Odvody invalidného dôchodcu zamestnanca

Zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím je dôležitou súčasťou inkluzívneho pracovného prostredia. Ak ste zamestnali invalidného dôchodcu alebo zamestnanca so zdravotným obmedzením, je dôležité správne zaevidovať jeho invalidný dôchodok alebo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Táto evidencia je kľúčová pre správne uplatňovanie nárokov a výhod, ktoré im zo zákona prináležia.

Evidencia invalidného dôchodku a zdravotného obmedzenia

V systéme mzdového účtovníctva je potrebné zaevidovať konkrétny typ priznaného dôchodku zamestnanca. Ak zamestnanec už nepoberá invalidný dôchodok, ale stále má zdravotné obmedzenie alebo je držiteľom preukazu ZŤP, zdravotné obmedzenie sa zaeviduje ručne.

Odvody invalidného dôchodcu

Aké odvody bude platiť invalidný dôchodca, závisí od výšky jeho invalidity, ako aj od pracovného pomeru (hlavný pracovný pomer, dohoda). Prehľadnú tabuľku poistných odvodov z hlavného pracovného pomeru a tabuľku odvodov z dohôd nájdete v pomôckach pre mzdárov.

Znevýhodnenie a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím rôzne podporované.

Kto je občan so zdravotným postihnutím?

Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je to človek, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody

Zamestnávanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľa a výhody zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto jedného človeka so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia

Pomoc v práci - pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Odvody poistného na sociálne poistenie (podľa zákona č. 461/2003 Z. z.)

• Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný príjem, a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti, vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
• V období trvania povinného poistenia zamestnanca poistné platí zamestnanec aj zamestnávateľ v závislosti od statusu zamestnanca a zamestnávateľovi zároveň vzniká aj úrazové poistenie a garančné poistenie.
• Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods.
• Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods.
• Poistné na financovanie podpory podľa § 128 ods. 1 písm.
• Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
• Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorým je sudca, prokurátor, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Informácie od Sociálnej poisťovne pre zamestnávateľov

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.

Určenie povinnosti platiť poistné pri viacerých činnostiach

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavacieho základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr.

Prednostné platenie poistného pri súbehu zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti

Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

Vylúčenie povinnosti platiť poistné nastáva v prípade, ak by zamestnancovi trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. Uvedené znamená, že vylúčenú povinnosť platiť poistné bude mať v období, počas ktorého nepoberá materské, pričom nárok na materské by mu trval a jediným dôvodom nepriznania materského je, že nezískal potrebných 270 dní nemocenského poistenia. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu

Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie

Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú napr. Podmienka starostlivosti o dieťa sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa (bez ohľadu na to, či ide o nový pracovnoprávny vzťah alebo podnikanie) Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce, hoci aj v domácom prostredí, umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. je nezastupiteľná inou osobou a osoba sa musí o dieťa starať na každodennej báze. Zároveň Sociálna poisťovňa musí skúmať aj to, či došlo k poklesu príjmu poistenca, keďže materské sa poskytuje ako náhrada strateného, resp. od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (§ 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby ktorá vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby do skončenia toto ošetrovania, najdlhšie do 90.

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy v roku 2025

Minimálny mesačný vymeriavací základ ostáva stanovený pre platenie poistného na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb a na zdravotné poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a samoplatiteľov, a to vo výške 715 €. Aj v roku 2025 ostáva minimálne poistné a minimálny preddavok zamestnanca na účely zdravotného poistenia. Maximálny vymeriavací základ ostáva stanovený pre platenie poistného na sociálne poistenie, okrem úrazového poistenia, ktorý sa však od 1. januára 2025 (v súlade s novelou zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 278/2024 Z. Uvedené vymeriavacie základy (okrem vymeriavacieho základu zamestnanca na účely zdravotného poistenia) sú odvodené od priemernej mesačnej mzdy za rok 2023, ktorá je vo výške 1 430 €. Sadzby poistného pre jednotlivé druhy poistenia ostávajú nezmenené.

Garančné poistenie

Ak fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, je v pracovnom pomere, na účely zákona o podpore v čase skrátenej práce sa považuje za zamestnanca a zamestnávateľ môže za takúto osobu platiť poistné na financovanie podpory, t. j. na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Zamestnancom na účely garančného poistenia podľa § 4 ods. Autor: Ing. 461/2003 Z. z. 580/2004 Z. z.

tags: #odvody #invalidny #dochodca #zamestnanca