Súdny zmier podľa Civilného sporového poriadku: komplexný pohľad

Súdny zmier predstavuje dôležitý inštitút v civilnom sporovom konaní, ktorý umožňuje stranám sporu dosiahnuť dohodu a ukončiť tak súdne konanie. Aktuálna právna úprava, obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku (CSP), prináša niekoľko špecifík, ktoré si zaslúžia podrobnejšiu analýzu. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie súdneho zmieru podľa CSP, vrátane jeho právneho rámca, účinkov a praktických aspektov.

Úvod do problematiky súdneho zmieru

Súdny zmier je dohoda strán sporu, ktorú schvaľuje súd. Jeho cieľom je vyriešiť sporné otázky medzi stranami a ukončiť tak súdne konanie. Zmier má po schválení súdom účinky právoplatného rozsudku, čo znamená, že je záväzný pre obe strany a možno ho exekvovať. Inštitút súdneho zmieru je upravený v § 148 a nasl. CSP.

Právny rámec súdneho zmieru v CSP

Právny rámec zmieru je upravený v ustanovení § 148 Civilného sporového poriadku, pričom nová právna úprava pri tomto inštitúte vychádza z tzv. konsenzuálneho princípu.

Podľa § 148 CSP:

• Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier.
• O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
• Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Povinnosť súdu pokúsiť sa o zmier

CSP kladie dôraz na snahu súdu o zmierlivé vyriešenie sporu. V zmysle článku 7 CSP je jednou zo základných povinností súdu viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Rovnako jedným z cieľov predbežného prejednania sporu podľa ust. § 170 CSP ako nového inštitútu by mala byť aj snaha súdu vyriešiť spor zmierom.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Proces schvaľovania súdneho zmieru

Návrh na schválenie súdneho zmieru

Návrh na schválenie súdneho zmieru môže podať ktorákoľvek zo strán sporu, alebo aj obe strany spoločne. Návrh musí obsahovať dohodu strán o vyriešení sporu, ktorá je formulovaná ako zmier.

Rozhodnutie súdu o schválení zmieru

Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje. Pri rozhodovaní skúma, či je zmier v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak súd zistí, že zmier je v rozpore so zákonom, neschváli ho. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia o neschválení súdneho zmieru pokračuje v konaní.

Forma rozhodnutia o schválení zmieru

V úprave účinnej do 30.6.2016 (§ 167 OSP) bolo jednoznačne uvedené, že zmier sa schvaľuje vo forme uznesenia. Podľa nového CSP forma schválenia zmieru nie je úplne jednoznačná. Podľa ust. § 234 CSP: „Súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.” Podľa ust. § 212 ods. 1 CSP: „Vo veci samej súd rozhoduje rozsudkom.”

Z nového CSP poriadku s účinnosťou od 1.7.2016 vypadlo, že predpokladom schválenia zmieru musí byť skutočnosť, že to povaha veci pripúšťa.

Účinky schváleného súdneho zmieru

Účinky právoplatného rozsudku

Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. To znamená, že je záväzný pre obe strany sporu a možno ho exekvovať.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Zrušenie uznesenia o schválení zmieru

Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný.

Zmier podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku má povahu dvojstranného dispozitívneho úkonu účastníkov konania, ktorým si upravujú svoje práva a povinnosti. Vzhľadom na dispozitívny charakter tohto úkonu, podanie návrhu na zrušenie uznesenia o schválení zmieru v zmysle § 99 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je výlučne procesným právom toho účastníka, ktorý zmier uzavrel.

Zmier stráca účinky právoplatného rozsudku vtedy, ak je rozsudkom rozhodnuté, že uznesenie o schválení zmieru sa zrušuje. Súd však môže zrušiť uznesenie o schválení zmieru len vtedy, ak je zmier neplatný podľa hmotného práva, pričom predpokladom je, že ide o zmier neplatný v čase, keď ho súd schvaľoval.

Po zrušení uznesenia o schválení zmieru nastáva rovnaká situácia ako v prípade, keby k jeho schváleniu nedošlo. Vec sa vracia do štádia, v akom bola pred schválením zmieru. Súd pokračuje v pôvodnom konaní s pôvodnými účastníkmi konania.

Z hľadiska procesných dôsledkov má však nenapadnutý a platný zmier účinky rozsudku. Aj z tohto dôvodu sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli. Súd nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

Štandardne býva súčasťou zmieru aj dohoda o náhrade trov konania.

Vrátenie súdneho poplatku

Výhodou dohody strán uzavretej vo forme zmieru je aj vrátenie súdneho poplatku obom stranám. Podľa zákona o súdnych poplatkoch „ak konanie skončia strany schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.

Zmier vs. Dohoda o urovnaní

Dohoda o urovnaní a súdny zmier nastupujú najčastejšie v prípade, keď už existuje sporná vec a ohľadom tejto prebieha aj prípadné súdne konanie. Ide o dva najčastejšie spôsoby akými sa mimosúdne môže skončiť spor medzi dvoma stranami. Dohoda o urovnaní je upravená v § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa však netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Urovnanie je vlastne vzájomná dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Ide o nahradenie pôvodného záväzku záväzkom novým. Dohoda musí byť uzatvorená písomne v prípade ak bol aj doterajší záväzok zriadený písomnou formou. Rovnako to je aj v prípade, keď sa dohoda týka premlčaného dlhu. Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá i po uzavretí dohody naďalej. Ak však došlo k urovnaniu bez súhlasu ručiteľa, ručiteľ môže voči veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby nebolo urovnania. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.

Ak strany záväzkového právneho vzťahu prehlásia v dohode o urovnaní, že urovnaním medzi sebou upravili všetky vzájomné práva, účinky tohto urovnania sa vzťahujú len na tie práva a povinnosti, ktoré sú obsahom ich právneho vzťahu, z ktorého vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť. Nevzťahujú sa teda na ich ďalšie právne vzťahy, ibaže by z dohody vyplývalo niečo iné.

Príklad z praxe

V praxi sme zastupovali klienta v súdnom spore, ktorý sa po účinnosti CSP skončil uzavretím zmieru.

Súdny zmier a náhrada trov konania

Žalobca sa v konaní sp. zn. xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxaní. domáhal podľa § 255 ods. 1 CSP nároku na náhradu trov konania.

Problémy aplikačnej praxe

Najzreteľnejším problémom, ktorý vyplýva z novej úpravy, je otázka formy schválenia zmieru. Ten totiž v § 398, ktorý sa týka obnovy konania, výslovne počíta s tým, že zmier sa schvaľuje uznesením („Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier.“).

tags: #sudny #zmier #podla #csp