Osobný bankrot a podmienky pre s.r.o.: Komplexný prehľad

Osobný bankrot, v slovenskom právnom poriadku upravený ako oddlženie, predstavuje dôležitý mechanizmus pre fyzické osoby, ktoré sa ocitli v platobnej neschopnosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na osobný bankrot, jeho formy, podmienky a dôsledky, s osobitným zameraním na situáciu, keď je dlžník zároveň konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a podmienky podnikania po oddlžení.

Čo je osobný bankrot a ako funguje?

"Osobný bankrot" je hovorový pojem pre oddlženie, proces, ktorým sa fyzická osoba, podnikateľ alebo nepodnikateľ, môže zbaviť svojich dlhov. Právny poriadok Slovenskej republiky tento pojem nepozná, ale je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), konkrétne vo štvrtej časti ZKR nazvanej Oddlženie. Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

Dôležitou podmienkou je existencia exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania voči dlžníkovi. Príkladom takéhoto konania je daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou alebo výkon dražby. Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa dlhov.

Formy oddlženia

Oddlženie má dve formy:

1. Konkurz: Ak má dlžník majetok, musí akceptovať jeho speňaženie a použitie na uspokojenie veriteľov. Po vyhlásení konkurzu súdy zastavia prebiehajúce konania týkajúce sa dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
2. Splátkový kalendár: Dlžník musí mať pravidelný príjem a jeho dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Súd poverí správcu preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, ktorý sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné percento, ktoré bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť, určí súd.

Podmienky pre vyhlásenie osobného bankrotu

Osoba musí spĺňať nasledujúce podmienky:

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

• Byť fyzickou osobou (podnikateľ alebo nepodnikateľ).
• Byť platobne neschopná.
• Mať poctivý zámer, teda snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy.

Proces oddlženia

Či už sa dlžník rozhodne pre konkurz alebo splátkový kalendár, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie, ktoré trvá až do ustanovenia správcu súdom. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo poverí iného advokáta. Centrum je oprávnené podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára.

Dĺžka celého procesu

Dĺžka celého procesu je relatívna a závisí od prístupu dlžníka. Dôležité je posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady. Po podaní návrhu má súd 15 dní na rozhodnutie.

Osobný bankrot konateľa s.r.o.

Otázka, čo sa stane, ak osobný bankrot vyhlási konateľ s.r.o., je relevantná. Ak ste iba konateľom, môžete podať návrh na osobný bankrot. Pri osobnom bankrote ide o konkurz vyhlásený na fyzickú osobu a toto konanie sa spravuje ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. Je však dôležité mať aj konkrétnejšie informácie napr. či dostávate zato, že konáte za spoločnosť aj nejaký plat, prípadne či ste aj spoločníkom tejto spoločnosti. ako konateľ spoločnosti máte určité povinnosti týkajúce sa jej finančnej situácie, ale nie je vaša osobná zodpovednosť za jej dlhy, pokiaľ spoločnosť nie je v insolventnom stave. Ak máte na mysli, že chcete vyhlásiť bankrot na spoločnosť, tento proces sa zvyčajne označuje ako konkurzné konanie. Ako konateľ máte povinnosť, ak firma neplní svoje záväzky, začať konkurzné konanie v prípade, že spoločnosť nie je schopná plniť svoje platobné záväzky.

Vplyv na s.r.o.

Vyhlásenie osobného bankrotu konateľom s.r.o. môže mať dopad na firmu. Odporúča sa, aby sa konateľ vzdal funkcie. Pri osobnom bankrote sa zohľadňuje viacero skutočností, ako aj poctivý zámer osoby, ktorá sa chce oddlžiť.

Povinnosti konateľa

Konateľ má povinnosti týkajúce sa finančnej situácie spoločnosti. Ak firma neplní svoje záväzky, konateľ má povinnosť začať konkurzné konanie v prípade, že spoločnosť nie je schopná plniť svoje platobné záväzky.

Prečítajte si tiež: Podmienky osobného bankrotu pre invalidných dôchodcov

Podnikanie po osobnom bankrote: Živnosť a s.r.o.

Častou otázkou dlžníkov je, či môžu po oddlžení formou konkurzu podnikať naďalej na živnosť alebo či si môžu po oddlžení živnosť založiť. Na prvý pohľad možno jednoduchá otázka. Legislatíva hovorí však niečo iné. Zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Živnostenský zákon“) uvádza pri prekážkach prevádzkovania živnosti konkurz ako jednu z prekážok. Úmyslom zákonodarcu pri novelizácii zákona o konkurze bolo zaviesť do praxe legislatívu, ktorá podstatne zjednoduší proces oddlženia. Týmto zjednodušeným procesom sa primárne sledovalo, aby sa dlžníci dostali z dlhovej pasce a prakticky mohli začať „nanovo“.

Na túto skutočnosť reagoval až zákon č. 111/2022 Z. z., ktorým sa novelizoval zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podnikaním sa v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. vlastná zodpovednosť - podnikateľ sám zodpovedá za činnosť svojho podniku. Ak nezvládne podnikateľské riziko, prejaví sa to likvidáciou, resp. Pri právnických osobách rozhoduje len povaha podnikania, či ide o živnosť v zmysle živnostenského zákona. Na túto skutočnosť reagoval až zákon č. 111/2022 Z. z., ktorým sa novelizoval zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Živnostenský zákon vymedzuje v § 6 všeobecné podmienky a v § 7 osobitné podmienky, ktoré musia byť splnené na prevádzkovanie živnosti. Následne v § 8 sú taxatívne určené prekážky, kvôli ktorým nie je možné prevádzkovať živnosť, t. j. V zmysle § 6 ods. - spôsobilosť na právne úkony, t. j. - bezúhonnosť, t. j. Živnostenský zákon v § 7 ods. 1 vymedzuje osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti, ktorými sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa Živnostenského zákona alebo osobitných predpisov. V takýchto prípadoch ide o tzv. remeselné a viazané živnosti. Pri voľných živnostiach sa na ich prevádzkovanie nevyžaduje odborná alebo iná spôsobilosť. Potrebné je len kumulatívne naplnenie vyššie uvedených troch podmienok podľa § 6 ods.

Ustanovenie § 8 Živnostenského zákona obsahuje prekážky prevádzkovania živnosti. Zákon pozná dve prekážky prevádzkovania živnosti. Prvou prekážkou prevádzkovania živnosti v zmysle § 8 ods. 1 je konkurz. Druhou prekážkou prevádzkovania živnosti v zmysle § 8 ods.

Právny stav od 17. 7.

Možnosť podnikať na živnosť vyslovené uvedená v zákone - právny stav od 17. 7. Vyššie opísaný a mierne neprehľadný stav ohľadom podnikania na živnosť po vyhlásení oddlženia súdom bol zákonodarcom jasne zadefinovaný zák. č. 111/2022 Z. Zákonodarca doplnil do § 166e ods. Osobitným predpisom v tomto prípade je myslený Živnostenský zákon, konkrétne ust. § 2, ktorý vo všeobecnosti definuje pojem živnosť.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po osobnom bankrote

Zákonodarca v dôvodovej správe k novele ZKR uvádza, že „v súlade s požiadavkami smernice sa explicitne vyjadruje možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť podľa ustanovení osobitného zákona. Je potrebné zdôrazniť, že smernica výslovne požaduje, aby po právoplatnosti konania o oddlžení neboli kladené prekážky na ďalšie podnikanie. Nakoľko je v Slovenskej republike vyhlásenie konkurzu/splátkového kalendára v tom istom rozhodnutí ako vyhlásenie oddlženia, nie je vymedzená časová diskvalifikácia od vyhlásenia konkurzu do oddlženia zmysluplná. Z vyššie uvedeného vyplýva, že od účinnosti novely ZKR, t. j. od 17. 7.

Založenie s.r.o.

K tomu, aby ste mohli začať podnikať prostredníctvom sro, musí dôjsť najprv k jej založeniu a následne k jej vzniku. Ide o dva odlišné momenty a až po vzniku môže sro začať podnikať. Pred vznikom sro sa jej budúci spoločníci označujú ako zakladatelia. Sro môže mať aj len jedného zakladateľa, ktorý však nemôže byť jediným spoločníkom vo viac ako dvoch ďalších spoločnostiach, ak ide o fyzickú osobu. Teda nemôže byť jediným spoločníkom vo viac ako troch spoločnostiach naraz. Jediným spoločníkom, resp. jediným zakladateľom sro nemôže byť ani iná spoločnosť, ktorá má len jedného spoločníka.

Najdôležitejšou listinou pre založenie sro je spoločenská zmluva. V prípade, ak je zakladateľom sro jediný zakladateľ, označuje sa ako zakladateľský listina. Podpísaním spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny jej zakladateľmi je sro založená. Zákon vyžaduje, aby podpisy zakladateľov na tejto listine boli úradne overené. V spoločenskej zmluve, resp. zakladateľskej listine sa zakladatelia zaväzujú splatiť svoj vklad v dohodnutej výške. Minimálny vklad každého spoločníka je 750,00 Eur, avšak súčet vkladov všetkých spoločníkov musí zodpovedať výške základného imania, ktorého minimálna výška je 5 000,00 Eur. Zakladatelia musia splatiť svoj vklad osobe, ktorú poverili v spoločenskej zmluve správou vkladov do vzniku sro. Pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra musí byť splatený každý vklad aspoň vo výške 30% a spolu minimálne vo výške 50 % základného imania. Vklad do spoločnosti môže byť peňažný aj nepeňažný.

Spoločenská zmluva, resp. zakladateľská listina musí okrem iného obsahovať aj obchodné meno sro, ktoré musí byť odlišné od obchodného mena iných spoločností tak, aby nemohlo dôjsť k ich zámene. Ďalej musí byť v spoločenskej zmluve uvedené sídlo sro v nehnuteľnosti, ku ktorej má právny vzťah. Teda, buď nehnuteľnosť vlastní alebo ju má v nájme. Spoločenská zmluva či zakladateľská listina musí obsahovať predmet podnikania. V spoločenskej zmluve, resp.

Po založení sro nastupuje fáza jej vzniku. Sro vzniká jej zápisom do obchodného registra príslušného súdu, teda okresného súdu v sídle kraja, v ktorom má sro sídlo. Návrh na zápis sro do obchodné registra je možné podať v listinnej podobe, ale aj v elektronickej podobe. Za návrh na zápis v listinnej podobe zaplatíte poplatok vo výške 300,00 Eur. Keďže príprava dokumentácie potrebnej pre založenie sro a jej vznik nie je jednoduchá, odporúčame Vám obrátiť sa na profesionálov.

Najčastejšie chyby a ako sa im vyhnúť

Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom.

Dôsledky osobného bankrotu pre veriteľov

Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. Tieto dva subjekty uzavreli zmluvu, dohodli sa na podmienkach jej realizácie a v zmysle zásady výkonu práv a povinnosti v súlade s dobrými mravmi by mali svoje povinnosti plniť. Je pochopiteľné, že pre veriteľa nie je výhodné, ak dlžník neuhrádza platby na čas, alebo vôbec. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.

Možnosť zneužitia a poctivý zámer dlžníka

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Podľa § 166g ods. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.

tags: #osobný #bankrot #a #sro #podmienky