Odvody pri založení živnosti poberateľa výsluhového dôchodku

Tento článok sa zaoberá problematikou odvodov pri založení živnosti poberateľa výsluhového dôchodku, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a jej dopady na túto špecifickú skupinu osôb.

Vznik a zánik verejného zdravotného poistenia

Verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka. U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 3, alebo dňom získania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak súčasne nie je osobou podľa § 3 ods. 2 písm. Verejné zdravotné poistenie zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká dňom zániku skutočností uvedených v § 3 ods. Ak sa po zániku verejného zdravotného poistenia poistenca podľa odseku 4 dodatočne zistí, že v čase jeho zániku nebola splnená niektorá z podmienok uvedených v odseku 4 písm.

Verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike, ak nie je zdravotne poistená v cudzine a poberá starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok alebo výsluhový dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, zo Slovenskej republiky a nie je verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm.

Povinnosti poistenca a zdravotnej poisťovne

Poistenec má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral. To neplatí, ak verejné zdravotné poistenie vzniklo na základe skutočností uvedených v § 3 ods. 3 písm. j); zákonný zástupca poistenca podľa § 3 ods. 3 písm. j) alebo fyzická osoba, ktorej bol poistenec podľa § 3 ods. 3 písm. j) zverený do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, môže podať prihlášku za tohto poistenca len do zdravotnej poisťovni, v ktorej je verejne zdravotne poistený zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorej bol poistenec podľa § 3 ods. 3 písm.

Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Ak poistenec podal prihlášku do 30. septembra kalendárneho roka, zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ak poistenec podal prihlášku po 30. septembri kalendárneho roka, prihláška sa považuje za podanú 1.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody

Prihláška pri zmene zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. Ak podáva prihlášku azylant, ktorý nemá pridelené rodné číslo, je povinný spolu s prihláškou predložiť rozhodnutie o udelení azylu. K prihláške, ktorá nebola podaná osobne na pracovisku zdravotnej poisťovne uvedenom v registri zdravotných poisťovní vedenom podľa osobitného predpisu, musí byť priložená fotokópia identifikačného dokladu osoby oprávnenej na podanie prihlášky, ktorého číslo je uvedené na prihláške, alebo musí byť podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo úradne osvedčeným podpisom.

Späťvzatie prihlášky musí byť zdravotnej poisťovni doručené najneskôr do 30 dní odo dňa podania prihlášky. Na účel uplatnenia lehoty na späťvzatie prihlášky podanej po 30. septembri príslušného kalendárneho roka sa ustanovenie § 7 ods. b) elektronickými prostriedkami; k späťvzatiu prihlášky musí byť priložená fotokópia identifikačného dokladu podľa § 8 ods. c) iným spôsobom; k späťvzatiu prihlášky musí byť pripojená fotokópia identifikačného dokladu podľa § 8 ods. Ak poistenec podal prihlášku na účel zmeny zdravotnej poisťovne do viacerých zdravotných poisťovní bez toho, aby v lehote podľa odseku 2 doručil späťvzatie všetkých skôr podaných prihlášok, za platnú prihlášku sa považuje prihláška, ktorá bola podaná ako prvá.

Pri získavaní oprávnenia na podnikanie prostredníctvom jednotného kontaktného miesta si poistenec povinnosť podľa odseku 1 splní na jednotnom kontaktnom mieste; to neplatí, ak je poistencom samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 11a ods.

Sociálne poistenie pri živnosti

V závislosti od typu pracovnoprávneho pomeru sa vznik a zánik jednotlivých druhov sociálneho poistenia mení. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem. Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol jej vyplatený príjem.

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe vzniká od 1. dňa, ak nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti. Ak opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti, povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. Bližšie podmienky vzniku týchto poistení určuje zákon o sociálnom poistení v § 21 ods.

Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe vzniká dňa narodenia dieťaťa. Ak sa v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb, povinné dôchodkové poistenie vzniká odo dňa narodenia dieťaťa.

Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods.

Dohoda o pracovnej činnosti a odvody

Dohoda o pracovnej činnosti je druhom dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ktoré upravuje § 223 a nasl. Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo zabezpečenie potrieb vo výnimočných prípadoch uzavrieť s fyzickou osobou dohodu, ktorá je vykonávaná mimo pracovného pomeru. Medzi takéto dohody zaraďujeme jednak dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti či dohodu o brigádnickej práci študenta.

Odmeňovanie prác vykonávaných na základe dohody o pracovnej činnosti musí rešpektovať § 119 ods. 1 o minimálnej mzde. Minimálna mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená Zákonom o minimálnej mzde. Na základe vyššie uvedeného uvádzame spôsob ako vypočítať čistú mzdu zamestnanca. Práca na základe dohody o pracovnej činnosti môže byť vykonávaná maximálne v rozsahu 10 hodín týždenne.

Dohoda o pracovnej činnosti môže byť vykonáva s pravidelným, ale aj nepravidelným príjmom. Pravidelnosť/nepravidelnosť príjmu má význam z hľadiska sociálneho poistenia. Vo všeobecnosti platí, že fyzické osoby, ktoré majú so zamestnávateľom uzatvorený právny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa považujú za poistencov na účely sociálneho poistenia. Pre posúdenie, či ide o „dohodára“, ktorý je zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo zamestnancom len na účely dôchodkového poistenia, je rozhodujúce, či má z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda) právo na pravidelný mesačný príjem alebo na nepravidelný príjem, resp. či má priznanú niektorú dôchodkovú dávku (starobný dôchodok = SD, invalidný dôchodok = ID, výsluhový dôchodok a dovŕšený dôchodkový vek ­= VD+DV, invalidný výsluhový dôchodok = IVD, od 1. júla 2018 aj predčasný starobný dôchodok = PSD). V nadväznosti na vyššie uvedené, bude preto finálna výška mzdy pri dohode s pravidelným príjmom nižšia ako pri dohode s nepravidelným príjmom.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zdravotným poistením upravuje Zákon o zdravotnom poistení. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o zdravotnom poistení sa zamestnanci pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, čiže aj na dohodu o vykonaní práce nepovažujú za zamestnancov v dňoch, za ktoré nepoberajú príjem. V zmysle § 24 Zákona o zdravotnom poistení je platiteľ poisteného, ktorý je zamestnávateľom povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného. Zákon stanovuje aj výnimky, kedy zamestnávateľovi nevznikne povinnosť prihlasovať a odhlasovať sa do zdravotnej poisťovne (napr.

Na základe dohody o pracovnej činnosti je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Pri tomto druhu pracovnej činnosti neplatí tzv. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú, najviac na 12 mesiacov. uzatvorená podľa § 228a zákona č. 311/2001 Z. Forma dohody o pracovnej činnosti musí byť uzatvorená písomne. Nedodržanie písomnej formy má za následok neplatnosť dohody. Spôsob skončenia dohody je možné dohodnúť zmluvne. Okamžité skončenie je možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer (zo strany zamestnávateľa napr. ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin atď., zo strany zamestnanca ak mu napr. zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady… ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti atď.). Inak je možné dohodu o vykonaní práce ukončiť dohodou alebo klasicky výpoveďou aj bez uvedenia dôvodu s 15 dňovou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Od takejto dohody je možné aj odstúpiť.

Vyplácanie nemocenských dávok sa líši v závislosti od toho, či ide o osobu, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom alebo príjmom nepravidelným. Len osoby, ktoré pracujú na dohody o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom sú nemocensky poistené. Takýmto osobám v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne nárok na nemocenské dávky. V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní (od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti), sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní. Vypočíta sa z vymeriavacích základov (hrubých príjmov) dosiahnutých u zamestnávateľov v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), t.j. nebol zamestnaný, prípadne jeho obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie v predchádzajúcom kalendárnom roku trvalo menej ako 90 kalendárnych dní, výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu (pre rok 2019 je jeho výška 477 EUR). Zákon o sociálnom poistení však aj pri dohode o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom vylučuje určité skupiny osôb z nároku na vyplácanie nemocenských dávok (napr.

Dohoda o pracovnej činnosti môže byť uzavretá aj s dôchodcom. Pre túto dohodu budú platiť rovnaké pravidlá ako pri každej inej dohode o pracovnej činnosti. Dôchodcovia aj ich zamestnávatelia sú oslobodení od platenia odvodov na povinné dôchodkové poistenie a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity, za predpokladu, že si dôchodcovia toto právo písomne u zamestnávateľa uplatnia. Oslobodenie bude vo výške 200 € mesačne.

Špecifické situácie a obmedzenia

Pokiaľ ste evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, môžete pracovať na dohodu o pracovnej činnosti. Existuje však obmedzenie, ktorého obsahom je skutočnosť, že uchádzač o zamestnanie môže odpracovať maximálne 40 po sebe nasledujúcich dní v roku a súčasne jeho zárobok nesmie presiahnuť sumu 205,07 € (táto suma je platná od 01.07.2018).

Absolventská prax sa môže vykonávať na základe uzatvorenej dohody o absolventskej praxi medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a medzi uchádzačom o zamestnanie - absolventom školy, ktorý je vedený v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny najmenej jeden mesiac. Môže trvať najmenej 3 mesiace a najviac 6 mesiacov v rozsahu 20 hodín týždenne. Počas vykonávania absolventskej praxe uchádzač o zamestnanie, absolvent školy nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci mimo pracovného pomeru, teda nesmie vykonávať činnosť ani podľa dohody o pracovnej činnosti. Výška príspevku je 65% zo sumy životného minima - 133,29 eur podľa zákona č. 601/2003 Z.z.

Poberanie rodičovského príspevku neovplyvní, pokiaľ rodič, ktorý rodičovský príspevok poberá pracuje na pracovnú zmluvu alebo dohodu. Môže byť teda v pracovnom pomere, môže byť zamestnaný na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti), môže aj podnikať.

Mzdové zvýhodnenia a príplatky

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí od sumy platnej minimálnej mzdy a určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Súčasťou platu zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí vo verejnej správe od hodinovej sadzby funkčného platu zamestnanca, ale aj od sumy platnej minimálnej mzdy - príplatok sa určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Nakoľko výška hodinovej minimálnej mzdy je od 1.1.2026 vo výške 5,259 €, zákonom garantované najnižšie sumy príplatkov boli pre rok 2026 zvýšené.

Zdaňovanie príjmov

Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. V roku 2025 sa uplatňovali pri výpočte daňovej povinnosti dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19% a 25%. Použitie každej z nich záviselo od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2025 uplatňovala vo výške 48 441,43 €. Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný mesiac kalendárneho roka 2025. Takto vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu, na ktorý si zamestnanec uplatňuje nárok. V roku 2025 sa pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy do výšky 4 036,79 € vrátane (cca.

Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%. Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane v 4. 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 (pôvodne bolo 176,8) násobku platného životného minima vrátane, t.j. 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 (pôvodne bolo 176,8) násobku platného životného minima a nepresiahne 212,4 násobok životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 25% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 3 665,28 € a neprevyšujúcej sumu 5 029,10 € (tzv. 30 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 212,40-násobku platného životného minima a nepresiahne 264-násobok životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 30% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 5 029,10 € a neprevyšujúcej sumu 6 250,86 € (tzv. 35 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 264-násobku platného životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 35% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 6 250,86 € (tzv.

Odvody a zdravotné poistenie v kontexte elektronickej PN

Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 (ďalej len "MU"). Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z. Podľa nového ustanovenia § 29b ods. 20 ZZP: "Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.“ To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky. Podľa prechodného ustanovenia § 38ezi Národné centrum zdravotníckych informácií poskytne príslušnej zdravotnej poisťovni údaje podľa §29b ods. 20 ZZP v znení účinnom od 1.1.2026 prvýkrát do 10.

Ročné zúčtovanie a rekreačný príspevok

Zamestnávateľ je povinný do 16.2.2026 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2025“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti; neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania" nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou (napr.

Od 1.1.2025 je účinná novela č. 172/2024 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, na základe ktorej zamestnanec môže "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z ustanovenia § § 152a ods. 4 ZP: "Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa odseku 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.“ Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €.

Zrážky zo mzdy a iné povinnosti zamestnávateľa

Súčasná právna úprava zamestnávateľa neoprávňuje skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, a podľa toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Práve naopak, pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať (rozsudok NS ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn. Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť; a práve toto ustanovenie Občianskeho zákonníka býva "kameň úrazu" dohôd o zrážkach zo mzdy. Súdy ich vyhlasujú za neplatné, pretože sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Na druhej strane však ust. Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, čo znamená, že zamestnávateľ nie je povinný vykonávať zrážky zo mzdy automaticky. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy doručená, aké dokumenty ďalšie dokumenty boli zamestnávateľovi doručené, a či súčasťou doručenej prílohy bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

tags: #odvody #pri #založení #živnosti #poberateľa #výsluhového