
Rozvod je náročná životná situácia, ktorá prináša zmeny v mnohých oblastiach života, vrátane otázky bývania. Často sa stáva, že jeden z bývalých manželov má záujem naďalej užívať spoločné bydlisko aj po rozvode. Tento článok sa zaoberá problematikou súhlasu s užívaním bydliska po rozvode, analyzuje rôzne právne aspekty a poskytuje praktické rady pre riešenie tejto situácie. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach spojených s užívaním bydliska po rozvode, a to zrozumiteľnou formou pre širokú verejnosť.
Zriadenie práva na doživotné bývanie je v slovenskom práve bežné a zákon to umožňuje formou vecného bremena podľa § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania je možné zriadiť na základe písomnej dohody o zriadení vecného bremena. Vlastník nehnuteľnosti môže uzavrieť s inou osobou zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania. Zmluva musí byť písomná, s úradne overenými podpismi, a následne ju treba podať príslušnému okresnému úradu na vklad do katastra nehnuteľností. Ak je právo doživotného užívania zapísané na liste vlastníctva, len vklad do katastra je to možné vymazať alebo smrťou oprávneného.
Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Vo všeobecnosti platí, že je nevýhodné pre banku, ak ide o nehnuteľnosť, na ktorej je viazané ich záložné právo, aby na nej súčasne viazlo aj právo doživotného užívania, nakoľko potom sa v praxi v prípade nesplácania takéto nehnuteľnosti oveľa náročnejšie predávajú. Preto niektoré banky nepripúšťajú založenie takejto nehnuteľnosti. Ak už hypotéka bola poskytnutá, je smerodajná zmluva, ktorou banka poskytla danú hypotéku a ako má banka upravené v tomto smere ich podmienky, nakoľko sa môže stať, že niečo takéto nepripúšťajú.
Samotný trvalý pobyt nezakladá právo na užívanie nehnuteľnosti. K prihláseniu na trvalý alebo prechodný pobyt potrebujete súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Zmena trvalého pobytu by nemala ovplyvniť platnosť práva doživotného užívania, ak bolo riadne zriadené napríklad prostredníctvom vecného bremena.
Prečítajte si tiež: Súhlas vlastníka so sídlom firmy: Podrobný návod
V zmysle zákona o hlásení pobytu občanov SR je možné zrušiť trvalý pobyt v nehnuteľnosti aj bez súhlasu osoby, ktorej sa trvalý pobyt ruší.
Ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve, všetci spoluvlastníci majú právo ju užívať. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Bránenie v užívaní spoločného majetku nie je trestným činom. Za splnenia určitých skutkových okolností by mohlo byť uvedené konanie charakterizované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Ak jeden z manželov bráni druhému manželovi vo výkone užívacieho práva k bytu, je dotknutý manžel oprávnený domáhať sa, aby súd zaviazal manžela zdržať sa týchto zásahov.
Po rozvode je potrebné vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Ak do troch rokov od zániku BSM nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Bývalý manžel by nemal jednostranne obmedziť prístup do nehnuteľnosti, ktorá stále patrí do nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ nie je BSM ukončené dohodou alebo súdnym rozhodnutím, obaja majú právo užívať spoločný dom aj pozemok vrátane garáže, a to v rozsahu zodpovedajúcom rovnocennému postaveniu. Ak sa dohoda nedarí, odporúča sa pokúsiť sa o písomnú výzvu na dohodu o prístupe k veciam. V prípade, že bývalý manžel zotrvá na obmedzovaní prístupu, môžete podať návrh na súd, ktorý by predbežným opatrením mohol upraviť vaše právo vstupu.
Prečítajte si tiež: Školské akcie v zahraničí a starostlivosť o dieťa
Ak vlastník nehnuteľnosti prenajíma byt a chce zabezpečiť nájomcovi doživotné právo bývania, riešením je spísanie zmluvy o zriadení vecného bremena vo prospech nájomcu.
Ak má niekto nájomnú zmluvu, má právo užívať nehnuteľnosť v rozsahu dohodnutom v zmluve. Ak vlastník bráni nájomcovi v užívaní nehnuteľnosti, nájomca sa môže domáhať svojich práv súdnou cestou.
Vlastnícke právo je chránené Ústavou SR a Občianskym zákonníkom. Nikto nemôže zasahovať do vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu.
Ak osoba užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu (napr. bez nájomnej zmluvy alebo vecného bremena), vlastník má právo domáhať sa jej vysťahovania. Je však veľmi dôležité, aby vlastník nehnuteľnosti nevypratával nehnuteľnosť sám, t.j. násilím. Vlastník nehnuteľnosti by sa uvedením konaním totiž mohol dopustiť spáchania trestného činu porušovania domovej slobody.
Vo Vašom prípade je teda najskôr potrebné, aby Váš otec podal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti manželom Vašej sestry. Až po právoplatnom skončení súdneho konania, v ktorom súd uloží tretej osobe povinnosť vypratať nehnuteľnosť a táto osoba si túto povinnosť v súdom uloženej lehote dobrovoľne nesplní, môže vlastník nehnuteľnosti podať návrh na vykonanie exekúcie.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre zamestnávanie OZP
Pán A. daroval synovi polovicu domu s podmienkou doživotného práva. Neskôr zmenil trvalý pobyt. Po smrti manželky sa vzdal dedičstva. Napriek tomu mu stále patrí doživotné právo, pretože bolo riadne zriadené a zapísané v katastri nehnuteľností.
Pani B. a jej bývalý manžel sú rozvedení, ale BSM nebolo vysporiadané. Dohodli sa, že dom bude užívať on, a ona ho môže navštíviť kedykoľvek, ak mu to vopred oznámi. Teraz jej však nechce umožniť prístup ani k veciam v garáži, pokiaľ nie je prítomný. Bývalý manžel by nemal jednostranne obmedziť jej prístup do nehnuteľnosti, ktorá stále patrí do ich nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva. Pani B. má právo podať návrh na súd, ktorý by predbežným opatrením mohol upraviť jej právo vstupu.
Strýko pani C. býva v dome 27 rokov, stará sa oň a zveľaďuje ho. Vlastníctvo domu bolo prevedené na maloleté deti. Strýko nemá žiadny právny titul na bývanie. Ak deti (vlastníci) žiadajú, aby dom opustil, a on nemá žiadny právny titul na bývanie, môžu sa domáhať jeho vypratania. Ak by však existovala nájomná zmluva, alebo by bolo zriadené vecné bremeno (napr. doživotné bývanie), museli by rešpektovať tieto práva.