
Skúšobná doba je dôležitou súčasťou pracovného pomeru, počas ktorej si zamestnanec aj zamestnávateľ môžu overiť, či im spolupráca vyhovuje. Často sa však objavujú otázky ohľadom toho, ako práceneschopnosť (PN) ovplyvňuje trvanie skúšobnej doby. Tento článok sa zameriava na objasnenie tejto problematiky a poskytuje komplexný pohľad na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov v takýchto situáciách.
Skúšobná doba je definovaná v Zákonníku práce a musí byť dohodnutá písomne v pracovnej zmluve. Jej maximálna dĺžka je tri mesiace, pričom u vedúcich zamestnancov môže byť až šesť mesiacov. Dôležité je, že skúšobná doba musí byť dohodnutá najneskôr v deň nástupu do práce.
Podľa zákona dochádza k predĺženiu skúšobnej doby o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, čo zahŕňa aj obdobie trvania PN. To znamená, že ak zamestnanec počas skúšobnej doby ochorie a je na PN, skúšobná doba sa mu automaticky predlžuje o dobu trvania PN. Toto ustanovenie slúži na ochranu zamestnávateľa aj zamestnanca, pretože umožňuje obom stranám získať dostatočný čas na overenie si, či im pracovný pomer vyhovuje. Predĺženie skúšobnej doby neznamená, že zamestnanec si musí dobu PN nadpracovať.
Predstavte si situáciu, že ste nastúpili do novej práce so skúšobnou dobou tri mesiace. Po dvoch mesiacoch ste ochoreli a boli ste na PN dva týždne. V takomto prípade sa vaša skúšobná doba predĺži o tieto dva týždne, čo znamená, že po návrate do práce budete ešte dva týždne v skúšobnej dobe.
Zákon stanovuje, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe treba oznámiť druhému účastníkovi spravidla aspoň 3 dní vopred, ale táto lehota má len poriadkový charakter a ak zamestnanec alebo zamestnávateľ oznámia skončenie pracovného pomeru v kratšej lehote, nebude to mať vplyv na skončenie pracovného pomeru. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe môže urobiť zamestnanec aj zamestnávateľ písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Prečítajte si tiež: Oplatí sa DDS od zamestnávateľa?
Ak ste prišli o prácu a ste evidovaný na úrade práce, môžete mať nárok na nemocenské dávky, ak splníte určité podmienky. Pre nárok na nemocenské dávky musíte mať za posledné dva roky minimálne 270 dní platené nemocenské poistenie. Ďalším dôležitým faktorom je, kedy ste sa stali práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru.
Po ukončení zamestnania alebo podnikania je zamestnanec v tzv. ochrannej lehote, ktorá trvá 7 dní. Ak sa stanete práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, máte nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť musíte nahlásiť miestne príslušnému úradu práce a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo "Žiadosť o nemocenské", ktoré vám vystaví lekár. Ak sa stanete práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemáte nárok na poberanie nemocenských dávok.
Zamestnanec má nárok na hmotné zabezpečenie počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sú zamestnancami podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie riadne a včas.
Od 1. júna 2022 sa postupne zavádza elektronická PN (ePN), ktorá zjednodušuje proces uplatňovania nároku na nemocenské dávky. Ak vám lekár vystaví ePN, nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku v Sociálnej poisťovni. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby.
Prečítajte si tiež: Ako investovať na dôchodok
V prípade, že váš lekár neponúka možnosť ePN, vydá vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.
Počas PN máte ako poistenec určité práva, ale aj povinnosti. Medzi najdôležitejšie povinnosti patrí dodržiavanie liečebného režimu, ktorý zahŕňa zdržiavanie sa na určenej adrese a dodržiavanie prípadných vychádzok. Kontroly dodržiavania liečebného režimu môžu byť vykonávané aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. V prípade, ak vás počas kontroly nezastihnú na adrese, ktorú ste uviedli, zanechajú vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.
Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Dĺžka trvania PN je individuálna a závisí od vášho zdravotného stavu. Ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti lekár zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Prečítajte si tiež: Sprievodca dobrovoľným dôchodkovým poistením pri práci v zahraničí
Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. Podľa § 43 Zákonníka práce musia byť v pracovnej zmluve povinne dohodnuté štyri podstatné náležitosti:
Pred podpisom pracovnej zmluvy je dôležité venovať pozornosť všetkým kľúčovým bodom a v prípade nejasností sa poradiť s právnikom.