
Splnomocnenie je dôležitý právny nástroj, ktorý umožňuje jednej osobe (splnomocnencovi) konať v mene druhej osoby (splnomocniteľa). Tento článok podrobne skúma splnomocnenie, jeho typy, náležitosti, platnosť a zánik, ako aj súvisiace právne aspekty.
Splnomocnenie (tiež známe ako plnomocenstvo alebo plná moc) je dokument, ktorým splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi právo konať v jeho mene v určitých záležitostiach. Je to jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, že splnomocnenec je oprávnený ho zastupovať v rozsahu uvedenom v splnomocnení.
Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon, dohoda medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, na základe ktorej je splnomocnenec oprávnený zastupovať splnomocniteľa v určenom rozsahu.
Splnomocnenia sa využívajú v rôznych situáciách, keď splnomocniteľ nemôže alebo nechce konať osobne, napríklad kvôli pobytu v zahraničí, zdravotným dôvodom alebo nedostatku času.
Existuje niekoľko typov splnomocnení, ktoré sa líšia rozsahom a účelom oprávnenia:
Prečítajte si tiež: Oprávnené náklady na zamestnancov so ZŤP
Splnomocnenie by malo obsahovať nasledujúce náležitosti:
Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa aj plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Je však dôvodné, na preukázanie existencie splnomocnenia, aby toto bolo realizované v zásade v písomnej forme.
Splnomocniť možno aj niekoľkých splnomocnencov spoločne. Ak v splnomocnení udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
V danom prípade je však potrebné brať ohľad na niektoré špecifiká súdneho, trestného, správneho či iného konania, na účely ktorého bolo splnomocnenie viacerým splnomocnencom udelené. V danom prípade totiž platí, že úkon jedného splnomocnenca, napríklad pri nahliadnutí do spisu, postačí na to, aby boli zachované zákonné práva zastúpeného. Pritom ostatní splnomocnenci sa predmetného úkonu (napríklad nahliadnutia do spisu) nemusia zúčastniť.
Taktiež pre splnomocnencov platí, že sú povinní spoločne postupovať a zastupovať záujmy splnomocneného tak, aby smerovali v jeho prospech jednotne. Uvedené sa uplatňuje najmä v prípade právneho zastúpenia.
Prečítajte si tiež: Kontext Nema Opravneného Nároku
Účastník si môže vždy zvoliť advokáta ako svojho zástupcu. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Uvedené sa spravidla v splnomocnení priamo uvádza.
V niektorých osobitných druhoch konaní je zastúpenie advokátom zákonnou podmienkou. V civilnom súdnom konaní spravidla môže byť zástupcom strany sporu ktorákoľvek fyzická osoba. Súd má však právo nepripustiť takéto zastúpenie, ak zhodnotí, že zvolený zástupca, ktorý nie je advokátom, nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak vystupuje ako zástupca vo viacerých konaniach.
Povinné zastúpenie advokátom sa vyžaduje najmä v:
Ak na splnomocnení nie je uvedená doba platnosti, platí, že je udelené na dobu neurčitú. Platnosť splnomocnenia môže zaniknúť rôznymi spôsobmi, ako je uvedené nižšie.
Občiansky zákonník stanovuje niekoľko dôvodov zániku plnomocenstva:
Prečítajte si tiež: Žalovaný a dobrovoľná dražba: právny pohľad
V prípade výpovede splnomocnenia splnomocnencom alebo smrti splnomocniteľa zostáva splnomocnenec povinný urobiť všetky úkony, ktoré neznesú odklad tak, aby splnomocniteľ alebo jeho nástupca neutrpeli na svojich právach žiadnu ujmu.
Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce zo splnomocnenia, je splnomocniteľ takým úkonom viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Všeobecne platí, že splnomocniteľ prekročenie schválil, pokiaľ svoj nesúhlas s postupom splnomocnenca bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal.
Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, okrem prípadu že by ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil.
Pokiaľ by však splnomocniteľ neschválil prekročenie splnomocnenia alebo konanie bez plnomocenstva, vznikne osobe, s ktorou sa konalo a ktorá bola v dobrej viere, že splnomocnenie existuje, nárok:
Iná situácia nastane, ak osoba, s ktorou splnomocnenec koná, vie, že nebol splnomocnený. V danom prípade jej nárok na splnenie záväzku alebo náhradu škody nevznikne.
Existuje otázka, či je udelenie generálneho splnomocnenia právnickou osobou v súlade so zákonom. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je generálne plnomocenstvo udelené právnickou osobou absolútne neplatný právny úkon pre jeho rozpor s ustanovením § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ústavný súd argumentuje tým, že neobmedzený rozsah právomoci patrí v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka výlučne konateľom spoločnosti.
Na druhej strane, rozhodovacia prax všeobecného súdnictva dlhšiu dobu akceptuje udeľovanie generálnych plnomocenstiev zo strany obchodných spoločností. Z rozhodovacej praxe všeobecného súdnictva jedine vyplývajú určité obsahové náležitosti takéhoto druhu plnomocenstva. Ide najmä o požiadavku, podľa ktorej musí byť vôľa konajúcej osoby nechať sa zastupovať v rozsahu generálneho plnomocenstva bezpochybná, určitá a zrozumiteľná.
S príchodom elektronizácie súdnictva sa objavili nové otázky týkajúce sa formálnych náležitostí plnomocenstiev, najmä pokiaľ ide o zaručenú konverziu a elektronické podpisovanie.
tags: #oprávnenie #na #splnomocnenie #tretej #osoby