
Slovenské divadlá sa po období obmedzení opäť otvárajú divákom a prinášajú rôznorodý program. Od komédií a grotesiek až po operety a monodrámy, divadelné scény po celom Slovensku sa snažia prilákať divákov späť do hľadísk. Divadlá hľadajú rôzne spôsoby, ako sa prispôsobiť novým podmienkam a ponúknuť divákom kvalitný kultúrny zážitok.
"Divadlo je droga a všetkým nám veľmi chýbalo," priznal Michal Náhlík, umelecký šéf prešovského Divadla Jonáša Záborského. Mnohí kolegovia by hrali aj pre prázdne hľadisko, no dôležitá je aj finančná stránka. Hrať sa oplatí aj pri obmedzenom počte divákov.
Prešovskí divadelníci ohlásili návrat na javisko hneď po prvých zmierneniach opatrení. Na štyri piatkové večery vybrali bláznivú komédiu "Zbabraná hra". "Je to relatívne nový titul, ktorý bol nonstop vypredaný a vstupenky sa nedali zohnať dva mesiace dopredu," vysvetlil Náhlík. V hre o nepodarenej premiére detektívky v podaní divadelného krúžku technickej univerzity hrá najmenej hercov - osem, čím sa snažia eliminovať náklady. "Zbabraná hra" prešovského Divadla Jonáša Záborského bola vypredaná za necelých dvadsaťštyri hodín. Do konca júna naservírujú každý piatok večer "Kompletného Shakespeara zhltnutého za 120 minút", geniálnu kabaretnú hru, ktorá už dobyla najväčšie svetové scény ako newyorskú Broadway či londýnsky West End.
Riaditeľka trnavského Divadla Jána Palárika Zuzana Hekel uviedla: „Rozhodli sme sa využiť náš divadelný dvor a ponúknuť divákom zážitok open-air produkcie, ktorá im bude pripomínať letné kino či hradný festival. Je to vhodný priestor na pozitívny a príjemný návrat do ich priazne.“ "Ako sme si odskúšali na viacerých festivaloch, exteriér mu pristane azda ešte viac ako divadelná sála." Vstupenka na "Kompletného Shakespeara" stojí desať, na rozprávky päť eur. „Napriek tomu sa pri všetkých predstaveniach dostávame do straty, keďže na dvor sa neusadí viac ako štyridsať divákov,“ vysvetlila Hekel. Náklady na každé z predstavení sa totiž pohybujú medzi 400 až 550 eurami.
Diváci sa dožadovali otvorenia brán Astorky. "Tak sme ich otvorili a boli sme prekvapení, ako rýchlo na to zareagovali. Niektoré predstavenia sú už takmer vypredané,“ uviedol riaditeľ bratislavského Divadla Astorka Korzo '90 Vlado Černý. Na programe je groteska "Na koho to slovo padne", komédia o únose nevesty "Zakázané uvoľnenie" a divadelná adaptácia románu Pavla Vilikovského "Letmý sneh". Prvým aj posledným predstavením je jedna z najúspešnejších komédií v moderných dejinách česko-slovenského divadla "Čudné popoludnie dr. Zvonka Burkeho". „Tieto tituly majú u divákov mimoriadny úspech, a navyše sme ich zvolili najmä kvôli menšiemu počtu hercov na javisku,“ spomenul riaditeľ Astorky.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne
Riaditeľ nitrianskeho Divadla Andreja Bagara Jaroslav Dóczy spomenul: „Vo veľkej sále problém nemáme. Jej kapacita je takmer 600 miest.“ Na benefičné predstavenie francúzskej „konverzačky“ "Meno" mohlo prísť pred týždňom len sto divákov. Podľa nových pravidiel ich už smie do hľadiska 250. Budúci piatok a nasledujúcu stredu uvedú komédiu "Testosterón".
Slovenské komorné divadlo v Martine uvedie autorskú inscenáciu venovanú Karolovi Duchoňovi "Zem pamätá", nemeckú komédiu "Fóbie", Gogoľových "Hráčov" a netradičné spracovanie monodrámy "Kontrabas". „Šachovnicové sedenie nám umožňuje zmysluplnejšie využitie kapacity priestorov a šancu pozvať viac divákov,“ uviedol manažér Tibor Kubička. Program odštartuje budúcu stredu koncert "SKD pozitív" zložený z piesní úspešných predstavení.
Promptne zareagovala aj banskobystrická Štátna opera, ktorá siahla po operetách ("Cigánsky barón", "Slečna vdova", "Čardášová princezná", "Hrnčiarsky bál") a opere "La traviata".
Aj krízový štáb Slovenského národného divadla sa napokon rozhodol, že predsa len divákom otvorí svoje brány. Všetky premiéry, ktoré divadlá pôvodne plánovali uviesť od konca marca, presunuli na jeseň.
Banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí zakončí svoju 59. sezónu premiérou v posledný piatok júna. Jednoaktovkou "Vý(činy) slovenčiny" s podtitulom pozvanie do divadelného obydlia dvoch jazyčníkov, ktorí nás ohybne a neomylne prevedú svetom vybraných slov, vyvrcholí projekt divadlo+škola=2020. Zapojili doň žiakov a pedagógov prvého stupňa troch základných škôl. „Pôvodne sa mala premiéra uskutočniť na jednej zo škôl zapojených do projektu. Kvôli koronavírusovej situácii sa uskutoční v divadelnej sále za limitovanej účasti publika.
Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie
Absolvovala odbor estetika - slovenský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Po skončení štúdia pedagogicky pôsobila na Základnej umeleckej škole v Humennom v literárno-dramatickom odbore. V tomto období založila Detský divadelný súbor Masky, ktorý sa každoročne umiestňoval na popredných miestach v celoslovenských súťažiach detských divadelných súborov a úspešne reprezentoval Slovenskú republiku na medzinárodných festivaloch v Českej republike, Poľsku, Taliansku, Litve, vo Fínsku, v Nemecku a Japonsku. V roku 2008 ukončila štúdium divadelnej réžie a dramaturgie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Na pôde školy mali úspech jej inscenácie "Jurgova Hana", "Statky-zmätky" a "Eldorádo". Inscenácia "Jurgova Hana" vznikla v koprodukcii bratislavského Štúdia 12 a Divadelného štúdia VŠMU a na festivale Nová dráma/New Drama 2007 získala Cenu za najlepšiu inscenáciu súčasnej slovenskej hry. Inscenácia sa v roku 2007 objavila aj v hlavnom programe medzinárodného divadelného festivalu Divadelná Nitra. Za réžiu inscenácie "Misky strieborné, nádoby výborné" bola Lelková nominovaná na divadelné ocenenie sezóny DOSKY 2015 v kategórii Objav roka. Režisérku a dramaturgičku Alenu Lelkovú možno zaradiť k strednej generácii súčasných slovenských režisérov. Už počas štúdia sa režijne podpísala pod ocenenú inscenáciu "Jurgova Hana", v ktorej zaujal najmä jej pozoruhodný režijný rukopis a schopnosť zreteľne komunikovať s textom i hercami. Detailná práca s hereckým súborom bezprostredne vychádza z jej skúseností s detskými súbormi, ktorým sa intenzívne venovala niekoľko rokov. Hercovi dáva priestor na bytostnú výpoveď a inšpiruje sa jeho charakterovými vlastnosťami a osobitými prednosťami. Mizanscény a dramatické situácie, ktoré narábajú s iróniou i humorom, pôsobia v jej inscenáciách čisto a prirodzene. Hoci si jej scénografie nenárokujú na zložitú výpravnosť, práve naopak, sú striedme a ponúkajú flexibilitu hereckému prejavu, takmer vždy prinášajú zmysluplný symbol a čitateľnú metaforu. Pre viaceré Lelkovej inscenácie je charakteristická výrazová ľahkosť v rovine formálnej aj interpretačnej - repliky sú úderné a zrozumiteľné a v mnohých možno nájsť metafory a paralely so súčasnosťou. Osobitnú kapitolu v profesionálnej divadelnej tvorbe Aleny Lelkovej tvorí dramaturgia, ktorú pripravuje iným režisérkam - Petre Fornayovej ("Dievča z morského dna", Štúdio 12) a Anne Petrželkovej ("Hedda Gablerová", VŠMU) - a režisérovi Michalovi Vajdičkovi ("Prelet nad hniezdom kukučky", ŠD Košice). Ako režisérka v poslednom období prizýva do tvorivého umeleckého dialógu výtvarníka Juraja Poliaka.
Prečítajte si tiež: Čierne slnko: Kontroverzný symbol