Osobný príplatok v zmysle Zákona č. 553/2003 Z.z.: Podmienky a aspekty

Osobný príplatok predstavuje dôležitý nástroj v odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme. Tento článok podrobne analyzuje podmienky jeho priznávania, zmeny a odoberania v kontexte Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, s prihliadnutím na jeho novelizácie a praktické aspekty.

Právny rámec osobného príplatku

Platové pomery zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 553/2003 Z.z., sa riadia ustanoveniami § 10 tohto zákona. Osobný príplatok je definovaný ako zložka mzdy, ktorú môže zamestnávateľ priznať zamestnancovi na ocenenie jeho mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec jeho bežných pracovných povinností. Výška osobného príplatku je limitovaná zákonom.

Zákonník práce definuje v § 119 ods. 2 a 3, že mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.

Podmienky pre priznanie osobného príplatku

Osobný príplatok nie je automatický nárok. Jeho priznanie je podmienené ocenením jedného z nasledujúcich faktorov:

• Mimoriadne osobné schopnosti zamestnanca: Ide o schopnosti, ktoré zamestnanec preukazuje nad rámec bežných požiadaviek na danú pozíciu.
• Dosahované pracovné výsledky: Zamestnanec dosahuje vynikajúce výsledky, ktoré významne prispievajú k plneniu cieľov zamestnávateľa.
• Vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností: Zamestnanec vykonáva prácu, ktorá presahuje rámec jeho bežných povinností a je nad rámec bežného pracovného zaťaženia.

Rozhodovanie o osobnom príplatku

O priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí osobného príplatku rozhoduje zamestnávateľ, a to na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Vedúci zamestnanec by mal v písomnom návrhu zdôvodniť, prečo navrhuje daný príplatok (napríklad za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností) alebo jeho zmenu.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Prerokovanie so zástupcami zamestnancov

Dôležitou zmenou, ktorú priniesla novela zákona č. 553/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2020, je povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov návrh na zníženie alebo odobratie osobného príplatku. Ak by zamestnávateľ túto povinnosť nedodržal, mohlo by byť jeho konanie považované za rozporné s pracovnoprávnou legislatívou.

Zmena a odobratie osobného príplatku

Osobný príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odobrať v závislosti od úrovne kvality plnenia pracovných úloh. Zákon č. 553/2003 Z.z. neukladá zamestnávateľovi výslovnú povinnosť písomne odôvodniť odobratie osobného ohodnotenia zamestnancovi. Rozhodnutie o znížení alebo úplnom odobratí osobného príplatku by však malo byť vždy podložené písomným návrhom príslušného vedúceho zamestnanca.

Osobný plat a príplatky

V praxi sa vyskytuje aj situácia, kedy má zamestnanec namiesto funkčného platu priznaný osobný plat v zmysle § 7a zákona č. 553/2003 Z.z. Podľa ust. § 4 ods. 5 z.č. 553/2003 Z.z., funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a.

Zahŕňa osobný plat aj príplatky?

Správny výklad § 4 ods. 5 z. č. 553/2003 Z.z. vedie k záveru, že osobný plat zamestnanca sa považuje akoby za funkčný plat, a teda osobný plat v sebe zahŕňa aj príplatky v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) až j), l), u), v) a x). Napríklad, ak zamestnanec s priznaným osobným platom vykonáva aj vedúcu pozíciu, zložkou osobného platu je aj mesačne daný príplatok za riadenie.

Nárok na príplatky za prácu nadčas pri osobnom plate

Otázkou je, či má zamestnanec s priznaným osobným platom nárok na príplatky za prácu nadčas, za prácu vo sviatok a za prácu v sobotu, v nedeľu nad rámec priznaného osobného platu. Alebo osobný plat priznaný podľa § 7a má povahu výnimočnosti a takýto zamestnanec nemá nárok na príplatky za prácu nadčas, vo sviatok…? Teda tým, že bol zamestnancovi priznaný osobný plat z určitého dôvodu.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovské cestovné vlakom

Ďalšie aspekty pracovného pomeru

Medzi základné povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z uzavretého pracovného pomeru so zamestnancom, ktoré sú rámcovo definované v § 47 ods.

Služobný čas a dovolenka

Služobný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu dlhšie ako šesť hodín má nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

Štátna služba nadčas je práca vykonávaná štátnym zamestnancom na príkaz služobného úradu alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný služobný čas. Za štátnu službu nadčas patrí štátnemu zamestnancovi náhradné voľno.

Platové tarify

Platové tarify sú určené v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 zákona o štátnej službe alebo podľa osobitného predpisu (platí napr. Vláda v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok ustanovuje nariadením zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. Platové tarify uvedené v prílohe č. 4.

Iná zárobková činnosť

Zamestnanec môže vykonávať inú zárobkovú činnosť (napr. byť členom v orgánoch právnických osôb (napr.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok po bankrote

tags: #osobny #priplatok #podmienky