Podmienky započítania daňovej straty

Daňová strata predstavuje rozdiel medzi daňovými výdavkami a zdaniteľnými príjmami v danom zdaňovacom období, pričom sa rešpektuje vecná a časová súvislosť. Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkom odpočítať vykázanú daňovú stratu od základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, čo vedie k zníženiu dane z príjmov.

Definícia daňovej straty

Daňová strata je definovaná v § 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Vzniká, ak sú daňové výdavky vyššie ako zdaniteľné príjmy. Je dôležité odlíšiť daňovú stratu od účtovnej straty, pretože vyčíslenie účtovnej straty automaticky neznamená vznik daňovej straty. Daňová strata sa zisťuje v daňovom priznaní úpravou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami o položky, ktoré zvyšujú alebo znižujú tento výsledok.

Kto môže a nemôže vykázať daňovú stratu

Daňovú stratu môže vykázať len podnikateľ, ktorý uplatňuje preukázateľné výdavky na základe:

  • Vedeného účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného).
  • Daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Naopak, daňovník, ktorý uplatňuje tzv. paušálne výdavky, nemôže vykázať daňovú stratu.

Príjmy, z ktorých sa môže a nemôže vykázať daňová strata

Daňovú stratu je možné vykázať len z tzv. „aktívnych príjmov“, ktorými sú:

Prečítajte si tiež: Aspekty započítania daňovej straty pobočky

  • príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov),
  • príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Z nasledujúcich príjmov nie je možné vykázať daňovú stratu:

  • príjmy z prenájmu
  • príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.

Kým teda vo vykazovaní a odpočítavaní daňovej straty právnická osoba nemá žiadne obmedzenia čo sa týka druhu jej príjmov, fyzická osoba má.

Podmienky odpočtu daňovej straty

Odpočet daňovej straty je upravený v § 30 zákona o dani z príjmov. Daňovú stratu je možné odpočítať od základu dane počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po tom zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Odpočet daňovej straty je dobrovoľný. Daňovník sa môže rozhodnúť, či a v akej výške si ho uplatní pri dodržaní vyššie uvedených pravidiel. Neodpočítaná daňová strata hneď „neprepadáva“, ale je možné ju uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Obmedzenia odpočtu daňovej straty

Podľa § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov platí, že od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo od základu dane (čiastkového) z príjmov podľa § 6 ods. a) základu dane, ak sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty považuje za mikrodaňovníka (§30 ods. 1 písm. b) 50% základu dane u ostatných daňovníkov (§ 30 ods. 1 písm.

Mikrodaňovník môže v súlade s § 30 ods. 1 písm. a) ZDP uplatniť odpočet daňovej straty až do výšky 100 % vyčísleného základu dane. Ostatní daňovníci si môžu odpočítať daňovú stratu len do výšky 50 % základu dane.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Daňová strata

Zmena právnej formy

Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zmenil právnu formu, má nárok na pokračovanie v jej odpočte podľa odseku 1 (§30 ods. 5 ZDP účinný od 1.

Zdaňovacie obdobie kratšie ako rok

Ak je zdaňovacie obdobie daňovníka kratšie ako jeden rok, môže si uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

Zánik nároku na odpočet

Ku dňu vyhlásenia konkurzu alebo vstupu do likvidácie nárok na odpočet daňovej straty zaniká.

Ako postupovať pri odpočítaní daňovej straty za roky 2020, 2021, 2022 a 2023

Pri odpočítaní daňovej straty za roky 2020, 2021, 2022 a 2023 sa postupuje podľa § 30 zákona o dani z príjmov. Daňovú stratu je možné odpočítať počas najviac piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola strata vykázaná. Odpočet je možný v ľubovoľnej výške, najviac však do výšky 50 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykázaného za rok 2024 (mikrodaňovník do výšky 100 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti).

Odpočet daňovej straty v daňovom priznaní

V daňovom priznaní právnickej osoby sa daňová strata eviduje a odpočítava v III. časti, v tabuľke „D - Evidencia a odpočet daňovej straty“. Tu sa evidujú daňové straty podľa zdaňovacích období, za ktoré boli vykázané a pri každej sa uvádzajú pomocné informácie. V daňovom priznaní fyzickej osoby typ B sa daňová strata eviduje a odpočítava v VI. oddiele. Nachádza sa tu časť s názvom „Prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona, ich uplatnenie…“, kde sa evidujú daňové straty podľa jednotlivých rokov, za ktoré boli vykázané. Pri každej sa uvádzajú pomocné informácie a neskôr sa uvádza suma, ktorú si z nej podnikateľ v aktuálnom roku uplatňuje.

Prečítajte si tiež: Daňová strata – zaokrúhľovanie a uplatňovanie

Príklady

Príklad 1: Spoločnosť Alfa a. s. vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2020 daňovú stratu vo výške 40 000 eur (zostalo na odpočet 30 000 eur), za zdaňovacie obdobie roka 2023 daňovú stratu vo výške 8 000 eur a za zdaňovacie obdobie roka 2024 daňovú stratu vo výške 15 000 eur. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025 vykázala základ dane vo výške 22 000 eur.

  • V zdaňovacom období roka 2025 si daňovník môže odpočítať daňovú stratu vykázanú za rok 2020 do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 - t.j. 11 000 eur. Keďže rok 2025 je už posledným rokom na odpočet tejto daňovej straty, 19 000 eur zostane už neodpočítané.
  • Daňovú stratu vykázanú za rok 2023 si môže odpočítať do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 (8 000 eur) a daňovú stratu vykázanú za rok 2024 do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 (11 000 eur), ale maximálne do výšky vykázaného základu dane - t. j.

Príklad 2: Spoločnosť Delta s.r.o. vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2020 daňovú stratu vo výške 100 000 eur (zostalo neodpočítané 40 000 eur), za zdaňovacie obdobie roka 2021 daňovú stratu vo výške 8 000 eur a za zdaňovacie obdobie roka 2024 daňovú stratu vo výške 15 000 eur. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025 vykázala základ dane vo výške 30 000 eur.

  • V zdaňovacom období roka 2025 si daňovník môže odpočítať daňovú stratu vykázanú za rok 2020 do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 - t. j. 15 000 eur. Keďže rok 2025 je posledným - piatym rokom na odpočet tejto daňovej straty, 25 000 eur zostane už neodpočítané.
  • Daňovú stratu vykázanú za rok 2021 si môže odpočítať do výšky 100% vykázaného základu dane za rok 2025 (8 000 eur) a daňovú stratu vykázanú za rok 2024 do výšky 100% vykázaného základu dane za rok 2025 (15 000 eur), maximálne však do výšky vykázaného základu dane za rok 2025 - t.j.

Príklad 3: Spoločnosť Beta s.r.o. vstúpila dňa 1.4.2025 do likvidácie. Za zdaňovacie obdobie od 1.1.2025 do 31.3.2025 vykázala základ dane vo výške 5 000 eur. Za zdaňovacie obdobie roka 2024 vykázala daňovú stratu vo výške 10 000 eur.

  • V zdaňovacom období pred vstupom daňovníka do likvidácie si daňovník môže uplatniť stratu vykázanú v roku 2024 do výšky 50% vykázaného základu dane za zdaňovacie obdobie od 1.1. do 31.3.2025, t. j. 2500 eur.

Príklad 4: Daňovník vykázal za rok 2020 stratu vo výške 4 560 eur. Za roky 2021 až 2024 už vykázal základ dane, ale neodpočítal si žiadnu stratu z roku 2020. V roku 2025 si môže odpočítať maximálne 50 % zo základu dane za rok 2025, pričom rok 2025 je posledný rok, kedy si môže uplatniť odpočet straty z roku 2020.

Príklad 5: Daňovník vykázal za rok 2023 daňovú stratu vo výške 1 000 eur a za rok 2024 daňovú stratu vo výške 4 000 eur. Od základu dane za rok 2025 (3 000 eur) si daňovník môže odpočítať stratu z roku 2023 najviac do výšky 50 % základu dane vykázaného za rok 2025 vo výške 1 000 eur (celú daňovú stratu z roku 2023) a daňovú stratu z roku 2024 najviac do výšky 50 % základu dane vykázaného za rok 2025 vo výške 1 500 eur (najviac 50 % základu dane vykázaného za rok 2025).

Príklad 6: Daňovník vykázal za rok 2023 daňovú stratu vo výške 1 000 eur a za rok 2024 daňovú stratu vo výške 4 000 eur. Ak je daňovník mikrodaňovníkom, od základu dane za rok 2025 (3 000 eur) si daňovník môže odpočítať stratu z roku 2023 najviac do výšky 100 % základu dane vykázaného za rok 2025 vo výške 1 000 eur (celú daňovú stratu z roku 2023) a daňovú stratu z roku 2024 najviac do výšky 100 % základu dane vykázaného za rok 2025, čo predstavuje sumu 3 000 eur. Nakoľko si od základu dane za rok 2025 odpočítava aj stratu z roku 2023 vo výške 1 000 eur, zo straty z roku 2023 uplatní iba sumu 2 000 eur.

Zmeny v legislatíve

Od 1. januára 2020 sa pre odpočet daňových strát ustanovili nové pravidlá. Tieto sa použijú na daňové straty vykázané v zdaňovacích obdobiach, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2020. Daňové straty vykázané v predchádzajúcich rokoch sa naďalej odpočítavajú podľa pravidiel platných do 31. 12.

tags: #zapocitanie #danovej #straty #podmienky