
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na odvody konateľa s pravidelným minimálnym príjmom, vrátane výpočtov a aktuálnych informácií relevantných pre rok 2024. Zameriame sa na povinné odvody na sociálne a zdravotné poistenie, vplyv typu príjmu (pravidelný vs. nepravidelný), ako aj na možnosti zníženia odvodového zaťaženia.
Sociálne a zdravotné poistenie sa vzťahuje na zamestnávateľa aj zamestnanca. To znamená, že odvody platí ako zamestnanec (konateľ), tak aj spoločnosť, v ktorej konateľ pôsobí. Výška odvodov je ovplyvnená viacerými faktormi, ako sú sadzby poistného a prípadné "oslobodenia" od časti odvodov, alebo druh práce.
Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) upravuje aj možnosti vykonávania práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Medzi tieto dohody patria:
Dôležité je dodržanie výnimočnosti týchto dohôd, tzn. že nie sú určené na nahrádzanie pracovného pomeru uzatvoreného pracovnou zmluvou. V niektorých prípadoch môžu dohody priniesť nižšie odvodové zaťaženie.
To, či má konateľ pravidelný alebo nepravidelný príjem, ovplyvňuje výšku odvodov. Ak sa odmena vypláca jednorazovo, ide o nepravidelný príjem. Výnimkou je uzavretie dohody na dobu najviac jedného kalendárneho mesiaca, ktorá sa považuje za dohodu s nepravidelným príjmom (odmena je vyplatená len jednorazovo, nie pravidelne). Pravidelný príjem, naopak, podlieha preddavkovým odvodom.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody
V prípade, že konateľ nemá príjem, stáva sa samoplatiteľom a musí zdravotné odvody platiť sám. V opačnom prípade sa odvody platia preddavkovo a na konci roka prebieha ročné zúčtovanie zdravotného poistenia.
Uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky znižuje vymeriavací základ na platenie poistného u vybraných dohodárov a umožní získať vyššiu čistú mzdu. Odvodovú odpočítateľnú položku si môže uplatniť len dohodár, a to len na jednu dohodu za mesiac. Výška odvodovej odpočítateľnej položky predstavuje 50 % z priemernej mzdy za rok 2023, čo je 715 eur (50 % z 1 430 eur). Táto položka platí pre dohodárov aj zamestnávateľov, ktorí nie sú študentmi ani dôchodcami.
Dôchodca si musí odsledovať výšku svojho príjmu z dohody, pretože ak jeho príjem presiahne určitú hranicu (aktuálne nezdaniteľnú časť základu dane, t.j. 4 922,82 eur za kalendárny rok), vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie. Po dosiahnutí veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok je dôchodca povinný platiť zdravotné odvody (tzn. stáva sa zamestnancom).
Študent, ktorý ešte neukončil štúdium na vysokej škole a nedovŕšil 26 rokov, má pri dohodách určité výhody. Rovnako ako u dôchodcov, aj u študentov platí možnosť uplatnenia alebo neuplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky.
Právna veda v pracovnom práve rozlišuje okrem právnych úkonov aj tzv. „faktické úkony“. Zaradenie úkonu medzi faktické úkony má významné následky - neaplikuje sa napr. úprava neplatnosti právneho úkonu. Napriek rozsiahlej judikatúre ostáva delimitácia medzi právnymi a faktickými úkonmi v pracovnom práve problematická.
Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia
Faktické úkony nie sú považované za právne úkony ale za iné subjektívne právne skutočnosti, na ktoré sa úprava právnych úkonov nevzťahuje. Medzi takéto úkony patria napr. spomínané faktické konania ako je vytvorenie či zničenie veci alebo diela. Ďalšími úkonmi, ktoré právna veda nezaraďuje medzi právne úkony sú tzv. spoločenské a priateľské úsluhy a morálne záväzky ako je napr. pozvanie na obed, sľub zalievať kvety a pod. Obdobne je tomu tak pri úkonoch v rámci hier či vzdelávania.
Pre oblasť pracovného práva je dôležitou skupinou úkonov, ktoré sa nepovažujú za právne úkony, skupina tzv. Koncept faktických úkonov v pracovnom práve bol vytvorený rozhodovacou praxou súdov. Súdy postupne za faktické úkony uznali napr. rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), rozhodnutie o neospravedlnenej absencii zamestnanca (§ 144a ods. 6 Zákonníka práce), či rozhodnutie o rozvrhnutí pracovného času (§ 85 a nasl. pracovného času).
Podľa súdov, faktické úkony majú právne následky výhradne tam, kde sú ustanovené ako hmotnoprávna podmienka platnosti právneho úkonu. Faktické úkony v pracovnom práve ako koncept vytvorený judikatúrou nemajú legálnu definíciu. Rozhodovacia prax súdov sa obmedzuje výhradne na posudzovanie individuálnych prípadov, preto hľadať generálne platnú definíciu faktických úkonov v judikatúre by bolo márne.
Prehľad zmien v aktualizáciách programu POHODA, ktoré môžu mať vplyv na výpočet miezd a odvodov:
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu
tags: #odvody #konatela #tzp #s #pravidelnym #minimalnym