
Pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec v určitých prípadoch právo na finančné plnenie navyše, známe ako odstupné alebo odchodné. Tieto dva pojmy sa často zamieňajú, no majú odlišný charakter a podmienky nároku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odstupnom a odchodnom, ich podmienkach, výške a ďalších dôležitých aspektoch, ktoré by mal každý zamestnanec poznať.
Odstupné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Poskytovanie odstupného vychádza z predpokladu, že ak bol pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na neurčitý čas, potom pri predčasnom skončení tohto pracovného pomeru patrí zamestnancovi finančná kompenzácia. Odstupné je teda satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer sa skončí skôr, ako sa predpokladalo. Je to finančná kompenzácia „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Na rozdiel od odchodného, odstupné môže zamestnanec v priebehu svojej pracovnej činnosti dostať aj viackrát.
Nárok na odstupné vzniká vtedy, keď sa pracovný pomer skončí z dôvodov, ktoré nie sú na strane zamestnanca, a iba vtedy, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou zamestnávateľa alebo dohodou. Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd. Dôvodom skončenia pracovného pomeru v oboch prípadoch (teda aj dohoda aj výpoveď zamestnávateľa) musia byť dané buď ako:
Konkrétne dôvody, kedy má zamestnanec nárok na odstupné, sú uvedené v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí napríklad situácia, kedy zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. rušiť. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce ustanovuje iba minimálnu sumu odstupného a situácie, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť odstupné. To umožňuje zamestnávateľom dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp. upraviť vo vnútornom predpise poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah uvedený v Zákonníku práce, a to čo sa týka výšky, ako aj dôvodov poskytnutia odstupného.
Prečítajte si tiež: Nároky na odchodné a odstupné
Výška odstupného sa určí podľa toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa (t. j. dĺžka pracovného pomeru odo dňa jeho začatia po deň ukončenia). Ak bol pracovný pomer ukončený dohodou z vyššie uvedených dôvodov, nárok na odstupné má aj zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval menej ako dva roky.
Zamestnanec má zvýšený nárok na odstupné v prípade, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z týchto dôvodov:
V takomto prípade mu patrí odstupné vo výške najmenej 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Výnimky, kedy nárok na toto zvýšené odstupné nevzniká:
POZOR: Ak zamestnanec opäť nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi (alebo jeho právnemu nástupcovi) pred uplynutím času, ktorý zodpovedá vyplatenej sume odstupného, musí vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa nedohodne inak.
Prečítajte si tiež: Odstupné a odchodné: agentúrna práca
Príklad: Ak zamestnanec dostal odstupné vo výške 3-mesačného priemerného zárobku a vráti sa po 1 mesiaci, vracia pomernú časť zodpovedajúcu zvyšným 2 mesiacom.
Hoci sa môže zdať, že v situáciach kedy zamestnanec “prechádza” pod nového zamestnávateľa, dochádza k ukončeniu pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom, nie je to tak. Zamestnanec nekončí, iba sa presúva k novému zamestnávateľovi. Ak sa pracovné miesto presúva na iného zamestnávateľa a ide o tzv. prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa § 27 ZP (napr. pri predaji alebo zlúčení firmy), zamestnancovi nevzniká nárok na odstupné, pretože jeho pracovný pomer nezaniká, len sa mení zamestnávateľ.
Ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce (napr. pre nadbytočnosť zamestnanca) a sú splnené aj ostatné zákonné podmienky, zamestnávateľ vyplatí odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. To znamená, že odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu s „poslednou“ mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru.
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku, pričom ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Odchodné sa viaže na odchod zamestnanca do dôchodku. Na rozdiel od odstupného, na ktoré môže zamestnancovi vzniknúť nárok viacnásobne, pri každom skončení pracovného pomeru, odchodné sa vypláca len raz za život, aj keby zamestnanec neskôr znovu pracoval.
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
Prečítajte si tiež: Kedy máte nárok?
Dôležité je upozorniť, že zatiaľ čo pri odstupnom rozhoduje forma ukončenia pracovného pomeru (teda buď dohodou alebo výpoveďou zamestnávateľa z konkrétnych dôvodov, ktoré musia byť naplnené) na odchodné má zamestnanec nárok bez ohľadu na spôsob a dôvod ukončenia pracovné pomeru. Jedinou výnimkou, kedy zamestnanec stráca nárok na odchodné, je ak bol pracovný pomer ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok, nepostačuje len vznik nároku naň, ale aj jeho reálne priznanie zo strany Sociálnej poisťovne.
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ alebo kolektívna zmluva môže dohodnúť aj vyššiu sumu. Opäť si treba všimnúť, že aj v prípade výšky odchodného Zákonník práce určuje len spodnú hranicu určenú sumou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Podmienky, za ktorých zamestnávatelia poskytujú zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odstupné a odchodné, ako aj výšku daných plnení, upravujú viaceré predpisy. Základné podmienky upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. K ďalším predpisom patrí zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje maximálnu výšku odstupného a odchodného. U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.
Z hľadiska zdanenia a platby odvodov na poistné, patria odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Zdaňujú sa teda daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podliehajú taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Príklad: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Má zamestnanec nárok aj na odchodné, ak od 23. 4. Zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods.