
Operácia bedrového kĺbu, známa aj ako totálna endoprotéza (TEP) bedrového kĺbu, je chirurgický zákrok, ktorý môže výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov, najmä seniorov, trpiacich bolesťami a obmedzenou pohyblivosťou v dôsledku artrózy alebo iných ochorení bedrového kĺbu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o priebehu operácie, rekonvalescencii a dôležitých aspektoch, ktoré by mali pacienti a ich rodiny vedieť.
Operácii bedrového kĺbu zvyčajne predchádzajú veľké bolesti, ktoré obmedzujú bežné aktivity a zhoršujú kvalitu života. Podľa skúseností ortopédov by mal byť pacient presvedčený, že ak doterajšie spôsoby liečby (konzervatívna liečba, lieky proti bolesti, fyzioterapia) neprinášajú uspokojivé výsledky a chce zmeniť svoj život, operácia mu môže výrazne pomôcť. Dôležitá je aj spolupráca pacienta po operácii, pretože len tak je možné dosiahnuť želaný výsledok. Čím silnejší je svalový aparát pred operáciou, tým lepšia je pooperačná starostlivosť a rekonvalescencia.
Medzi bežné príznaky, ktoré môžu naznačovať potrebu výmeny bedrového kĺbu, patria:
Praktický lekár odošle pacienta k špecialistom na ortopédiu, reumatológiu alebo traumatológiu. Odborníci vykonajú sériu vyšetrení, urobia potrebné röntgenové snímky a ortopéd potom posúdi, či je potrebné podstúpiť TEP. Dôvodov na operáciu môže byť veľa a lekár sa nerozhoduje len na základe jedného röntgenového snímku, ale posudzuje prípad komplexne. Dôležitý je nielen nález na röntgenovom snímku, ale aj bolesť, ktorú pacient pociťuje. Pred operáciou má pacient obmedzenú pohyblivosť končatiny, čo je tiež rozhodujúci faktor pre vykonanie operácie.
Pred operáciou musí pacient absolvovať kardiovaskulárne vyšetrenie, ako aj komplexné laboratórne vyšetrenie a liečia sa infekčné ložiská (močové cesty, zuby, gynekologické problémy). V indikovaných prípadoch sa odoberá krv (tzv. autotransfúzia) pre prípad potreby počas operácie. Forma anestézie bude určená anestéziológom na základe rozhovoru s pacientom.
Prečítajte si tiež: Operácia chrbtice: Stabilizácia a rehabilitácia
Samotná operácia trvá približne hodinu až hodinu a pol. Pacient nemusí byť v úplnej narkóze, ale je možná aj táto možnosť. Pred začatím operácie je pacient napojený na prístroje, ktoré monitorujú činnosť srdca, krvný tlak, dýchanie a teplotu. Počas operácie sa odstráni poškodená časť bedrového kĺbu a nahradí sa umelou endoprotézou.
Len čo sa operácia skončí, doktori pacienta prevezú na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde sa ho ujmú anestéziológovia. Čím skôr sa s rehabilitáciou začne, tým rýchlejšie sa človek dostane späť do reálneho života. Preto sa už hneď na druhý deň začína s pacientom pracovať. Po tom, čo sa spraví röntgen a krvný obraz, doktori pacienta vertikalizujú, teda postavia na nohy. Neskôr sa postupne zapája sval a napokon príde cvičenie - od pasívnych pohybov na lôžku až po aktívne využitie aparátu. Lekári pozorne sledujú, ako reagujú svaly, keďže niektoré mohli byť poškodené. Na klinikách sa pri operácii snažia obchádzať všetky svaly, len aby sa nepoškodili.
Pacient zostáva v nemocnici desať až štrnásť dní. Po odstránení stehov je pacient prepustený do domácej starostlivosti alebo nasleduje prevoz do rehabilitačného centra. Pacient musí byť sebestačný, mal by sedieť na stoličke, pomaly chodiť po rovine a po schodoch. Veľmi záleží na tom, ako účinne rehabilitujete. Pri správnej a účinnej rehabilitácii môžete po TEP kolena chodiť bez barlí už po 6 týždňoch. Rehabilitácia sa začína okamžite v prvý pooperačný deň. Intenzívna rehabilitácia trvá dva mesiace po operácii, ale koleno je potrebné posilňovať a hýbať viac ako 6 mesiacov po operácii.
Napriek tomu, že sa bolesti stratia a budete mať pocit, že zvládnete čokoľvek, prvých 6 týždňov je pri rekonvalescencii kľúčových. Vtedy sa kosť hojí spolu s kĺbom, dochádza k ich vzájomnej integrácii a noha sa nesmie zaťažovať. Je potrebné používať barly, predovšetkým francúzske, kde pasívne nevisíte, ale udržujete rovnováhu a zapájate paže. Čím sme starší, tým je rehabilitácia pomalšia.
Návrat k bežným aktivitám závisí od toho, ako účinne budete rehabilitovať, a tiež od toho, ako sa koleno zahojí. S kolennou náhradou môžete športovať, ale mali by ste sa vyhýbať športom, ktoré nadmerne zaťažujú kolenné kĺby a kontaktným športom. Medzi vhodné športy patrí plávanie alebo bicyklovanie v primeranom rozsahu. Doba rekonvalescencie po TEP kolena závisí od vášho veku, zdravotného stavu a fyzickej kondície, ako aj od stavu, v akom ste prišli do nemocnice. Musíte byť v čo najlepšej kondícii - aktívni, aby ste si udržali silné nohy. Starostlivosť o vaše nové koleno je prvoradá, aby ste sa mohli čo najplynulejšie vrátiť k bežným aktivitám. Rekonvalescencia zahŕňa cvičenia, ktoré vás naučí váš fyzioterapeut.
Prečítajte si tiež: Typy operácií sivého zákalu
Výmena kolena alebo bedrového kĺbu sa nevyhne ani starším ľuďom. Rehabilitácia seniorov je potrebná a mala by byť pravidelná. Regenerácia nového kolena trvá približne 2 roky po operácii, preto neberte na ľahkú váhu žiadne problémy, ako je opuch po TEP kolena, stuhnutosť, bolesť alebo infekcia. Zotavenie po TEP bedrového kĺbu aj po artroplastike kolena si vyžaduje čas, pravidelné cvičenie, pohybovú rehabilitáciu a trpezlivosť.
Okrem pravidelného individuálneho cvičenia je vhodná aj rehabilitácia pomocou motorizovanej motodlahy na koleno. Kľúčom k čo najrýchlejšiemu návratu k bežným činnostiam je účinná a poctivá domáca rehabilitácia. Rehabilitácia pomocou motocyklového výťahu má veľmi dobré výsledky, ale musí sa kombinovať s individuálnym cvičením. S motodlahou sa rýchlejšie vrátite k bežným fyzickým aktivitám. Rehabilitácia s motodlahou zvýši pohyblivosť kĺbov, čím sa znížia možné komplikácie vyplývajúce z dlhodobej imobilizácie. Operovanú končatinu vložíte do motodlahy a prispôsobíte ju svojim telesným proporciám. Na ovládači nastavíte stupne ohybu a natiahnutia a rýchlosť pohybu. Zariadenie účinne rehabilituje končatinu pomocou vlastného elektrického pohonu. Motodlahu si môžete prenajať v požičovni motodlah.
Každá operácia je spojená s rizikom komplikácií. Aj keď je riziko komplikácií pri operácii náhrady bedrového kĺbu veľmi nízke, je dôležité byť ostražitý pri akýchkoľvek príznakoch komplikácií a informovať o nich svojho lekára.
Artróza kĺbov, tiež známa ako osteoartritída, je dlhodobé, chronické, degeneratívne ochorenie kĺbov a väzív. Ide o ochorenie, pri ktorom chrupavkovité časti kĺbov strácajú svoju štruktúru. Kĺby neplnia schopnosť vylepšovať pohyb, netlmia nárazy. Najviac sú postihnuté namáhané kĺby. Chrupavka, ktorá obvykle chráni kĺby a umožňuje hladký pohyb kostí, sa s artrózou postupne zhoršuje. Tento proces môže byť spôsobený rôznymi faktormi vrátane starnutia, genetiky, opakovaných zranení kĺbov alebo nadmerného zaťaženia. Artróza najviac postihuje ľudí vo veku nad 50 rokov.
Artróza kĺbov sa môže prejaviť rôznymi príznakmi, ktoré sa môžu postupne zhoršovať v priebehu času. Hlavné symptómy artrózy kĺbov sú bolesti a nehybnosť kĺbov. Tieto bolesti silnejú pri studenom a vlhkom počasí a pri záťaži. Bolestivá je hlavne záťaž ako chodenie hore a dole po schodoch (napríklad pri artróze kolenného kĺbu). Naproti tomu je cyklistika možná väčšinou bez problémov. Pre artrózu je typická aj takzvaná bolesť v návaloch. To znamená, že po dlhšom odpočinku sú prvé pohyby bolestivé a zlepšujú sa až po niekoľkých metroch.
Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť po operácii menisku
Artróza môže zasiahnuť akýkoľvek kĺb, často lokalizovaná v krčnej a driekovej chrbtici, bedrovom a kolennom kĺbe, ako aj v kĺboch ramena či prstov.
Artrózu rozdeľujeme do 4 štádií na základe závažnosti degenerácie kĺbu, procesu zužovania kĺbovej štrbiny a ostatných prítomných príznakov: