Daňové aspekty prevodu obchodného podielu v Nemecku: Prehľad pre slovenských podnikateľov

Úvod

Prevody obchodných podielov v spoločnostiach sú bežnou súčasťou podnikateľského života. Ak sa však tento prevod týka spoločnosti so sídlom v Nemecku a spoločníkom je slovenský daňovník, je nevyhnutné dôkladne poznať daňové aspekty takejto transakcie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňových dôsledkoch predaja obchodného podielu v nemeckej spoločnosti z pohľadu slovenského spoločníka.

Základné princípy zdaňovania príjmov nerezidentov v SR

Pri riešení daňových otázok v medzinárodných daňových vzťahoch je nevyhnutné vychádzať zo slovenského zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Každý štát má právo stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov na svojom území.

Daňová rezidencia a daňová povinnosť

Stanovenie daňovej rezidencie, teda osobnej príslušnosti k danému územiu, je prvým a rozhodujúcim kritériom pre určenie daňových povinností daňovníkov. V SR sa rozsah daňových povinností osôb rozlišuje na základe koncepcie neobmedzenej a obmedzenej daňovej povinnosti.

• Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR): Predmetom dane je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník podlieha na území SR zdaňovaniu z celosvetových príjmov.
• Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident SR): Predmetom dane je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR, vymedzený v § 16 ZDP.

Zdaňovanie príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou

Pri určovaní druhu príjmu plynúceho daňovníkovi s ODP zo zdroja na území SR je potrebné v prvom rade uviesť, že ustanovenie § 16 ods. 1 ZDP je potrebné skúmať v spojitosti so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ). Ak príjmy zo zdroja na území SR plynú daňovníkovi s ODP - daňovému rezidentovi krajiny, s ktorou SR má uzatvorenú ZZDZ, je nevyhnutné skúmať tento príjem nielen podľa § 16 ZDP, ale aj podľa príslušnej zmluvy o ZZDZ.

Zdroj príjmu

Podstatou pre určenie zdroja príjmu na území SR je, že činnosť, z ktorej sú dosahované príjmy, je vykonávaná na území SR, resp. vec, s ktorou súvisí dosahovaný príjem, je umiestnená na území SR. Medzi príjmy zo zdrojov na území SR patria napríklad:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre oslobodenie od dane

• príjmy z činnosti vykonávanej na území SR samotným daňovníkom, resp. osobami preňho pracujúcimi, ktorými sú príjmy z činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni - § 16 ods. 1 písm. a) ZDP,
• zo závislej činnosti - § 16 ods. 1 písm. b) ZDP,
• zo služieb vykonávaných inak ako prostredníctvom stálej prevádzkarne - § 16 ods. 1 písm. c) ZDP,
• z vystúpení umelcov a športovcov - § 16 ods. 1 písm. d) ZDP,
• príjmy, ktoré nevyžadujú fyzickú prítomnosť daňovníka - príjmy plynúce z rôznych foriem majetku zahraničných osôb umiestneného na území SR, ktorými sú odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) - § 16 ods. 1 písm. e) ZDP,
• odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu - § 16 ods. 1 písm. e) ZDP,
• príjmy z nájmu alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR, pričom za hnuteľnú vec umiestnenú na území SR sa považujú aj zákonom určené motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia - § 16 ods. 1 písm. e) ZDP,
• príjmy z prevodu hnuteľnej veci umiestnenej na území SR, vrátane príjmov z predaja cenných papierov emitovaných tuzemskými právnickými osobami, z predaja majetkových práv registrovaných na území SR, z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve, ktoré sú tuzemskými právnickými osobami - § 16 ods. 1 písm. e) ZDP,
• odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie - § 16 ods. 1 písm. e) ZDP,
• ďalšie príjmy, kde je možné zahrnúť výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží, výživné a ďalej dôchodky a podobné plnenia podľa § 16 odseku 1 písm. e) siedmeho bodu a § 16 ods. 1 písm. g) ZDP,
• príjmy z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR - § 16 ods. 1 písm. f) ZDP.

Zamedzenie dvojitého zdanenia

V prípade, ak príjem slovenského daňovníka (rezidenta SR) je zdanený aj v Nemecku, je potrebné aplikovať metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to:

• Metóda vyňatia príjmov: Príjem dosiahnutý v zahraničí sa vyjme zo zdanenia na Slovensku.
• Metóda započítania dane: Daň zaplatená v zahraničí sa započíta na slovenskú daňovú povinnosť, a to maximálne do výšky dane, ktorá by bola z tohto príjmu zaplatená na Slovensku.

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Nemeckom

Pre správne posúdenie daňových dôsledkov je kľúčové aplikovať Zmluvu medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (č. 18/1984 Zb.).

Konkrétne daňové aspekty predaja obchodného podielu

Určenie daňovej rezidencie predávajúceho

V prvom rade je potrebné overiť, či je predávajúci obchodný podiel daňovým rezidentom Slovenskej republiky. Ak áno, podlieha na Slovensku zdaneniu z celosvetových príjmov, teda aj z príjmu z predaja obchodného podielu v nemeckej spoločnosti.

Zdanenie príjmu z predaja obchodného podielu v Nemecku

Podľa slovenského zákona o dani z príjmov (ZDP) je príjem z predaja obchodného podielu v zásade zdaniteľný. Avšak, novela ZDP účinná od 1. januára zavádza aj oslobodenie príjmov z predaja akcií akciovej spoločnosti alebo obchodného podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí. Oslobodenie sa nevzťahuje na predaj akcií či obchodného podielu spoločnosti, ktorá je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii.

Aplikácia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Nemeckom môže ovplyvniť spôsob zdanenia príjmu z predaja obchodného podielu. Je potrebné preskúmať, ktorému štátu (SR alebo Nemecko) prislúcha právo zdaniť tento príjem, prípadne za akých podmienok. Zmluva môže obsahovať ustanovenia o tom, že príjem z predaja obchodného podielu môže byť zdanený v štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorej podiel sa predáva, svoje sídlo (teda v Nemecku). V takom prípade je potrebné zistiť, aké sú daňové povinnosti v Nemecku.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre oslobodenie dôchodcov od súdnych poplatkov

Povinnosti slovenského daňovníka

Slovenský daňovník, ktorý predal obchodný podiel v nemeckej spoločnosti, má povinnosť:

• zahrnúť príjem z predaja do svojho daňového priznania na Slovensku,
• doložiť všetky relevantné dokumenty (napr. kúpnu zmluvu, potvrdenie o zaplatení dane v Nemecku),
• aplikovať metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia, ak bol príjem zdanený aj v Nemecku.

Ďalšie daňové aspekty

Zdaňovanie dividend vyplatených nemeckou spoločnosťou

Ak slovenský spoločník poberá dividendy z nemeckej spoločnosti, tieto dividendy podliehajú zdaneniu na Slovensku. Od 1. januára budú podliehať 7 %-nej sadzbe dane. Aj v tomto prípade je potrebné aplikovať zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá môže upraviť spôsob zdanenia dividend.

Stála prevádzkareň

Ak nemecká spoločnosť vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, je potrebné posudzovať zdaniteľnosť príjmov z tejto činnosti v súlade s § 16 ZDP a príslušnou zmluvou o ZZDZ.

Nerezident SR a stála prevádzkareň

Ak na území SR vykonáva činnosť rezident štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne sa posudzuje výlučne podľa definície ustanovenej v zákone o dani z príjmov (t.j. podľa § 16 ods. 2 ZDP). Ak na území SR činnosť vykonáva rezident štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne je potrebné posudzovať nielen podľa zákona o dani z príjmov, ale aj podľa článku 5 príslušnej zmluvy, ktorý upravuje vznik stálej prevádzkarne na účely tejto zmluvy.

Metódy stanovenia základu dane stálej prevádzkarne

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR sa postupuje v zmysle § 17 ods. 1 ZDP. Do základu dane stálej prevádzkarne nerezident SR zahrnie tú časť príjmov (ziskov), ktoré dosahuje vykonávaním podnikateľskej činnosti prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne (ide o príjmy, ktoré sú tejto stálej prevádzkarni prisúdené). Ak nerezidentovi SR plynú príjmy napr. z úrokov, licenčných poplatkov, príjmy z predaja hnuteľných vecí, nehnuteľností umiestnených na území SR, tieto príjmy sa zahrnú do základu dane stálej prevádzkarne len v prípade, ak sú s touto stálou prevádzkarňou skutočne spojené.

Prečítajte si tiež: ZŤP a financie

Základ dane stálej prevádzkarne alebo daňová strata prevádzkarne nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá v tom prípade, kedy by stála prevádzkareň vystupovala ako nezávislá osoba a rovnaké alebo podobné činnosti by vykonávala nezávisle od svojho zriaďovateľa. Do zdaniteľných príjmov stálej prevádzkarne sa zahŕňajú všetky príjmy dosiahnuté činnosťou stálej prevádzkarne, pričom do daňových výdavkov stálej prevádzkarne si nerezident SR môže zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne.

Ak nemožno určiť základ dane ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami, nerezident SR môže použiť napr. metódu pomeru zisku alebo straty k nákladom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov, alebo metódu pomeru zisku alebo straty k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov atď.

tags: #oslobodenie #predaja #obchodného #podielu #spoločník #Nemecko