
Podielové spoluvlastníctvo predstavuje špecifický právny vzťah, ktorý môže v praxi prinášať rôzne výzvy, najmä ak sa týka dôležitých súčastí nehnuteľností, ako sú studne. Tento článok sa zameriava na problematiku podielového spoluvlastníctva studní, s dôrazom na práva a povinnosti spoluvlastníkov, možnosti zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a tiež na praktické aspekty s tým spojené.
Na úvod je dôležité poznamenať, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej nehnuteľnosti sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O spoločnom hospodárení s nehnuteľnosťou v podielovom spoluvlastníctve rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti nimi vlastnených podielov. Spoločné hospodárenie s nehnuteľnosťou je však neraz predmetom sporov, pretože každý podielový spoluvlastník má v živote iné potreby a predstavy o nakladaní s takto vlastnenou nehnuteľnosťou. V konečnom dôsledku sa tak podieloví spoluvlastníci stávajú vazalmi podielového spoluvlastníctva a reálne využitie nehnuteľnosti pre naplnenie ich životných potrieb je znemožnené, ak nie absolútne vylúčené.
Ak podielový spoluvlastník nemá záujem previesť ním vlastnený spoluvlastnícky podiel v prospech zostávajúcich spoluvlastníkov alebo tretej osoby, avšak súčasne už nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, môže sa dohodnúť s ostatnými spoluvlastníkmi o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní. Dohoda musí mať písomnú formu a podpisy jej účastníkov musia byť úradne osvedčené. Pokiaľ spoluvlastníci k spoločnej dohode nedospejú, spoluvlastníkovi majúcemu záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva neostáva iná možnosť, ako sa obrátiť na súd. Súd pri zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho následnom vysporiadaní prihliada na veľkosť podielov, ako i na účelné využitie nehnuteľnosti. Ak nehnuteľnosť žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva upravuje Občiansky zákonník. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vo vzťahu k výške primeranej náhrady spoluvlastníkom, ktorým by nehnuteľnosť nebola prikázaná bude súd vychádzať zo znaleckého dokazovania.
Predpokladom úspešného uplatnenia návrhu na súde je preukázanie skutočnosti, že nedošlo k uzatvoreniu písomnej dohody medzi spoluvlastníkmi. Uvedenú právnu skutočnosť je povinný preukázať navrhovateľ. Je preto účelné, aby navrhovateľ ešte pred samotným podaním návrhu na súd oznámil ostatným spoluvlastníkom záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva, spolu s jeho návrhom spôsobu vysporiadania. Pre nadchádzajúce súdne konanie je potom bezpredmetné, či zostávajúci spoluvlastníci ním predložený návrh neakceptovali alebo predložili vlastný návrh.
Prečítajte si tiež: Rozvod a podielové spoluvlastníctvo
Veľkosť spoluvlastníckeho podielu nie je jedinou skutočnosťou, na ktorú súd pri zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva prihliada. Už v samotnom návrhu je potrebné poukázať na okolnosti svedčiace účelnosti navrhovaného spôsobu vysporiadania, ako napríklad osobné pomery, potreba riešenia bytovej otázky, ale aj miestne pomery spočívajúce v možnosti budúceho zhodnotenia nehnuteľnosti. Ak je predmetom zrušenia a vysporiadania spoluvlastníctvo k pozemku, tak navrhovaný spôsob rozdelenia pozemku musí byť podložený geometrickým plánom použiteľným na právne úkony. Pochopiteľne, ustanoviť geodeta za účelom spracovania geometrického plánu môže súd aj počas súdneho konania, no takýto postup neprispieva rýchlosti konania.
Aplikačná prax súdov vychádza z predpokladu, že stavby sú v zásade nedeliteľné. Ak niektorý spoluvlastník navrhuje rozdelenie stavby, súd by mal predovšetkým skúmať, či rozdelenie stavby je vôbec technicky možné a či v dôsledku jej rozdelenia vznikne nová samostatná stavba. V prípade, ak rozdelenie stavby bude možné až po vykonaní určitých stavebných úprav, konajúci súd prihliadne na to, či spoluvlastníci sú ochotní takéto finančné náklady znášať. V otázke možnosti rozdelenia stavby je preto vhodné opäť osloviť znalca.
V prípade zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom, stavbám a priľahlým pozemkom k týmto stavbám je dôležité zohľadniť najmä osobitosti miestnej situácie. Nie je totiž neobvyklé, že na pozemkoch priľahlých k stavbám sa nachádza celý rad drobných stavieb, ktoré predstavujú príslušenstvo hlavnej stavby. Ide napríklad o oplotenie, studne, pivnice či iné hospodárske budovy, ktoré nie sú častokrát zapísané v evidencii katastra nehnuteľností.
Nehnuteľnosť, ktorej rozdelenie nie je dobre možné, prípadne ani účelné s ohľadom na náklady súvisiace s jej rozdelením, môže súd prikázať za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Prikázanie nehnuteľnosti je podmienené určením hodnoty za ustupujúci spoluvlastnícky podiel spoluvlastníka, ktorého podiel bude súdom prikázaný zostávajúcim spoluvlastníkom. Jeho hodnota sa určí na základe znaleckého posudku. Ak v rámci podaného návrhu na súd spoluvlastník navrhuje, aby mu bola nehnuteľnosť prikázaná v celosti, je na mieste už spolu s návrhom predložiť súdu znalecký posudok, ktorým bude vyčíslená hodnota zostávajúcich spoluvlastníckych podielov. Predložený znalecký posudok má pritom povahu súkromného znaleckého posudku. Pokiaľ však spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a zároveň obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu tak, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
Poslednou možnosťou, ako môže súd pristúpiť k zrušeniu a vysporiadaniu spoluvlastníctva, predstavuje nariadenie jej predaja a následné rozdelenie výťažku podľa podielov medzi jednotlivých spoluvlastníkov. Takýto postup však súd aplikuje až v prípade, keď uplatnenie niektorého z predchádzajúcich postupov nebude možné a žiaden spoluvlastník o nehnuteľnosť neprejaví záujem.
Prečítajte si tiež: Spoločná cesta vlastníctva
Je dobré mať na pamäti, že osobitosť konania o zrušení a o vysporiadaní spoluvlastníctva okrem iného spočíva v tom, že základom pre určenie súdneho poplatku je cena podielu žiadaného navrhovateľom. Obdobné platí aj v prípade vyčíslenia trov právneho zastúpenia, pokiaľ sa niektorý spoluvlastník rozhodol byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom. Zohľadňujúc súčasné ceny nehnuteľností tak predmetné náklady môžu predstavovať nemalé finančné zaťaženie pre účastníkov konania, a to predovšetkým pokiaľ budú v konaní neúspešní. Hoci sa na prvý pohľad môže javiť, že konanie o zrušení a o vysporiadaní spoluvlastníctva je skôr formálnym konaním, opak je pravdou. Ide o pomerne komplikované konanie, ktoré môže byť časovo a finančne veľmi náročné. Úspech v spore, ako aj celková rýchlosť konania neraz závisí od racionálneho a účelného návrhu spôsobu zrušenia a vysporiadania spoluvlastníctva. Je preto namieste akékoľvek prípadné právne kroky v tejto otázke konzultovať s advokátom, ktorý dokáže poskytnúť fundovanú právnu pomoc.
Spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rieši ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplývajú viaceré spôsoby zrušenia a vyporiadania, konkrétne rozdelenie spoločnej veci, prikázanie spoločnej veci spoluvlastníkovi za náhradu a predaj spoločnej veci. Poradie spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je pre súd záväzné.
Prvou možnosťou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci podľa spoluvlastníckych podielov. Podmienkou použitia tohto spôsobu je však to, že vec (predmet zrušenia a vyporiadania) je reálne deliteľná. Za deliteľnú sa považuje dom, ktorý je možné rozdeliť vertikálne, teda má napríklad dva samostatné vchody a dva byty, kde každý byt má vlastné sociálne zariadenie a ostatné príslušenstvo bytu, teda v praxi dôjde k úplnému oddeleniu bytov v dome.
Druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za súčasnej povinnosti zaplatenia primeranej peňažnej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Predpokladom k tomu, aby súd mohol pristúpiť k takémuto riešeniu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je to, že nie je možné rozdelenie nehnuteľností, teda využitie prvého spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Prečítajte si tiež: Zateplenie a spoluvlastnícke práva
Ak spoluvlastník zamýšľa svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne na niektorého zo spoluvlastníkov, musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom (zákonné predkupné právo, ktoré vzniká zároveň so vznikom podielového spoluvlastníctva). Ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho najskôr ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, relatívne neplatný, čo znamená, že oprávnení spoluvlastníci sa môžu v zákonnej premlčacej lehote neplatnosti tohto úkonu dovolať na súde.
tags: #podielové #spoluvlastníctvo #studňa #právo