Odvody zo mzdy invalidného dôchodcu: Komplexný prehľad

Nepriaznivý zdravotný stav môže človeka v pracovnom živote výrazne znevýhodňovať. Na vyrovnanie tohto znevýhodnenia existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odvodoch zo mzdy invalidného dôchodcu, zohľadňuje legislatívne zmeny platné od roku 2025 a venuje sa aj možnostiam podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.

Kto je považovaný za občana so zdravotným postihnutím?

V pracovnom práve sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne. To znamená, že jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je rozlišovať medzi invaliditou a ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Osoba s ŤZP má preukaz osoby s ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP môže byť zároveň uznaná aj za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy.

Zamestnávanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Ich invalidný dôchodok im nebude odobratý ani krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania im majú pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia "limitu". Na druhej strane, zamestnávanie zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody

Zmeny v preddavkoch na zdravotné poistenie od 1. januára 2025

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky:

• Sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím.
• Zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia

Chránené pracovisko

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci - Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ od 1.1.2025

Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, t. j. 715,00 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31. Od 1. júla 2024, resp. od 1. októbra 2024 alebo dňom opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. dňom opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2025 resp. do 30.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu

Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama.

Kto neplatí odvody

Odvody neplatia napríklad:

• fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie
• fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne (podanie prihlášky touto osobou sa nahrádza automatizovaným poskytnutím údajov z ÚPSVaR)
• vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy (od 2.
• fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (od 1.

Jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie

Zavádza sa jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške.

Vymeriavací základ

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne.

Druhy poistenia a sadzby poistného

Sadzby poistného pre jednotlivé druhy poistenia ostávajú nezmenené. Medzi povinné poistenia patria:

• Povinné nemocenské poistenie
• Povinné dôchodkové poistenie
• Povinné poistenie v nezamestnanosti

V období trvania povinného poistenia zamestnanca poistné platí zamestnanec aj zamestnávateľ v závislosti od statusu zamestnanca a zamestnávateľovi zároveň vzniká aj úrazové poistenie a garančné poistenie. Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. Poistné na financovanie podpory podľa § 128 ods. 1 písm.

Zamestnávanie osôb s invalidným dôchodkom a podpora v čase skrátenej práce

Ak fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, je v pracovnom pomere, na účely zákona o podpore v čase skrátenej práce sa považuje za zamestnanca a zamestnávateľ môže za takúto osobu platiť poistné na financovanie podpory.

Garančné poistenie

Zamestnancom na účely garančného poistenia podľa § 4 ods. 461/2003 Z. z. 580/2004 Z. z.

Evidencia invalidného dôchodku

Potrebujete zaevidovať invalidný dôchodok alebo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zamestnanca? Záložka slúži na evidenciu konkrétneho typu priznaného dôchodku. Aké odvody bude platiť invalidný dôchodca závisí od výšky jeho invalidity ako aj od pracovného pomeru (hlavný pracovný pomer resp. Ak by zamestnanec už nepoberal invalidný dôchodok (napr. z dôvodu, že mu vznikol nárok na poberanie starobného dôchodku), ale stále má zdravotné obmedzenie alebo je držiteľom preukazu ZŤP, zdravotné obmedzenie zaevidujete ručne.

tags: #odvody #zo #mzdy #invalidný #dôchodca