
Vstupujeme do obdobia významných zmien v oblasti sociálneho poistenia, ktoré ovplyvnia zamestnancov aj zamestnávateľov. Jednou z kľúčových noviniek je zrušenie inštitútu vylúčenia platenia poistného počas trvania práceneschopnosti (PN) a ďalších sociálnych udalostí. Tieto zmeny sú súčasťou rozsiahlejšieho konsolidačného balíka, ktorého cieľom je stabilizovať verejné financie. Pozrime sa bližšie na to, čo tieto zmeny znamenajú, ako sa dotknú rôznych skupín a aké sú ich potenciálne dopady.
Od nového roka sa ruší inštitút vylúčenia platenia poistného u zamestnancov i zamestnávateľov pri všetkých sociálnych situáciách. Táto zmena vyplýva z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá bola prijatá v rámci konsolidačného balíka.
S účinnosťou od 1. januára 2026 zamestnanec už nebude mať vylúčenú povinnosť platiť poistné počas zákonom stanovených sociálnych udalostí. Ak v tomto čase dosiahne príjem, bude z neho platiť poistné. Rovnaká zmena platí aj pre zamestnávateľov, ktorí od 1. januára 2026 už nebudú mať vylúčenú povinnosť platiť poistné za zamestnanca počas spomínaných období. Ak teda zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi počas trvania týchto udalostí príjem, ktorý je vymeriavacím základom, povinnosť zaplatiť poistné bude mať zamestnanec aj zamestnávateľ. Zamestnávateľ bude musieť uviesť túto sumu vymeriavacieho základu v mesačnom výkaze a tieto obdobia zahrnúť do počtu dní, za ktoré sa poistné platí.
V praxi to znamená, že zamestnanci aj zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov.
Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby sa nič nemení. SZČO budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí. Rovnako to platí pre dobrovoľne poistené osoby, ktoré nebudú platiť poistné v období poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody
Zákon myslí aj na prechodné obdobie: ak zamestnávateľ po 31. decembri 2025 zúčtuje príjem za obdobie pred 1.
Súčasťou konsolidácie je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia platia náhradu mzdy počas práceneschopnosti. Stúpne z desiatich na štrnásť dní. Po novom bude Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa namiesto dnešného 11. dňa.
Tento posun znamená, že firmy budú musieť znášať vyššie náklady, ak ich zamestnanci ochorejú alebo sa stanú dočasne práceneschopnými. Z pohľadu štátu ide o úsporu, no pre zamestnávateľov to predstavuje ďalšiu finančnú záťaž.
Ďalším opatrením je zrušenie výnimky, ktorá doteraz platila pri platení poistného počas obdobia PN, OČR, materskej a otcovskej dovolenky, či počas poberania otcovskej dávky. V súčasnosti platí, že ak zamestnanec počas týchto období dostane odmenu, napríklad bonus alebo prémie za splnené úlohy, odvádzajú sa z nej iba zdravotné odvody 15 percent a odvody na úrazové poistenie na úrovni 0,8 percenta.
Po novom sa však bude musieť z takejto odmeny odvádzať kompletný balík odvodov do Sociálnej poisťovne. To znamená, že odmeny vyplatené počas dávok budú pre zamestnávateľov aj zamestnancov finančne náročnejšie. Zamestnanec bude musieť z odmeny zaplatiť celkovo 9,4 percenta na sociálne poistenie. Cieľom tohto opatrenia je zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia
Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 14. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. Zamestnávateľ mu vyplatí náhradu za 1. až 14. deň PN a od 15. dňa bude zamestnancovi vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa.
Mzda Vám musí byť vyplácaná počas celého trvania Vášho pracovného pomeru, aj keby ste boli na PN aj dlhšie ako tie 3 mesiace, napríklad polrok alebo rok. Odporúčame si pozrieť Vašu výplatnú pásku, ktorá musí obsahovať náležitosti podľa § 130 ods.
Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce, "Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ."
Mali by ste čo najskôr oznámiť v práci Váš plánovaný návrat z PN. Ak ste mali na mysli, ohľadom postupu zamestnávateľa, môže sa stať, že počas trvania Vašej PN došlo k určitým organizačným zmenám. Aj napriek skutočnosti, že došlo u Vášho zamestnávateľa k akýmkoľvek zmenám, Vy máte plné právo sa vrátiť na Vaše pôvodné pracovné miesto. Skutočnosť, že ste boli dlhodobo PN neznamená, že nemáte nárok sa vrátiť za rovnakých pracovných podmienok. Po oznámení Vášho návratu, Vás bude zamestnávateľ určite informovať či sú alebo nie sú nejaké zmeny s Vaším pracovným miestom, aby ste sa vedeli zariadiť.
Ak Vám pracovný pomer skončí a budete doma, tak počas toho ako budete doma si môžete vyriešiť Vaše zdravotné problémy aj bez PN a potom, keď budete v poriadku si začnete hľadať iné zamestnanie. Hneď ako skončíte pracovný pomer, sa chodte hlásiť na úrad práce, budete mať podporu, budete sa doma liečiť a po vyliečení si budete hľadať nové zamestnanie. Dajte si zároveň pozor, aby ste neišli na PN počas výpovednej doby.
Minister financií zdôraznil, že Slovensko musí zastaviť prudký nárast štátneho dlhu a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tretí konsolidačný balík obsahuje 22 opatrení v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur. Vláda sa preto rozhodla pristúpiť k viacerým krokom, ktoré zasiahnu nielen občanov, ale aj zamestnávateľov. Opatrenie pri PN sa však dotkne najmä zamestnávateľov.
Zmeny v odvodoch z odmeny počas PN a predĺženie obdobia vyplácania náhrady mzdy počas PN predstavujú významné zásahy do systému sociálneho poistenia. Hoci cieľom je zlepšenie stavu verejných financií, je dôležité zvážiť aj dopady na zamestnávateľov a zamestnancov. Zamestnávatelia budú musieť znášať vyššie náklady spojené s práceneschopnosťou zamestnancov, zatiaľ čo zamestnanci, ktorí počas PN dostávajú odmeny, budú musieť platiť vyššie odvody.