
Sociálne poistenie na Slovensku je systém, ktorý umožňuje každému, kto do neho prispieva, čerpať dávky v prípade potreby. To sa týka nielen zamestnancov, ale aj živnostníkov a osôb, ktoré si platia sociálne odvody dobrovoľne. Tento článok sa zameriava na špecifické podmienky a aspekty týkajúce sa odvodov SZČO (samostatne zárobkovo činných osôb) a rodičovského príspevku na Slovensku.
Živnostníčky a živnostníci majú v porovnaní so zamestnancami stanovené odlišné podmienky pre čerpanie materského. Materské je dávka zo sociálneho poistenia, preto je prvým predpokladom pre jeho získanie platenie sociálnych odvodov. Povinnosť platiť tieto odvody vzniká až po prvom podaní daňového priznania.
Nárok na materské nevzniká automaticky. Živnostník musí platiť sociálne odvody aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred nástupom na materskú. Pri podaní žiadosti sa posudzuje včasnosť a správna výška zaplatených odvodov. Dôležité je, že živnostníčka nemusí mať otvorenú živnosť pri podaní žiadosti, ak je v tzv. ochrannej lehote, ktorá pri tehotenstve trvá až osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia. Štát to v takom prípade posudzuje tak, ako keby žiadateľka stále platila odvody. Výhodu majú živnostníčky, ktoré sú zároveň zamestnané, pretože v takom prípade dostanú materskú dávku z nemocenského poistenia zo zamestnania aj zo živnosti. Vtedy je potrebné podať dve samostatné žiadosti o materské. Dávku môže poberať aj otec živnostník, ak sa matka nemôže starať o dieťa zo zdravotných dôvodov alebo zomrela.
Najzásadnejší rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom pri nástupe na materskú je v možnosti pracovať. Zamestnanec nemôže počas materskej chodiť do práce, zatiaľ čo živnostníčka alebo živnostník na materskej nemusia prerušiť ani zrušiť živnosť. Počas poberania materského sa pre živnostníka menia pravidlá platenia odvodov. Nemusí platiť sociálne ani zdravotné poistenie (približne osem a pol mesiaca). Ak platí len minimálne odvody, môže na sociálnom poistení ušetriť približne 1 837 eur ročne. Po skončení materskej Sociálna poisťovňa nerobí prepočet platenia odvodov podľa príjmu, takže nevzniká povinnosť doplácať. Počas materskej je každý poistencom štátu.
Iné podmienky platia pre zdravotné poistenie, ktoré živnostník na materskej tiež nemusí platiť. Ak má počas materskej príjem zo živnosti, môže mu po podaní daňového priznania vzniknúť nedoplatok (pri minimálnych odvodoch približne 830 eur).
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody
Výška materskej dávky je 75 percent z vymeriavacieho základu, čo je suma, z ktorej živnostníčka platí odvody. Zvyčajne sa počíta podľa vymeriavacieho základu z minulého roka. Vlani minimálny vymeriavací základ dosahoval 605,50 eura. Kto platil minimálne odvody, dostane v prípade 30-dňového mesiaca materskú dávku vo výške 448 eur. Maximálna výška materskej dávky v roku 2024 je 1 929,30 eura za 30-dňový kalendárny mesiac a 1 993,60 eura za mesiac, ktorý má 31 dní. Na získanie maximálnej dávky by musela živnostníčka vlani platiť odvody aspoň zo sumy 2 608 eur mesačne.
Po skončení poberania materského môže živnostníčka začať poberať rodičovský príspevok z úradu práce. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá má rodičovi pomôcť pri zabezpečení riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak je dieťa dlhodobo choré. Ľudia, ktorí boli aj na materskej dovolenke, dostávajú v roku 2024 sumu 473,30 eura mesačne. Ak živnostníčka pred pôrodom neplatila odvody, má nárok na príspevok vo výške 345,20 eura mesačne.
Rovnako ako pri materskom, aj pri rodičovskom príspevku platí, že živnostníčka nemusí prerušiť ani zrušiť živnosť. Môže tak poberať dávku a zároveň dosahovať príjem z podnikania. Rozdiel oproti materskej dávke je v tom, že živnostníčka pri poberaní rodičovského príspevku musí platiť sociálne poistenie. Po materskej musí začať platiť odvody vo výške, ktorú jej naposledy predpísala Sociálna poisťovňa.
Živnostníčka nemusí platiť zdravotné odvody, pretože ich za ňu platí štát. Vzniká tak súbeh platcov poistného. Ak však živnostníčka naďalej podniká, po podaní daňového priznania jej zdravotná poisťovňa vypočíta sumu, ktorú mala platiť podľa jej príjmu. Otázka vyplácania rodičovského príspevku je komplexne riešená v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku.
Nárok na vyplatenie rodičovského príspevku trvá až do momentu, kedy nenastane jedna zo skutočností podľa ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona o rodičovskom príspevku, a to bez ohľadu na to, či sa tento rodič o dieťa stará osobne alebo je dieťa zverené do starostlivosti inej plnoletej fyzickej osoby alebo inej právnickej osoby (napr.
Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia
V zmysle ustanovenia § 11 ods.7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení platí, že štát je platiteľom poistného za fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok. Obdobne je táto otázka upravená aj v prípade odvodov do Sociálnej poisťovne v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 128 ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom poistení štát platí poistné na dôchodkové poistenie za fyzickú osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov veku, ak táto osoba nedovŕšila vek na odchod do starobného dôchodku, resp. Z uvedeného vyplýva, že za súčasného splnenia uvedených podmienok bude odvody do Sociálnej poisťovne za rodiča, ktorý sa sústavne stará o dieťa, odvádzať štát, a to až do doby, kedy sa tento rodič nevráti do svojho zamestnania po skončení rodičovskej dovolenky, resp.
Žena (SZČO) má nárok na poberanie rodičovského príspevku aj vtedy, ak má súčasne príjem z podnikania. Ak teda žena začne počas rodičovskej dovolenky podnikať, resp. počas rodičovskej dovolenky pokračuje v podnikaní, naďalej bude dostávať z úradu práce a sociálnych vecí rodičovský príspevok.
Štát za tieto osoby prestane platiť dôchodkové poistenie. Obdobie starostlivosti o dieťa sa im na budúcom dôchodku po novom zohľadní tak, ako keby platili poistné z rovnakej sumy, akú v priemere celý život zarábali. Štát totiž do konca tohto roka platí odvody za ľudí na materskej a rodičovskej dovolenke zo základu, ktorý tvorí 60 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Minimálny vymeriavací základ pre SZČO pritom od budúceho roka dosiahne takisto 60 percent z priemerných zárobkov spred dvoch rokov.
V prípade poberania rodičovského príspevku sa na samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) nevzťahuje minimálny vymeriavací základ. Povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie vzniká v prípade, ak príjmy zo živnosti prekročia hranicu platnú pre daný rok. Sociálna poisťovňa prehodnocuje, či vzniká povinnosť platiť odvody a v akej výške, na základe podaného daňového priznania. Povinnosť platiť sociálne odvody vzniká vždy k 1. júlu nasledujúceho roka.
Ako SZČO si môžete počas poberania rodičovského príspevku nastaviť mesačné preddavky do zdravotnej poisťovne v ľubovoľnej výške alebo ich neplatiť vôbec. Ak budete dosahovať vyššie príjmy zo živnosti, výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia môže byť nedoplatok. Po podaní daňového priznania Vám môže v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia vzniknúť nedoplatok, pričom poisťovňa vypočíta sumu, ktorú máte zaplatiť a odpočíta preddavky, ak ste nejaké uhradili. Výška nedoplatku závisí od základu dane SZČO.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu
Ako podnikateľ nie ste na rodičovskej dovolenke, pretože vám nemá kto dať voľno. Máte však nárok na rodičovský príspevok v plnej výške a môžete podnikať ako SZČO.
Je dôležité rozlišovať medzi materskou dovolenkou a materským. Materská dovolenka je voľno od zamestnávateľa pred pôrodom a krátko po ňom. Pre SZČO teda takáto dovolenka nie je relevantná, ale nárok na nemocenskú dávku materské môže získať. Aby na túto finančnú pomoc dosiahla podnikateľka, musí si určité obdobie povinne alebo dobrovoľne platiť nemocenské poistenie. Rodičovská dovolenka je rovnako voľno od zamestnávateľa na prehĺbenie starostlivosti o dieťa a pre SZČO teda tiež nie je relevantná. Všetci podnikatelia ale majú po narodení potomka nárok na rodičovský príspevok.
Bez povinných alebo dobrovoľných odvodov na nemocenské poistenie nedostanete ako SZČO materské. Nestačí sa prihlásiť ako dobrovoľný platiteľ vo chvíli, keď zistíte, že ste tehotná. Poistenie totiž musíte platiť aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Do tohto obdobia sa však započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda napríklad aj tie, keď ste boli zamestnankyňou. Minimálna platba povinného alebo dobrovoľného sociálneho poistenia v roku 2025, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj nemocenské poistenie pre SZČO, je 237,02 eura.
Ak ste si ako podnikateľka platila nemocenské poistenie a štát vám začne „materské“ vyplácať, môžete naďalej podnikať. V prípade SZČO teda ide o inú situáciu ako u zamestnancov, ktorí počas poberania materského nemôžu mať príjem za vykonanú prácu z toho istého pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého si uplatnili nárok na materské. Ako podnikateľka tak môžete vykonávať podnikateľskú činnosť bez potreby pozastavenia alebo zrušenia živnosti, a to osobne alebo s pomocou zamestnancov či iných podnikateľov.
Nárok na poberanie materského vzniká od začiatku 8. až 6. týždňa pred pôrodom (podľa vašej voľby) a trvá 34 týždňov (ak ste osamelá, trvá 37 týždňov a ak sa vám narodia dve alebo viaceré deti, trvá 43 týždňov). Suma, ktorú od štátu dostanete, závisí od výšky povinného alebo dobrovoľného nemocenského poistenia - čím viac odvádzate, tým vyššia bude peňažná pomoc v materstve.
Ako SZČO počas poberania materského nie ste povinná platiť poistné na sociálne poistenie a nie ste povinná platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie. V zdravotnom poistení u vás totižto dochádza k súbehu platiteľov zdravotného poistenia - štát a vy ako SZČO - a preto sa na vás nevzťahuje ani minimálny vymeriavací základ. V ročnom zúčtovaní sa vám teda zdravotné poistenie vypočíta podľa vašich skutočných príjmov z podnikania a takisto naň budete platiť preddavky podľa vašich skutočných príjmov z podnikania.
Nezáleží na tom, či si platíte alebo neplatíte nemocenské poistenie. Výška príspevku je 351,80 eura mesačne, ak sa vám predtým nevyplácalo materské, a 482,30 eura mesačne, ak sa vám pred poberaním rodičovského príspevku vyplácalo materské. Ak sa vám narodilo viac detí súčasne, tak uvedené sumy sa zvyšujú o 25 % na každé ďalšie dieťa a výsledok sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.
Rodičovský príspevok môžete poberať:
Ak chcete v podnikaní pokračovať s bábätkom, môžete. Na to, aby vám naďalej trval nárok na poberanie rodičovského príspevku, postačuje zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa a mať trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na Slovensku. V súvislosti s podnikaním žiadna podmienka nie je a preto nie je potrebné, aby ste svoju podnikateľskú činnosť prerušili alebo zrušili.
Ako SZČO poberajúca rodičovský príspevok máte v platení sociálneho poistenia a zdravotného poistenia výhodu v tom, že vlastne vykonávate podnikanie ako vedľajšiu činnosť. V období nároku na rodičovský príspevok sa vám povinné sociálne poistenie prerušuje len vtedy, ak čestne vyhlásite Sociálnej poisťovni, že nevykonávate podnikateľskú činnosť. Ak ďalej budete podnikať, pretrvávajúce povinné sociálne poistenie budete musieť platiť. Čo sa týka zdravotného poistenia, tak počas poberania rodičovského príspevku sa na vás nevzťahuje minimálny vymeriavací základ a preddavky preto platíte vo výške uvedenej v poslednom ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia podľa dosiahnutých príjmov.
Keď živnostník prejde z materského na rodičovský príspevok, a pritom dosahuje príjmy (čiže pracuje), štát za neho prestáva platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V rámci zdravotného poistenia platí to isté, čo pri materskom - na živnostníka/živnostníčku sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ a zdravotné poistenie sa počíta na základe reálne dosiahnutých zárobkov.
Ak ste zamestnanec a chcete si privyrobiť popri rodičovskej dovolenke, máte niekoľko možností:
Zmeny, ktoré vstúpia do platnosti od januára budúceho roka, sa dotknú tisícov živnostníkov. Vyššie dávky nebudú výsledkom novej žiadosti ani individuálneho prepočtu, ale automatickým dôsledkom rastu vymeriavacieho základu, z ktorého podnikatelia platili odvody v predchádzajúcom období. Ak sa živnostníkovi počas roka 2025 zvýšili odvody, automaticky sa mu od januára zvýšia aj dávky zo sociálneho poistenia. Výška dávok je totiž priamo naviazaná na vymeriavací základ, z ktorého boli platené odvody. Sociálna poisťovňa preto nebude posudzovať nové údaje, ale vychádzať z už známych čísel. Zvýšenie dávok sa prejaví najmä u tých podnikateľov, ktorí platia minimálne odvody alebo ktorým sa v dôsledku vyššieho príjmu zvýšil osobný vymeriavací základ. Aj po zmene však platí, že dávky pre živnostníkov sú spravidla nižšie než dávky, na ktoré majú nárok zamestnanci.
Od začiatku tohto roka sa živnostníkom zvýšili mesačné platby do Sociálnej poisťovne aj do zdravotného poistenia. Minimálne odvody sa odvíjali od priemernej mzdy v hospodárstve za rok 2023, ktorá dosiahla 1 430 eur mesačne. Tento údaj spôsobil rast minimálneho vymeriavacieho základu zo sumy 652 eur na 715 eur. S rastom vymeriavacieho základu vzrástli aj samotné odvody. Minimálne mesačné odvody sa zvýšili zo 313,93 eura na 344,27 eura. Dôležité je, že dávky vyplácané od januára budúceho roka sa budú stále počítať z vymeriavacieho základu platného v tomto roku, teda zo sumy 715 eur. V praxi to znamená, že aj keď odvody od januára opäť stúpnu, samotné dávky sa budú odvíjať ešte zo staršieho, nižšieho základu.
Jednou z najčastejšie využívaných dávok je nemocenská. Počas prvých troch dní práceneschopnosti dosahuje 25 percent denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa ide o 55 percent. Živnostník, ktorý platí minimálne odvody, dnes pri 31-dňovej práceneschopnosti dostáva niečo cez 346 eur. Od januára sa suma zvýši a za rovnaké obdobie dostane takmer 370 eur. Vyššie bude aj ošetrovné, ktoré sa vypláca vo výške 55 percent denného vymeriavacieho základu. Krátkodobé ošetrovné možno čerpať najviac 14 dní. Živnostník s minimálnymi odvodmi má v súčasnosti nárok na 165,10 eura, no od budúceho roka dostane viac ako 181 eur. Najvýraznejší nárast pocítia ženy na materskej dovolenke. Materská dávka sa počíta ako 75 percent denného vymeriavacieho základu. Živnostníčka, ktorá platila minimálne odvody, dnes dostáva približne 482 eur mesačne. Od januára sa suma zvýši na 529 eur.
Od nového roka má poistenec (zamestnanec a SZČO) vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období, v ktorom poberá dávku materské, alebo by mu trval nárok na materské (ak tento nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia). Sociálna poisťovňa pripomína, že zmeny týkajúce sa vylúčenia platenia poistného nemajú vplyv na hodnotenie obdobia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky na dôchodkové účely. Toto obdobie sa aj po 31. decembri 2023 naďalej hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné.
Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú napr. ktorým sa vyplácalo materské k 31. decembru 2023 a materské sa im bude vyplácať aj po 31. decembri 2023, majú automaticky od 1. ktorí mali k 31. decembru 2023 vylúčenú povinnosť platiť poistné, pričom materské nepoberali a nebudú ho poberať ani od 1. januára 2024, bude trvať vylúčená povinnosť platiť poistné aj od 1. januára 2024 počas obdobia, v ktorom by im trval nárok na materské. Zamestnanci - iní poistenci, ktorí do 31. decembra 2023 nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné z dôvodu, že si čerpali rodičovskú dovolenku a nepoberali materské, ako aj SZČO - iní poistenci, ktorí rovnako do 31. decembra 2023 nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné a nepoberali materské, nebudú povinní od 1. im bolo materské priznané od 1.
Živnostníčka či živnostník nemajú nárok na materskú dovolenku, no po splnení podmienok upravených zákonom o sociálnom poistení môžu poberať dávku materské. Je potrebné rozlišovať medzi pojmami materská dovolenka a materské. Materská dovolenka je upravená v Zákonníku práce a vzťahuje sa len na ženy v postavení zamestnanca. Ide o voľno, ktoré poskytne zamestnávateľ svojej zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Pre SZČO, teda najmä živnostníkov, žiadna materská dovolenka neplatí (nedáva ju živnostník sám sebe), avšak po splnení podmienok môže byť aj živnostníkom vyplácané zo Sociálnej poisťovne materské. Poberať materské môže okrem živnostníčky - matky dieťaťa aj iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov veku.
Poskytovanie materského matke má veľa spoločných znakov s poskytovaním materského otcovi dieťaťa, napríklad čo sa týka rozhodujúceho obdobia, výpočtu dávky a podobne. Ak ide o otca živnostníka, musí rovnako splniť podmienku aktívneho nemocenského poistenia, resp. Ďalšou podmienkou je, aby v posledných dvoch rokoch pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Výška materskej živnostníka, a rovnako aj živnostníčky, je vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Napríklad, ak živnostník platil počas roku 2023 minimálne sociálne odvody (zo základu 605,50 eur), jeho denný vymeriavací základ mu vyjde 19,9069 eur. Materské bude predstavovať 75 % z tejto sumy, teda 14,93 eur na deň. Zákon o sociálnom poistení neurčuje minimálnu výšku materského. Ak sú splnené podmienky na priznanie materského, no jeho výška nedosiahne ani sumu rodičovského príspevku (t. j. v roku 2025 sumu 351,80 eur), rozdiel sa poistencovi doplatí.
Ak podáva žiadosť o materské matka, vyplní údaje o sebe vrátane toho, z akého poistného vzťahu bude dávku čerpať, v našom prípade by šlo o povinne nemocensky poistenú SZČO. Uvedené budú aj dátumy predpokladaného pôrodu a od kedy si uplatňuje nárok na materské. Vyplniť je potrebné tiež vyhlásenie, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a o spôsobe poukazovania dávky. Ak žiada o materské otec, vypĺňa časť B žiadosti iného poistenca o materské, kde uvedie dátum, od ktorého preberá dieťa do starostlivosti a údaje o tomto dieťati.
Výhodou v prípade poberania materského živnostníčkou či živnostníkom je to, že Sociálna poisťovňa nesleduje dosahovanie príjmu z podnikateľskej činnosti počas poberania tejto dávky. Ďalšou výhodou pre živnostníčku, resp.
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na poberanie rodičovského príspevku prejde živnostníčka, príp. Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom.
Sumy rodičovského príspevku sa menia v nadväznosti na zmenu životného minima pre daný rok. Výška je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od skutočnosti, či oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok bolo, resp.
Rodičovský príspevok sa obvykle poberá do troch rokov veku dieťaťa. Platia však výnimky, kedy je jeho poberanie možné do šiestich rokov veku, napr.
Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník.
tags: #odvody #szco #a #rodicovsky #prispevok