve dohodnúť aj vyššie odstupné. Nižšie odstupné, ako stanovuje zákon, nie je možné dohodnúť.

Prečítajte si tiež: Odstupné a dôchodok: Prehľad

Všeobecné pravidlá pre výšku odstupného:

• Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce:
  • 1-násobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako 1 rok.
  • 2-násobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval od 1 roka do 5 rokov.
  • 3-násobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval od 5 rokov do 10 rokov.
  • 4-násobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval od 10 rokov do 20 rokov.
  • 5-násobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval viac ako 20 rokov.
• Ak sa pracovný pomer končí dohodou z iných dôvodov, ako sú uvedené v § 63 Zákonníka práce, výška odstupného je vecou dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Odstupné pre pedagogických a odborných zamestnancov pri dosiahnutí veku 65 rokov

Podľa § 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2025, pracovný pomer pedagogického a odborného zamestnanca sa skončí najneskôr uplynutím školského roka, v ktorom dovŕši 65 rokov veku. V takomto prípade patrí zamestnancovi odstupné ako pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (nadbytočnosť z dôvodu organizačných zmien).

Dôležité: Zamestnávateľ môže s takýmto zamestnancom uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú, najviac na dva roky.

Odchodné: Odmena pri odchode do dôchodku

Podmienky nároku na odchodné

Odchodné predstavuje jednorazovú odmenu pre zamestnanca pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Zákonník práce rozlišuje dve situácie, kedy vzniká nárok na odchodné:

1. Starobný alebo predčasný starobný dôchodok: Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.
2. Invalidný dôchodok: Zamestnancovi vznikol nárok na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %.

Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Výška odchodného v roku 2024

Zákonník práce stanovuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je minimálne vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ sa však môže rozhodnúť poskytnúť zamestnancovi aj vyššie odchodné, napríklad vo vnútornom predpise.

Prečítajte si tiež: Čo robiť s odstupným pred dôchodkom?

Dôležité: Ak zamestnanec poberá starobný dôchodok a pracovný pomer trvá, je dôležité v žiadosti o skončenie pracovného pomeru uviesť, že dôvodom je poberanie starobného dôchodku s odvolaním sa na § 76a Zákonníka práce.

Špecifické situácie a výpočet odchodného

• Pracovník na PN v rozhodujúcom období: Ak bol zamestnanec v rozhodujúcom období (kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok) na PN a nemal príjem, odchodné sa mu vypočíta z posledného odpracovaného štvrťroku.
• Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe: Zákonník práce neobmedzuje nárok na odchodné, akým spôsobom má byť pracovný pomer skončený (dohoda, výpoveď, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe).

Daňové a odvodové aspekty odstupného a odchodného

Odstupné a odchodné patria medzi príjmy zamestnanca zo závislej činnosti a podliehajú dani z príjmu. Z odstupného sa platí aj poistenie a poistné na sociálne poistenie, ktoré odvádza zamestnávateľ. Z odchodného sa odvody neplatia.

Praktické príklady a riešenia

• Ukončenie pracovného pomeru s učiteľkou vo veku 65 rokov a opätovné prijatie: Ak sa s učiteľkou ukončí pracovný pomer podľa § 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. a následne sa s ňou uzatvorí nový pracovný pomer, zamestnávateľ sa vyhne povinnosti vrátenia odstupného.
• Pozastavený výkon pracovnej činnosti a nárok na odstupné a odchodné: Ak má pedagogický zamestnanec pozastavený výkon pracovnej činnosti a dosiahne vek 65 rokov, pri skončení pracovného pomeru mu patrí odstupné a odchodné vypočítané z funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nemal pozastavený výkon pracovnej činnosti.

Prečítajte si tiež: Nároky zamestnanca pri odchode do dôchodku

tags: #odstupne #a #odchodne #v #skolstve #podmienky