
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na oznámenie o predčasnom dôchodku, vzorové situácie a súvisiace náležitosti, ako aj informácie o odchodnom, nároku naň a daňových aspektoch.
Podľa Zákonníka práce, zamestnanec má nárok na odchodné len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:
Minimálna výška odchodného je zvyčajne v sume priemerného mesačného zárobku, ak nebolo dohodnuté inak. Dôležité je, že nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
O poskytnutie dôchodku je potrebné požiadať Sociálnu poisťovňu pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Učiteľka MŠ si bude žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku a končí pracovný pomer dohodou k 30.11.2024. V dohode je uvedené, že odchodné bude vyplatené po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodku. Akým spôsobom máte účtovať o odchodnom, vzhľadom k zmene financovania MŠ k 1.1.2025 zo štátneho rozpočtu? Máme tvoriť rezervu 553/323 v roku 2024?
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky zo zahraničia
Zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Zamestnávateľ by mal zamestnancovi vysvetliť, že mu nemôže vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD.
Ak má zamestnávateľ pochybnosti, či bude priznaný PSD, môže odchodné vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu. Po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho potom môže vyplatiť. Dôležité je, či sa má počítať s odchodným pri PSD v poslednej výplate a vyplatiť ho po priznaní alebo sa má odchodné počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD.
Zamestnanec sa chystá do predčasného starobného dôchodku a žiada o ukončenie pracovného pomeru dohodou so súčasným vyplatením odchodného. Zatiaľ však nespĺňa podmienky na predčasný dôchodok, chýbajúce obdobie chce riešiť evidenciou na úrade práce. Za takýchto podmienok nemá nárok na odchodné.
Smrť zamestnanca má vplyv na nároky, ktoré po jeho smrti zostali neusporiadané medzi zamestnávateľom a zomretým zamestnancom, resp. jeho pozostalými. Ide napríklad o mzdové nároky, nároky na náhradu škody, odchodné a pod. Novela Zákonníka práce priniesla zmeny v súvislosti s nárokmi po smrti zamestnanca.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Prečítajte si tiež: Sprievodca poberaním dôchodku z ČR
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti …". Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere.
Poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1., majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti.
Zamestnanec dosiahne za rok 2019 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10000 eur. Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch.
Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura).
Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1., nemá nárok na nezdaniteľnú časť.
Prečítajte si tiež: Žiadosti o príspevok pri duálnom vzdelávaní
Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.
Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom, nemala by nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za celý rok. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.
tags: #oznámenie #o #predčasnom #dôchodku #vzor