
Tento článok poskytuje ucelený pohľad na odvody dôchodcov na Slovensku, pričom zohľadňuje rôzne situácie a typy príjmov. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť komplexnú problematiku odvodov pre rôzne cieľové skupiny, od študentov a zamestnancov až po samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby.
Dôchodkový systém na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, je založený na princípe solidarity medzi generáciami. Aktívne pracujúci obyvatelia prispievajú do systému formou odvodov, z ktorých sú následne financované dôchodky súčasných dôchodcov. Avšak, aj samotní dôchodcovia môžu byť v niektorých prípadoch povinní platiť odvody, a to v závislosti od ich pracovnej aktivity a typu príjmu.
Štandardne platí, že zamestnanec a zamestnávateľ odvádzajú poistné na rôzne druhy sociálneho poistenia. Sadzby poistného sa pravidelne menia a sú stanovené zákonom.
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) majú povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie, ktoré zahŕňa dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti (ak nie sú splnené podmienky pre výnimku). Výška odvodov SZČO závisí od ich vymeriavacieho základu, ktorý je minimálne určený zákonom.
Minimálny vymeriavací základ pre povinne poistenú SZČO a dobrovoľne poistenú osobu je od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 stanovený vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, čo predstavuje 715,00 eur.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody
Dobrovoľne poistená osoba má možnosť si sama určiť vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach, ak je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, alebo ak je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti.
Štát platí poistné za určité skupiny osôb, ako sú napríklad fyzické osoby s trvalým pobytom na území SR, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. Podanie prihlášky touto osobou sa nahrádza automatizovaným poskytnutím údajov z ÚPSVaR. Ďalšou skupinou sú vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy (od 2. 05.), alebo fyzické osoby s trvalým pobytom na území SR, ktoré majú priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (od 1. 05.).
Zavádza sa jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške.
Existujú určité situácie, kedy sa poistné na sociálne poistenie neplatí. Napríklad, poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku. Podobne, povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale aj osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
Odvodová odpočítateľná položka (OOP) je nástroj, ktorý umožňuje znížiť základ dane pre výpočet odvodov pre určité skupiny osôb pracujúcich na dohodu o vykonaní práce (DoVP), dohodu o pracovnej činnosti (DoPČ) alebo na základe zmluvy o študentskej práci (ZoČŠO). Táto položka sa uplatňuje do výšky príjmu, pričom existujú určité obmedzenia.
Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia
Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce platí zamestnávateľ len za osoby v pracovnom pomere a za profi športovcov v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Vzťahuje sa to aj na takých zamestnancov, za ktorých sa neplatí povinné poistenie v nezamestnanosti (napr. poberatelia starobných dôchodkov).
Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu, ani na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii: štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát.
Osoba, ktorá má príjmy na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkaznej zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne.
Sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2 % (zamestnanec), 5,5 % (zamestnávateľ) a 7,5 % (SZČO) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnávateľa je 1 %, ak zamestnávateľ neplatí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (PFP).