
Podielové spoluvlastníctvo je právny inštitút, ktorý upravuje vzťahy medzi viacerými vlastníkmi jednej veci. V kontexte nehnuteľností, ako sú budovy alebo domy, je podielové spoluvlastníctvo bežné, najmä v bytových domoch, kde každý vlastník bytu má zároveň podiel na spoločných častiach budovy, vrátane strechy. Tento článok sa zameriava na problematiku výmeny strešnej krytiny v podielovom spoluvlastníctve, pričom zohľadňuje právne aspekty, rozhodovací proces a financovanie takejto investície.
Téma „nehnuteľnosť“ sa týka určite veľkej časti podnikateľov, pretože svoje podnikateľské aktivity vykonávajú v kancelárii, dielni, sklade alebo v iných priestoroch vhodných pre danú činnosť. Veci právna teória vymedzuje ako hmotné predmety za predpokladu, že sú ovládateľné a užitočné. Oba tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Pozemkom sa podľa § 3 ods. 1 katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Stavbou z hľadiska občianskeho práva sa rozumie stavba, ktorá je so zemou spojená pevným základom. Podľa § 43 stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov) stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Na účely štatistického triedenia stavieb sa využíva Klasifikácia stavieb (KS) vyhlásená opatrením Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z.
Hmotný majetok na účely zákona o dani z príjmov a na účely odpisovania je definovaný v § 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Ak niektorý druh hmotného majetku nie je v § 22 zákona o dani z príjmov uvedený, nie je hmotným majetkom odpisovaným v zmysle tohto zákona, t. j. Majetok, ktorý nemožno odpisovať, pretože nie je definovaný v § 22, je hmotný majetok vylúčený z odpisovania vymedzený v § 23 zákona o dani z príjmov. Uvedený majetok nie je možné zahrnúť do nákladov (výdavkov) ani pri obstaraní, ani postupne po dobu vlastníctva majetku daňovníkom. Aby nedochádzalo k rôznym pochybnostiam pri predmetoch, ktoré inak spĺňajú podmienky niektorej definície hmotného majetku, zákon o dani z príjmov ďalej v § 22 ods. 10 jednoznačne stanovil, že hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby. Hmotným majetkom odpisovaným, vymedzeným v § 22 ods. Samostatnú kategóriu hmotného majetku odpisovaného tvoria budovy a stavby. Veci tohto charakteru sú hmotným majetkom odpisovaným vždy, bez ohľadu na cenu a dobu použiteľnosti. Budovy a stavby sú na účely zákona o dani z príjmov vymedzené zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a opatrením Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácie stavieb (KS).
Z pohľadu zákona o dani z príjmov je osobitne dôležité členenie stavieb aj z hľadiska času trvania, od ktorého je závislý spôsob odpisovania stavieb. Stavby, u ktorých nie je obmedzený čas trvania, sa odpisujú podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov v 4. odpisovej skupine. a) drobné stavby vymedzené v § 139b stavebného zákona, ktoré sa odpisujú v 3. b) stavby uvedené v položke 3-27 prílohy č. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. ktoré sa odpisujú v 3. c) technické zhodnotenie nehnuteľných kultúrnych pamiatok uvedené v položke 2-66 prílohy č. 1 zákona o dani z príjmov, ktoré sa odpisuje v 2. Stavby dočasné, u ktorých sa vopred obmedzí čas trvania, napr. zariadenie staveniska, stavby zriaďované na krátkodobý účel, stavby umiestňované na pozemkoch výhľadovo určených na iné využite a pod. sa odpisujú časovou metódou podľa § 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov počas doby trvania stanovenej stavebným úradom. U týchto stavieb je potrebné určitým spôsobom preukázať predpokladanú dobu používania už v čase zaradenia do užívania, napr. projektovou dokumentáciou, kolaudačným rozhodnutím, prípadne iným vhodným dokladom. Ako dočasné stavby sa odpisujú všetky pieskoviská, štrkoviská, lomy, resp. iné otvárky slúžiace na ťažbu nerastných surovín.
Pri budovách a stavbách je potrebné odlišovať zariadenia chápané ako súčasť stavby, ktoré sa odpisujú spolu so stavbou v rovnakej odpisovej skupine, od zariadení, ktoré sú i napriek ich pevnému spojeniu so stavbou samostatnými technologickými zariadeniami a odpisujú sa samostatne. Ide o rozčlenenie stavby na jej stavebnú časť a technologickú časť. Uvedenú problematiku rieši pokyn Ministerstva financií SR č. 3400/1998-62 uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998, ktorý vychádza z dnes už neplatnej vyhlášky ŠK VTIR č. 5/1987 Zb. o dokumentácii stavieb. Táto vyhláška presne určovala, čo tvorí stavebnú časť a technologickú časť stavby. Vymedzovala teda rozsah technického vybavenia stavebnej časti stavieb, ktoré boli ich neoddeliteľnou súčasťou z toho dôvodu, aby stavba spĺňala naprojektované parametre a bola schopná slúžiť účelu, na ktorý bola vybudovaná, a na druhej strane vymedzovala stroje a zariadenia, ktoré sa považovali za technologickú časť stavby a slúžili na zabezpečenie technologického procesu realizovaného v stavbe. Z dôvodu absencie takéhoto právneho predpisu vydalo MF SR v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou vyššie citovaný pokyn. Napriek tomu, že tento pokyn bol vydaný k zákonu č. 286/1992 Zb., uplatňoval sa za účinnosti zákona č. 366/1999 Z. z. a v súčasnosti aj za účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. Podľa citovaného pokynu MF SR súčasťou stavby je všetko, čo k nej podľa jej charakteru a projektovej dokumentácie patrí. Ak sa vybavenie v stavbe dodatočne nainštaluje, potom sa pričlení k nej podľa § 29 zákona o dani z príjmov ako technické zhodnotenie (nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie).
Prečítajte si tiež: Rozvod a podielové spoluvlastníctvo
Podielové spoluvlastníctvo je upravené v Občianskom zákonníku. Každý spoluvlastník má podiel na spoločnej veci, ktorý vyjadruje mieru jeho práv a povinností k tejto veci. Dôležité ustanovenia, ktoré sa týkajú správy spoločnej veci, sú obsiahnuté v § 137 až § 142 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti ich podielov. Pri rozhodovaní o dôležitých zmenách spoločnej veci, akou je výmena strešnej krytiny, je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov alebo rozhodnutie súdu, ktoré nahrádza ich súhlas.
Každý spoluvlastník má právo užívať spoločnú vec v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho podielu. Zároveň je povinný podieľať sa na nákladoch spojených s údržbou a opravami spoločnej veci. Výmena strešnej krytiny je považovaná za nevyhnutnú opravu, na ktorej nákladoch sa musia podieľať všetci spoluvlastníci.
Prvým krokom je zistenie, či je výmena strešnej krytiny nevyhnutná. Dôvodom môže byť poškodenie strechy, zatekanie, alebo jej celkový zlý technický stav. Odborné posúdenie stavu strechy by malo vykonať kvalifikovaný stavebný inžinier alebo strechársky majster.
Po zistení potreby výmeny strešnej krytiny nasleduje získanie súhlasu všetkých spoluvlastníkov. V prípade, že sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť, je možné obrátiť sa na súd, ktorý môže rozhodnúť o výmene strešnej krytiny.
Prečítajte si tiež: Spoločná cesta vlastníctva
Po získaní súhlasu spoluvlastníkov nasleduje výber zhotoviteľa a materiálu strešnej krytiny. Pri výbere je potrebné zohľadniť kvalitu materiálu, cenu, záruku a referencie zhotoviteľa. Odporúča sa osloviť viacero zhotoviteľov a vyžiadať si cenové ponuky.
Výmena strešnej krytiny je finančne náročná investícia. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na spôsobe financovania, napríklad prostredníctvom úspor, úveru alebo dotácie. Každý spoluvlastník je povinný podieľať sa na nákladoch podľa veľkosti svojho podielu.
Súčasná právna úprava inštitútov ohlasovania stavieb, povoľovania stavieb, dodatočného povoľovania stavieb, zmien stavieb, udržiavacích prác, povoľovania terénnych úprav, prác a zariadení, vytyčovania stavieb a užívania stavieb je zaradená do druhej časti “STAVEBNÝ PORIADOK” zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len “Stavebný zákon”). Základným pojmom hmotnoprávnej úpravy stavebného poriadku obsiahnutej v druhej časti Stavebného zákona je pojem stavba.V zmysle ust. § 43 ods. Uvedené ustanovenie slúži na administratívnoprávne vymedzenie pojmu „stavba“ pre účely konaní podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, t.j. na účely navrhovania stavieb, povoľovania ich umiestnenia, uskutočňovania a užívania, ako aj odstraňovania stavieb.
Právnu úpravu režimu prípustnosti stavieb, stavebných úprav, terénnych úprav, zariadení a udržiavacích prác možno z pohľadu laickej verejnosti označiť za najviac vnímaný okruh otázok, resp. problémov upravených stavebným poriadkom. Z procesného hľadiska možno rozlíšiť tri režimy prípustnosti stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác. ● bez povinnosti ohlásenia stavby alebo vybavenia stavebného povolenia (tzv. Ohlasovací režim možno v zmysle ustanovení stavebného poriadku modifikovať správnou úvahou stavebného úraduna režim povoľovací. Stavebný úrad je v zmysle ustanovenia § 57 ods. Ohlásiť stavebnému úradu treba predovšetkým drobné stavby, niektoré stavebné úpravy a zákonom presne vymedzené stavby elektronických komunikačných sietí a telekomunikačných zariadení. Ohlasovacia povinnosť voči stavebnému úradu vyplýva z § 55 ods. Z dikcie Stavebného zákona je crème, že podmienky uvedené v písm. a) až h) okrem písm. d) musia byť splnené kumulatívne čiže súčasne. Napríklad, ak ide o stavebné úpravy, ktorými sa síce podstatne nemení vzhľad stavby ani spôsob užívania stavby, avšak dochádza k zásahu do nosných konštrukcií stavby, takéto stavebné úpravy si vyžadujú stavebné povolenie. Typickým príkladom sú “prerábky”, resp. obnovy bytových jadier v bytových domoch so zásahom do nosných stien alebo zmena tvaru strechy (dochádza k zásahu do nosných konštrukcií stavby, prípadne aj k podstatnej zmene vzhľadu stavby) To isté platí pre zväčšenie okenných a dverných otvorov, resp.
Podľa § 39a ods. 3 písm. b) a c) Stavebného zákona drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce nevyžadujú územné rozhodnutie. Ani pri stavbách, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, ďalej pri stavbách umiestňovaných v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, a reklamných stavbách sa územné rozhodnutie nevyžaduje. V ostatných prípadoch územné konanie ako osobitný druh správneho konania vedeného podľa Stavebného zákona, resp. povoľovacieho konania podľa Stavebného zákona predchádza stavebnému konaniu, stavebné konanie teda z procesnoprávneho hľadiska nemožno začať skôr, ako pred dosiahnutím právoplatného územného rozhodnutia napr.
Prečítajte si tiež: Zateplenie a spoluvlastnícke práva
Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 písm. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce (t.j. také, ku ktorým bolo na stavebnom úrade podané písomné ohlásenie) možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Ako už bolo vyššie uvedené, stretávame sa tu so zákonnou možnosťou aplikácie správnej úvahy, resp.
Na takomto princípe režim ohlasovania ani povoľovania stavieb podľa v súčasnosti platnej a účinnej legislatívnej úpravy nefunguje. Ustanovenie § 57 ods. 2 Stavebného zákona dáva na túto aplikačnú otázku jednoznačnú odpoveď. V opačnom prípade by išlo o stavbu uskutočnenú bez predchádzajúceho ohlásenia stavebnému úradu alebo tzv. neohlásenú stavbu, čo je v rozpore so stavebným poriadkom. Česká právna úprava fikciu súhlasu s podaným ohlásením pozná. Pre vydanie súhlasu s uskutočnením ohlásenej stavby pritom platí, že súhlas musí stavebný úrad vydať tak, aby mohol byť stavebníkovi doručený do 40 dní odo dňa doručenia ohlásenia stavebnému úradu. Zároveň však platí právna fikcia že pokiaľ nebude v stanovenej lehote 40 dní stavebníkovi doručený písomný súhlas a nebude mu zároveň v tejto lehote doručené ani uznesenie o odložení podania či rozhodnutie o zákaze ohlásenej stavby, považuje sa súhlas za udelený[2].
Čo je to drobná stavba a na základe akých kritérií sa posudzuje? Drobné stavby sú podľa Stavebného zákona (§ 139b SZ) definované ako stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. V praxi sa pomerne často stáva, že stavebník neberie na zreteľ všetky zákonom stanovené podmienky, na základe splnenia ktorých možno stavbu kategorizovať ako drobnú stavbu. To, že zastavaná plocha plánovanej stavby nepresahuje 25m2, automaticky neznamená, že ide o drobnú stavbu, ktorá nepodlieha povoľovaciemu režimu vyžadujúcemu podľa ustanovení stavebného poriadku riadne uskutočnenie stavebného konania a následné vydanie stavebného povolenia. Doplnkovú funkciu drobnej stavby nemožno jednoznačne definovať, keďže sa musia do úvahy brať špecifické okolnosti jednotlivých prípadov. Inými slovami každý stavebný zámer si vyžaduje individuálne posúdenie vzhľadom na všetky hľadiská predpokladané stavebným poriadkom, ako aj vzhľadom na potenciálnu možnosť ohrozenia záujmov chránených osobitnými zákonmi (napr. zákon o ochrane prírody a krajiny, vodný zákon).
Jednoduchá stavba nemôže mať viac ako jedno nadzemné podlažie. b) stavby na individuálnu rekreáciu (napr. Stavby uvedené v § 139b odseku 1 písm. Za jednoduché stavby sa podľa § 139b ods. Je teda jednoznačné, že jednoduchá stavba nemôže mať ďalšie nadzemné podlažie, pričom zákon rozlišuje medzi podlažím a podkrovím. Rozdiel medzi podkrovím a podlažím je ustanovený i v STN 73 7301 Budovy na bývanie, podľa ktorej “podlažie” je časť budovy vymedzená dvoma najbližšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi konštrukciami. Taktiež vyhláška č. 532/2002 Z.z. Podľa ustanovenia § 139b ods. 1 písm. Z hľadiska členenia stavieb podľa ich účelu (bytové a nebytové budovy) sú v zmysle ustanovenia § 43c ods. 1 písm. Pre účely zákona č. 55/2005 Z.z. Stavby na individuálnu rekreáciu je možné identifikovať len v ustanovení § 2 ods. Jednoduchú stavbu, jej prístavbu a nadstavbu možno realizovať na základe ohlásenia len vtedy, ak tak určil stavebný úrad v predchádzajúcom územnom rozhodnutí (napr. Na základe ustanovenia § 39a ods. 4 Stavebného zákona sa pre povoľovanie jednoduchých stavieb uplatňuje zjednodušený povoľovací režim. h) priudržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. Podľa ustanovenia § 139b ods. Podľa ustanovenia § 55 ods.
V prípade nadstavieb a prístavieb, resp. iných foriem rekonštrukcie, pri ktorých sa mení výška alebo sa zväčšujú pôdorysné rozmery stavieb, je z pohľadu laickej verejnosti silne vžitý názor, že pokiaľ je ich plocha menšia ako 25m2, ide o drobnú stavbu (ohlásenie). Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona ide o zákonom stanovený predpoklad - zmeny stavieb, kedy sa v každom prípade stavebné povolenie vyžaduje - stavebný zákon nehovorí o ich minimálnej ploche, príp. výške t.j. Zmeny dokončených stavieb - prístavby, nadstavby a vstavby si vždy vyžadujú stavebné povolenie. Vyplýva to jednak zo zákona (§ 55 ods. 1 Stavebného zákona), zároveň zmeny dokončených stavieb v mnohých prípadoch plnia tú istú funkciu ako doterajšia stavba a sú prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou (napr.
Stavebné úpravy, pri ktorých sa síce zachová vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby (podstata pojmu stavebných úprav) a ktoré sú však zároveň aj stavebnými úpravami, ktorými sa podstatne mení vzhľad stavby, zasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, mení sa spôsob užívania stavby alebo sa ohrozujú sa záujmy spoločnosti - nemožno tu aplikovať § 55 ods. Stavebné úpravy spočívajúce v zobytnení priestorov sú častým prípadom stavebných úprav podliehajúcich povoľovaniu v režime stavebného konania podľa ustanovení Stavebného zákona je (napr. prestavba podkrovných priestorov za účelom ich zobytnenia alebo aj vstavba podkrovia). Zobytniť podkrovie a užívať ho ako obytný priestor nie je možné na základe ohlásenia. Týmito stavebnými úpravami sa prinajmenšom mení pôvodný spôsob užívania stavby, resp. jej časti a bez následnej kolaudácie nie je možné vstavbu podkrovia užívať ako obytnú plochu. Čo sa týka možného ohrozenia verejného záujmu, túto otázku stavebníci z radov laickej verejnosti v mnohých prípadoch nedokážu sami posúdiť. Získaním stavebného povolenia, v ktorom budú zo zákona zohľadnené aj podmienky jednotlivých dotknutých orgánov na ochranu verejných záujmov, sa tak môžu chrániť pred rizikom, že v prípade spôsobenia škody vo sfére verejných spoločenských záujmov voči nim bude uplatnený nárok na náhradu vzniknutej škody alebo uložená pokuta (napr.
Najčastejšie pôjde o prípady obnovy a zvýšenia tepelnej ochrany budov formou zatepľovania dokončených stavieb a budov. Uviedli sme, že pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti, postačí podľa zákona ich ohlásenie stavebnému úradu. Ostatné stavebné úpravy, ktoré kumulatívne nespĺňajú tieto podmienky, vyžadujú stavebné povolenie vydané v stavebnom konaní. Zatepľovanie budov je možné charakterizovať ako zmenu dokončenej stavby uskutočnenú stavebnými úpravami, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby (§ 139b ods. 5 písm. V zmysle záveru citovaného usmernenia ministerstva na stavebné úpravy súvisiace so zatepľovaním budov alebo ich častí, ktoré spĺňajú kumulatívne všetky štyri kritériá podľa § 55 ods. 2 písm. pri ostatných stavbách (napr. bytové budovy, nebytové budovy) posúdenie toho, či je potrebné uskutočniť stavebné konanie je vecou správnej úvahy stavebného úradu. Tento spravidla určí ohlásené stavebné úpravy na stavebné konanie s doplnením dokumentácie podľa § 7 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., v odôvodnených prípadoch aj s projektovým hodnotením energetickej hospodárnosti budov podľa vyhlášky MVRR SR č.
Výmena strešnej krytiny môže byť považovaná za technické zhodnotenie stavby, ak dôjde k predĺženiu jej životnosti alebo zlepšeniu jej technických parametrov. V takom prípade sa náklady na výmenu strešnej krytiny zahrnú do vstupnej ceny stavby a odpisujú sa počas zostávajúcej doby odpisovania.
Ak sú spoluvlastníci platcami DPH, majú nárok na odpočet DPH z nákladov na výmenu strešnej krytiny. V prípade, že nie sú platcami DPH, DPH sa stáva súčasťou nákladov.
Obec Lovinobaňa realizovala rozsiahle investície do rekonštrukcie a modernizácie svojho majetku, čo môže slúžiť ako inšpirácia pre iné spoločenstvá vlastníkov. Medzi tieto projekty patria:
tags: #podielové #spoluvlastníctvo #výmena #strešnej #krytiny