Zamestnávanie invalidných dôchodcov a pracovné zmluvy: Práva, povinnosti a výhody

Nepriaznivý zdravotný stav môže predstavovať prekážku v pracovnom živote. Na vyrovnanie tohto znevýhodnenia existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach invalidných dôchodcov v kontexte pracovných zmlúv, ako aj o výhodách, ktoré z toho plynú pre zamestnávateľov.

Definícia a pojmy

V pracovnom práve sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, čo znamená, že jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Je dôležité rozlišovať túto definíciu od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP môže byť zároveň uznaná aj za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy.

Zamestnávanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť pracovať alebo podnikať bez akýchkoľvek obmedzení. Poistenie na invalidný dôchodok im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania môžu zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov

Zamestnávatelia s viac ako dvadsiatimi zamestnancami sú povinní zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia "limitu".

Výhody pre zamestnávateľov

Zamestnávanie zdravotne postihnutých zamestnancov prináša zamestnávateľom aj určité výhody, najmä v oblasti odvodov do zdravotnej poisťovne. Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody

Zmeny v zdravotnom poistení pre SZČO od roku 2025

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Odvody poistného na sociálne poistenie a zdravotné poistenie

Výška odvodov poistného na sociálne poistenie a zdravotné poistenie je závislá od statusu poistenca, sadzby poistného a vymeriavacieho základu, z ktorého sa poistné platí.

Vznik a zánik povinného poistenia

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný príjem, a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti, vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu

Poistné na invalidné poistenie

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení platí zamestnanec, zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba. Ak fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, je v pracovnom pomere, na účely zákona o podpore v čase skrátenej práce sa považuje za zamestnanca a zamestnávateľ môže za takúto osobu platiť poistné na financovanie podpory, t. j. 0,5 % z vymeriavacieho základu.

Vylúčenie povinnosti platenia poistného

Od 1. 1. 2026 sa zrušil inštitút vylúčenia povinnosti platenia poistného (do 31. 12. od 15. od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzné v priamom rade, chorého súrodenca, manžela/manželku, rodiča manžela/manželky v prirodzenom prostredí osoby (napr. s právom na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), a m) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, t. j. v roku 2026 je to suma 15 281 €. Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, t. j. v roku 2026 je to suma 15 281 €.

Maximálne poistné

Maximálne poistné na jednotlivé druhy povinného sociálneho poistenia pri právnom vzťahu založenom pracovnou zmluvou, zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, dohodou o vykonaní práce, dohodou o pracovnej činnosti a iným príjmom zo závislej činnosti s právom na pravidelný mesačný príjem od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2026. Maximálne poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, iný príjem zo závislej činnosti) od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2026.

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti sa vzťahuje aj na fyzické osoby vykonávajúce práce na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce uzatvorenej podľa § 228a Zákonníka práce na práce podľa prílohy č. 1b Zákonníka práce (príloha bola od 1. 1. 2025 novelizovaná zákonom č. 323/2024 Z. z.). Vymeriavací základ na účely starobného poistenia a poistenia v nezamestnanosti na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci, ktorá je vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, t. j. v roku 2026 je vo výške 762 €. Ak vymeriavací základ zamestnanca za kalendárny mesiac je nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, odvodová odpočítateľná položka je vo výške tohto vymeriavacieho základu.

Odvodová odpočítateľná položka

V súlade s § 227a zákona majú študenti, poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek, a invalidného výsluhového dôchodku právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky počas zúčtovacieho obdobia, t. j. v jednom kalendárnom mesiaci jednu dohodu, z ktorej nebudú platiť poistné na dôchodkové poistenie, avšak dôchodkovo poistení budú od vzniku do zániku dohody. Študent a dôchodca - dohodár, ktorý si chce uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení a o skončení uplatňovania. Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni prostredníctvom Registračného listu FO uplatnenie a ukončenie uplatňovania práva na odvodovú odpočítateľnú položku zamestnancom najneskôr v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom zamestnanec písomne informoval zamestnávateľa.

Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa zavádza nová odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti v sume 300 € mesačne, a to samostatne na každý právny vzťah trénera. Charakter právneho vzťahu nie je rozhodujúci, môže ísť o zamestnanca trénera na základe pracovnej zmluvy, dohody, zmluvy o výkone činnosti športového odborníka. Ak je vymeriavací základ zamestnanca trénera za kalendárny mesiac nižší ako 300 €, odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti je v sume tohto vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Splatnosť poistného

Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak takýto deň nie je určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom a poistné z vymeriavacieho základu po zániku povinného sociálneho poistenia zamestnanca sú splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený príjem.

Registračný list FO

Na tlačive „Registračný list FO “ pred vznikom dôchodkového poistenia zamestnanca, najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Na tlačive „Registračný list FO“ do ôsmich dní od skončenia právneho vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov. Na tlačive „Registračný list FO“ - zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol.

Prechodné obdobie

1.2. prechodné obdobie od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2026.

Poistné na zdravotné poistenie

Odvody poistného na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

Štát platí za svojich poistencov, ktorými sú napríklad: nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, študent do 26 rokov (denný aj externý) do získania vysokoškolského vzdelania II.stupňa, a ak už skôr nezískal vzdelanie II. stupňa, študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II.stupňa.

tags: #odvody #invalidný #dôchodca #pracovná #zmluva