Splnomocnenie: Právo konať v mene inej osoby

Splnomocnenie je dôležitý právny nástroj, ktorý umožňuje jednej osobe (splnomocnencovi) konať v mene druhej osoby (splnomocniteľa). Tento článok podrobne skúma splnomocnenie, jeho typy, náležitosti, platnosť a zánik, ako aj súvisiace právne aspekty.

Čo je splnomocnenie?

Splnomocnenie (tiež známe ako plnomocenstvo alebo plná moc) je dokument, ktorým splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi právo konať v jeho mene v určitých záležitostiach. Je to jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, že splnomocnenec je oprávnený ho zastupovať v rozsahu uvedenom v splnomocnení.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon, dohoda medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, na základe ktorej je splnomocnenec oprávnený zastupovať splnomocniteľa v určenom rozsahu.

Splnomocnenia sa využívajú v rôznych situáciách, keď splnomocniteľ nemôže alebo nechce konať osobne, napríklad kvôli pobytu v zahraničí, zdravotným dôvodom alebo nedostatku času.

Typy splnomocnení

Existuje niekoľko typov splnomocnení, ktoré sa líšia rozsahom a účelom oprávnenia:

Prečítajte si tiež: Oprávnené náklady na zamestnancov so ZŤP

1. Všeobecné (generálne) splnomocnenie: Umožňuje splnomocnencovi konať v mene splnomocniteľa vo všetkých veciach, ktoré nie sú vylúčené zákonom. Niektoré právne úkony, ako napríklad závet, si vyžadujú osobitné splnomocnenie.
2. Špeciálne splnomocnenie: Vydáva sa na riešenie konkrétnej záležitosti alebo série úkonov. Napríklad, splnomocnenie na zastupovanie pri predaji nehnuteľnosti alebo podpise zmluvy.
3. Procesné splnomocnenie: Používa sa, keď splnomocniteľ potrebuje právne zastúpenie, napríklad pred súdom alebo v iných právnych veciach.

Náležitosti splnomocnenia

Splnomocnenie by malo obsahovať nasledujúce náležitosti:

1. Identifikačné údaje splnomocniteľa a splnomocnenca: Meno, priezvisko, dátum narodenia (prípadne IČO), adresa bydliska (resp. sídla).
2. Predmet splnomocnenia: Jasné a zrozumiteľné určenie úkonu alebo úkonov, na ktoré je splnomocnenec splnomocnený.
3. Rozsah splnomocnenia: Presné vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca.
4. Súhlas splnomocnenca s udelením plnej moci: Odporúča sa uviesť súhlas splnomocnenca, hoci to nie je výslovne vyžadované.

Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa aj plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Je však dôvodné, na preukázanie existencie splnomocnenia, aby toto bolo realizované v zásade v písomnej forme.

Splnomocnenie udelené viacerým splnomocnencom

Splnomocniť možno aj niekoľkých splnomocnencov spoločne. Ak v splnomocnení udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

V danom prípade je však potrebné brať ohľad na niektoré špecifiká súdneho, trestného, správneho či iného konania, na účely ktorého bolo splnomocnenie viacerým splnomocnencom udelené. V danom prípade totiž platí, že úkon jedného splnomocnenca, napríklad pri nahliadnutí do spisu, postačí na to, aby boli zachované zákonné práva zastúpeného. Pritom ostatní splnomocnenci sa predmetného úkonu (napríklad nahliadnutia do spisu) nemusia zúčastniť.

Taktiež pre splnomocnencov platí, že sú povinní spoločne postupovať a zastupovať záujmy splnomocneného tak, aby smerovali v jeho prospech jednotne. Uvedené sa uplatňuje najmä v prípade právneho zastúpenia.

Prečítajte si tiež: Kontext Nema Opravneného Nároku

Splnomocnenie udelené advokátovi

Účastník si môže vždy zvoliť advokáta ako svojho zástupcu. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Uvedené sa spravidla v splnomocnení priamo uvádza.

V niektorých osobitných druhoch konaní je zastúpenie advokátom zákonnou podmienkou. V civilnom súdnom konaní spravidla môže byť zástupcom strany sporu ktorákoľvek fyzická osoba. Súd má však právo nepripustiť takéto zastúpenie, ak zhodnotí, že zvolený zástupca, ktorý nie je advokátom, nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak vystupuje ako zástupca vo viacerých konaniach.

Povinné zastúpenie advokátom sa vyžaduje najmä v:

• sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou,
• sporoch z ochrany hospodárskej súťaže,
• sporoch z nekalého súťažného konania,
• sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo,
• sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva,
• dovolacom konaní,
• správnom súdnom konaní, pokiaľ ide o žalobcu, ktorý sám alebo jeho zamestnanec či člen nemá právnické vzdelanie druhého stupňa.

Platnosť splnomocnenia

Ak na splnomocnení nie je uvedená doba platnosti, platí, že je udelené na dobu neurčitú. Platnosť splnomocnenia môže zaniknúť rôznymi spôsobmi, ako je uvedené nižšie.

Zánik splnomocnenia

Občiansky zákonník stanovuje niekoľko dôvodov zániku plnomocenstva:

Prečítajte si tiež: Žalovaný a dobrovoľná dražba: právny pohľad

1. Vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené: Ak bolo splnomocnenie udelené na konkrétny úkon, jeho vykonaním splnomocnenie zaniká.
2. Odvolaním splnomocniteľom: Splnomocniteľ môže splnomocnenie kedykoľvek odvolať. Plnomocenstvo zanikne okamihom, keď sa odvolanie dostane do dispozičnej sféry splnomocnenca, teda momentom, keď sa o takomto úkone splnomocnenec dozvie.
3. Výpoveďou splnomocnencom: Splnomocnenec môže splnomocnenie vypovedať.
4. Smrťou splnomocnenca: Smrťou splnomocnenca splnomocnenie zaniká.
5. Zánikom právnickej osoby: Zánikom právnickej osoby, ktorá bola splnomocnencom, splnomocnenie zaniká, avšak len v prípade, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

V prípade výpovede splnomocnenia splnomocnencom alebo smrti splnomocniteľa zostáva splnomocnenec povinný urobiť všetky úkony, ktoré neznesú odklad tak, aby splnomocniteľ alebo jeho nástupca neutrpeli na svojich právach žiadnu ujmu.

Prekročenie oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva

Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce zo splnomocnenia, je splnomocniteľ takým úkonom viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Všeobecne platí, že splnomocniteľ prekročenie schválil, pokiaľ svoj nesúhlas s postupom splnomocnenca bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal.

Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, okrem prípadu že by ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil.

Pokiaľ by však splnomocniteľ neschválil prekročenie splnomocnenia alebo konanie bez plnomocenstva, vznikne osobe, s ktorou sa konalo a ktorá bola v dobrej viere, že splnomocnenie existuje, nárok:

• požadovať od splnomocnenca buď splnenie záväzku, alebo
• náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

Iná situácia nastane, ak osoba, s ktorou splnomocnenec koná, vie, že nebol splnomocnený. V danom prípade jej nárok na splnenie záväzku alebo náhradu škody nevznikne.

Generálne splnomocnenie a právnické osoby

Existuje otázka, či je udelenie generálneho splnomocnenia právnickou osobou v súlade so zákonom. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je generálne plnomocenstvo udelené právnickou osobou absolútne neplatný právny úkon pre jeho rozpor s ustanovením § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ústavný súd argumentuje tým, že neobmedzený rozsah právomoci patrí v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka výlučne konateľom spoločnosti.

Na druhej strane, rozhodovacia prax všeobecného súdnictva dlhšiu dobu akceptuje udeľovanie generálnych plnomocenstiev zo strany obchodných spoločností. Z rozhodovacej praxe všeobecného súdnictva jedine vyplývajú určité obsahové náležitosti takéhoto druhu plnomocenstva. Ide najmä o požiadavku, podľa ktorej musí byť vôľa konajúcej osoby nechať sa zastupovať v rozsahu generálneho plnomocenstva bezpochybná, určitá a zrozumiteľná.

Elektronizácia a splnomocnenie

S príchodom elektronizácie súdnictva sa objavili nové otázky týkajúce sa formálnych náležitostí plnomocenstiev, najmä pokiaľ ide o zaručenú konverziu a elektronické podpisovanie.

• Zaručená konverzia: Jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní bola absencia zaručenej konverzie plnomocenstva. V konečnom dôsledku sa presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume.
• Elektronické podpisovanie: Ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie.
• Autorizácia podaní koncipientmi: Veľké trampoty spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením.

tags: #oprávnenie #na #splnomocnenie #tretej #osoby