
Skončenie pracovného pomeru zamestnanca je závažná udalosť, ktorú právny poriadok upravuje v mnohých podrobnostiach. Medzi rôznymi spôsobmi ukončenia pracovného pomeru vyniká okamžitá výpoveď ako jeden z najprísnejších a najvýnimočnejších. Tento článok sa zaoberá podmienkami, za ktorých môže zamestnávateľ pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, s dôrazom na prípady neospravedlnenej absencie zamestnanca v práci.
Pracovný pomer, ktorý je uzatvorený medzi zamestnancom a zamestnávateľom, možno skončiť jedným zo spôsobov, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 59 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Medzi tieto spôsoby patrí aj okamžité skončenie pracovného pomeru.
Okamžité skončenie pracovného pomeru patrí k najintenzívnejším zásahom do trvania pracovnoprávneho vzťahu. Na rozdiel od výpovede, pri ktorej pracovný pomer trvá aj počas výpovednej doby, pri okamžitom skončení pracovný pomer zaniká už dňom doručenia právneho úkonu druhému účastníkovi.
Zamestnávateľ je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba vo výnimočných prípadoch, ktoré stanovuje Zákonník práce. Medzi tieto dôvody patrí napríklad právoplatné odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin podľa § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Je potrebné podotknúť, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Závažné porušenie pracovnej disciplíny predstavuje „kvalifikovaný“ prípad skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. To, aké konanie zamestnanca možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, zákon žiadnym spôsobom neupravuje, čo je na jednej strane pochopiteľné, vzhľadom na rozmanitosť situácií, ktoré môžu nastať počas trvania pracovného pomeru, no na druhej strane táto skutočnosť spôsobuje v praxi časté problémy.
Prečítajte si tiež: Podmienky okamžitej výpovede počas PN
Zamestnávatelia zvyknú v pracovných zmluvách alebo interných dokumentoch formulovať, čo sa má považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že takto formulované skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne relevantné, pretože rozhodujúce je naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v zákone s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.
Absencia zamestnanca v pravom zmysle slova znamená neprítomnosť zamestnanca na pracovisku. Táto neprítomnosť zamestnanca môže byť zo strany zamestnávateľa ospravedlnená alebo neospravedlnená. Neospravedlnená absencia zamestnanca znamená, že v práci nie je zamestnávateľom akceptovaná a je považovaná za porušenie pracovnej disciplíny. Jednou zo základných povinností zamestnanca je byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Výnimkou sú len prípady, keď absencia zamestnanca je spôsobená preukázateľnou zákonnou prekážkou (napr. ošetrenie u lekára, dočasná pracovná neschopnosť), keď ide ospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci. Neospravedlnenou absenciou sa teda rozumie neospravedlnené zameškanie práce, a teda pracovnej zmeny alebo jej časti.
Ako judikoval Najvyšší súd SR, dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru spravidla nebude jednorazová neprítomnosť zamestnanca v práci, ale až jeho opakované neospravedlnené absencie. Ani toto pravidlo však nie je možné generalizovať. Ako pri každom hodnotení závažnosti porušenia povinností zo strany zamestnanca, aj v prípade jeho absencie v práci platí, že každý prípad takéhoto porušenia pracovnej disciplíny je potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.
Z uvedeného dôvodu by preto napríklad v prípade vzniku závažnej škody na strane zamestnávateľa v nadväznosti na neospravedlnenú absenciu zamestnanca v práci v trvaní jedného dňa, táto absencia mohla byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, no na strane druhej, v niektorých prípadoch nemusí okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodňovať ani viacdňová neospravedlnená absencia zamestnanca v práci.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba písomne s tým, že skutkovo popíše dôvod (t.j. konkrétne uvedie, k akému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny došlo). Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť doručené druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Prečítajte si tiež: Podmienky okamžitej výpovede
Uvedené vyplýva z ust. § 70 Zákonníka práce: "Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné."
V praxi sa súdy pri posudzovaní platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru opierajú o ustálenú judikatúru. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a ovplyvňuje ho osoba zamestnanca, funkcia, ktorú zamestnanec zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, čas a situácia, za ktorej došlo k porušeniu, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa a pod.
Zamestnanec dňa 7.5.2021 (bez uvedenia dôvodu) nenastúpil do práce. Zamestnávateľ zamestnanca kontaktoval (telefonicky, cez SMS), ale bez akejkoľvek odozvy. Po troch dňoch zamestnávateľ zaslal zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúceho v neospravedlnenej absencii v práci v trvaní troch dní. Po jeho doručení zamestnanec kontaktoval zamestnávateľa s tým, že od prvého dňa svojej neprítomnosti v práci je práceneschopný a že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné.
V tomto prípade, podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprítomnosť v práci zamestnanca z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, je dôležitou osobnou prekážkou v práci, ktorá sa považuje za ospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci. Vystavením potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti spätne, došlo k tomu, že neprítomnosť zamestnanca v práci sa nepovažuje za neospravedlnenú neprítomnosť. Naopak, ide o ospravedlnenú neprítomnosť spôsobenú dočasnou pracovnou neschopnosťou, pre ktorú zamestnávateľ musí neprítomnosť zamestnanca v práci ospravedlniť.
Ak u zamestnanca existujú dôvody, pre ktoré by s ním mohol zamestnávateľ skončiť pracovný pomer okamžite, t.j. zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu, môže mu dať zamestnávateľ výpoveď. Zamestnávateľ sa tak môže dobrovoľne rozhodnúť, že namiesto okamžitého skončenia pracovného pomeru, dá zamestnancovi výpoveď.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty okamžitej výpovede
Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. To znamená, že musí ísť o prvé a následne druhé upozornenie, medzi ktorými neuplynie šesť mesiacov.
tags: #okamžitá #výpoveď #zamestnanca #absencia #podmienky