Vplyv odvodov z odstupného a odchodného na dôchodok na Slovensku

V súvislosti so skončením pracovného pomeru vznikajú zamestnancom nároky na odstupné a odchodné, ktoré upravuje Zákonník práce a ďalšie osobitné predpisy pre niektoré skupiny zamestnancov. Tieto peňažné plnenia majú vplyv na povinnosť platenia poistných odvodov a zdanenie príjmov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na vplyv odvodov z odstupného a odchodného na výšku budúceho dôchodku.

Odstupné a Odchodné: Definície a Podmienky

Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného upravujú ustanovenia § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu za stratu zamestnania, ku ktorému došlo z podnetu zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká v prípadoch, keď zamestnanec nemôže za skončenie pracovného pomeru. Napríklad, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zruší, zamestnanec sa stane nadbytočným, alebo ak zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav. Výška odstupného závisí od počtu rokov trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa. Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného, čo znamená, že môže byť vyplatené aj vo vyššej sume, no nie v nižšej. Zamestnanci sú preto motivovaní, aby sa so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru dohodli. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne.

Odchodné je peňažné plnenie vyplácané v súvislosti s odchodom zamestnanca do dôchodku. Predstavuje odmenu za dlhoročnú prácu a poskytuje sa pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodkovú dávku. Pri výplate odchodného nezáleží na dôvode skončenia pracovného pomeru, avšak rozhodujúci je spôsob ukončenia pracovného pomeru, keďže pri okamžitom skončení pracovného pomeru nárok na odchodné nevzniká. Zákonník práce určuje spodnú hranicu odchodného, ktorá je definovaná sumou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody

Odvody z Odstupného a Odchodného

Odstupné a odchodné patria z hľadiska zdanenia a platby odvodov na poistné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Výnimkou je odchodné vyplatené policajtom a vojakom podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Do vymeriavacieho základu zamestnancov pre účely odvodu poistného na sociálne poistenie sa zahŕňa aj zamestnancovi vyplatené odstupné a odchodné, ako to vyplýva z § 138 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Rovnako to platí aj pre účely platenia poistného na zdravotné poistenie s výnimkou odchodného podľa zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého sa poistné na zdravotné poistenie neplatí [§ 13, § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z.

Vplyv Odvodov na Výpočet Dôchodku

Na výšku dôchodku má vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca. Konkrétne, priemerný osobný mzdový bod (POMB) sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984.

Zásluhovosť sa premieta do samotného vzorca pre výpočet dôchodku:

SD = POMB x ODP x ADH

Kde:

Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia

• SD = Starobný dôchodok
• POMB = Priemerný osobný mzdový bod
• ODP = Obdobie dôchodkového poistenia
• ADH = Aktuálna dôchodková hodnota

Čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok.

Ak váš POMB presahuje hodnotu 1,25, tak z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %. Naopak, ak váš POMB nedosahuje hodnotu 1,00, pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00.

Rozhodujúce Obdobie a Odstupné/Odchodné

Ak poistencovi končí pracovný pomer a pri odchode zo zamestnania dostane odstupné alebo odchodné (z čoho sa zaplatia odvody) - do lepšieho dôchodku sa mu to nemusí premietnuť. Napríklad, muž narodený začiatkom roku 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025. Na výške jeho vymeriavacieho základu, resp. POMB za rok 2026 sa to nemusí prejaviť, pretože sa pri výpočte dôchodku nebude brať do úvahy.

Oplatí sa Vyplácať si Vyššie Odmeny Pred Dôchodkom?

Často sa objavujú otázky, či sa oplatí vyplácať si čo najvyššie odmeny pred odchodom do dôchodku, aby sa zvýšil dôchodok. Odpoveď znie: Áno, čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. Je však podstatné zvážiť, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť na odvodoch.

Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu

Dôchodok z Druhého Piliera

Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú "zásluhové", čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte.

Praktické Príklady

Príklad 1: Zamestnanec požiada v roku 2014 o spätné priznanie starobného dôchodku od 1. februára 2014. Zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Za jún bude zamestnancovi vyplatená len mzda, so zamestnávateľom sa dohodne na vyplatení odstupného a odchodného vo výplatnom termíne za august 2014. Zamestnávateľ zdaní mzdu za jún preddavkovým spôsobom. Odstupné a odchodné v úhrne zdaní tiež preddavkovým spôsobom. Zo zdaniteľnej mzdy vypočíta zamestnávateľ preddavok na daň. Po skončení zdaňovacieho obdobia musí byť príjem zo závislej činnosti vysporiadaný, ak je za rok 2014 vyšší ako 1 901,67 eura (§ 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Príklad 2: Zamestnanec bol od júna 2012 práceneschopný, do konca januára 2013 podpísal u zamestnávateľa vyhlásenie a k 31. 5. 2013 skončil pracovný pomer. Iný zdaniteľný príjem v roku 2013 nemal (nemocenské je od dane oslobodené). Od októbra bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok. V súlade s § 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov môže zamestnanec požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov do 15. februára 2014. Pretože zamestnanec nebol poberateľom predčasného starobného dôchodku od 1. 1. 2013, uplatní sa mu plná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V ročnom zúčtovaní vykonanom zamestnávateľom po uplatnení nezdaniteľnej časti vyjde zamestnancovi preplatok, ktorý vráti zamestnávateľ najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl 2014. Vzhľadom na výšku zdaniteľných príjmov by zamestnanec nemusel vysporiadavať svoju daňovú povinnosť za rok 2013, pretože podľa § 46a zákona o dani z príjmov sa daň nevyrubí a neplatí, ak zdaniteľné príjmy za rok 2013 nepresiahli sumu 1 867,97 eura.

Príklad 3: Zamestnanec ukončil pracovný pomer 31. 12. 2013 a vo výplate za december 2013 mu bolo vyplatené 9-mesačné odstupné. Od 1. 7. 2014 bude pracovník opätovne prijatý do pracovného pomeru a v septembri vráti 3-mesačné odstupné. Odstupné bolo zahrnuté do základu dane v roku 2013 a zamestnávateľ vybral preddavok na daň v súlade s platnými predpismi tohto zdaňovacieho obdobia. O sumu vráteného odstupného sa zníži čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti vypočítaný podľa § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vráteniu odstupného. Zamestnávateľ vrátené odstupné daňovo vysporiada v priebehu tohto zdaňovacieho obdobia, resp. pri ročnom zúčtovaní.

tags: #odvody #z #odstupneho #a #odchodneho #vplyv