
Vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 výrazne poznačila ekonomické aktivity väčšiny zamestnávateľov. Mnohí zamestnávatelia sa s prepadom ekonomických ukazovateľov vyrovnávajú rôzne, či už išlo o zastavenie alebo obmedzenie činnosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Spoločným výsledkom snaženia zamestnávateľov a štátu by však malo byť v konečnom dôsledku udržanie zamestnanosti. No ani s pomocou štátnej podpory sa nedarí udržať počet nezamestnaných na úrovni ako na začiatku roka. Každé skončenie pracovného pomeru má svoje pravidlá a Zákonník práce upravuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa vyplývajúce z takéhoto skončenia pracovného pomeru, či už ide o skončenie dohodou, výpoveďou, v skúšobnej dobe alebo o hromadné prepúšťanie. V poslednej dobe sa na inšpektoráty práce vo zvýšenej miere obracajú zamestnanci, ktorí prišli o prácu okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s odôvodnením, že sa dopustili závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Aj keď Zákonník práce bližšie nedefinuje, aké konanie zamestnanca je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, posudzovanie konania a vyvodzovanie zodpovednosti zaň nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Čo bude považovať zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny môže byť uvedené v pracovnom poriadku. Ten sa po odsúhlasení zástupcami zamestnancov a oboznámení zamestnancov s jeho obsahom stáva záväzným dokumentom, ktorý bližšie konkretizuje ustanovenia Zákonníka práce podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce alebo s ním môže okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. V prípade výpovede je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Ak sa zamestnávateľ rozhodne so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer, ide o výnimočný inštitút, ktorý má presné pravidlá.
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť v prvom rade písomné. V písomnom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru musí zamestnávateľ skutkovo vymedziť dôvod skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžite skončiť pracovný pomer môže zamestnávateľ iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru doručuje zamestnávateľ zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosť doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, môže písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, zaslanú na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa. Písomnosť sa považuje za doručenú, len čo ju zamestnanec prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú. Neprevzatie správne doručovanej písomnosti zamestnancom má teda rovnaký účinok ako jej prevzatie, písomnosť sa v oboch prípadoch považuje za doručenú.
Prečítajte si tiež: Podmienky okamžitej výpovede počas PN
V danej súvislosti je potrebné si uvedomiť, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru nemôže zamestnávateľ pristúpiť u osobitných skupín zamestnancov. S týmito zamestnancami, s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods.
Prečítajte si tiež: Podmienky okamžitej výpovede
Prečítajte si tiež: Právne aspekty okamžitej výpovede