Spory o Vlastníctvo Psa a Susedské Práva: Komplexný Prehľad

Susedské vzťahy sú často zložité a plné potenciálnych konfliktov. Jedným z častých zdrojov nezhôd je vlastníctvo psa a s tým spojené práva a povinnosti. Tento článok sa zaoberá právnymi aspektmi vlastníctva psa v kontexte susedských vzťahov, pričom vychádza z Občianskeho zákonníka a ďalších relevantných právnych predpisov.

Úvod do Susedských Vzťahov a Imisií

V súčasnosti sa znovu dostáva do povedomia úprava tzv. susedských vzťahov, ktoré sú ovplyvnené aktuálnymi spoločenskými zmenami. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi (nájomníkmi) susediacich nehnuteľností. Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozprov. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Ide o vzťahy súkromnoprávneho charakteru, ktoré sa musia riadiť v súlade so zásadami súkromného práva. V zásadách sú inkorporované určité hodnoty a pravidlá súkromného práva. Uplatňovanie a výklad súkromného práva musí byť vždy v súlade s tymito zásadami. Možno povedať, že zásady majú aj pomocnú interpretačnú funkciu pri vypĺňaní medzier v zákone. Zákon v určitých situáciách susedských vzťahov presne nedefinuje, kedy je správanie jedného zo susedov aprobované a kedy nie je. Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké ich zistiť. Obidve zásady môžeme nájsť vyjadrené v § 3 ods.

Je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Materiálne rozhraničenie napr. Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplvýva zo zmluvy, úradneho rozhodnutia a zo zákona. K neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením oprávnenia vyplývajúceho z určitého povolenia (napr. Podľa § 127 OZ ods. Otázka zásahu je otázka objektívna. Z ustanovenia § 127 OZ nemožno vôbec vyvodiť, že na ochranu podľa tohto paragrafu by bolo treba, aby zásah vyplýval zo spojenia so subjektívnou stránkou, zo zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane a príp. Neoprávnenosť zásahu je poďla vyššie uvedeného § 127 ods. 1 OZ vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohorozoval výkon jeho práv. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, práve tak ako vážne ohrozenie výkonu práva podľa § 127 ods. 1 OZ musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Objektívne hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom.

Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posdudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a pod. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť aká je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít ( napr. či sa jedná o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a pod.) primeraná miera konkrétnych imisií. Výkon vlastníckeho práva jedného vlastníka môže však dosiahnuť takú intenzitu, ktorá predstavuje vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka. Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka inej nehnuteľnosti musí spĺňať jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 prvá veta OZ. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohorzujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnené zásahy, t. j. Ako bolo už vyššie uvedené susedské vzťahy sú vzťahy vzájomné. K obťažovaniu alebo obmedzovaniu výkonu práv druhého vlastníka môže dochádzať vzájomne. Často sa stáva, že obmedzovaný vlastník má určitú spoluvinu na konaní druhého vlastníka, ktorým ho obťažuje. Vzťahy medzi susedmi sa môžu vyostriť do otvoreného konfliktu, kedy si robia vzájomné naschvály a pod. Preto je v právnej úprave susedských vzťahov premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké. Podľa § 127 OZ ods. 1 Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

Práva a Povinnosti Vlastníka Psa v Susedských Vzťahoch

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci (v tomto prípade psa) sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Nakoľko sa zviera v zmysle našej právnej úpravy považuje za vec, nesmie ohrozovať pokojný výkon vlastníckeho, či iného práva ostatných susedov.

Prečítajte si tiež: Účtovanie Postúpenia Pohľadávky: Praktický Sprievodca

Obťažovanie Hlukom (Štekaním)

Jedným z najčastejších problémov je obťažovanie hlukom, najmä nadmerné štekanie psa. Dôležité je posúdiť, či je štekanie psa "nad mieru primeranú miestnym pomerom". Teda, či pes skutočne šteká viac, než je obvyklé vzhľadom na dané miesto, čas a okolnosti.

Negatórna Žaloba

V prípade, že sused vlastníka psa neustále obťažuje, je možné podať na súd negatórnu žalobu, v ktorej môžete žiadať, aby súd uložil susedovi nezasahovať do Vášho vlastníckeho práva. To ako to zabezpečí, je už na ňom.

Imateriálne Imisie

Právne významné môžu byť aj tzv. imateriálne imisie (porovnaj slovné spojenie „sa musí zdržať všetkého, čím by …. obťažoval iného"), teda imisiou môže byť za určitých okolností aj obťažovanie pohľadom. Aby bolo možné obťažovanie pohľadom považovať za imisiu, muselo by ísť o mimoriadnu situáciu, pri ktorej by bolo sústavne a závažným spôsobom narušované súkromie vlastníka alebo užívateľa susednej nehnuteľnosti; spravidla by išlo o prípady, kedy by vlastnícke právo bolo zneužívané na nahliadanie do susednej nehnuteľnosti za účelom narušovania súkromia susedovalebo by došlo ku stavebnej zmene umožňujúcej nahliadanie do doposiaľ uzavretých priestorov, pričom túto zmenu by neodôvodňovali oprávnené záujmy toho, kto zmenu vykonal.

Ploty a Hranice Pozemkov

Častým zdrojom sporov medzi susedmi sú aj ploty a hranice pozemkov.

Spoločné Hranice a Ploty

Na mojej záhrade mám spoločné hranice so susedom. Tieto hranice pozemkov rozdeľuje plot, ktorý som v roku 2016 na vlastné náklady vymenil, keďže pôvodný bol už nevyhovujúci. Teraz, po šiestich rokoch mi sused začal vykrikovať, že plot nie je taký, ako bol pôvodne a že som mu z jeho záhrady "zobral" 40 cm na celej jej dĺžke. Ja som plot osadil presne na miesto, kde predtým stál starý. Môj sused od mňa požadoval, aby som plot posunul. Odpovedal som mu, že tak urobím iba na základe geodetického zamerania, a nie na základe jeho slovného posudku. Nakoniec súhlasil s geodetom, ale navrhol, aby sme jeho služby zaplatili spolu. Odpovedal som mu, že keďže je on tým, kto ma pochybnosti a navrhol túto riešenie, mal by si služby geodeta zaplatiť sám. Pohrozil mi, že ma dá na súd, ak plot nespravím "do poriadku".

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na sporné hranice katastra

Právo na Odstránenie Plota

Ak je plot Váš a Vy ste ho stavali, samozrejme môžete ho odstrániť a nemusíte postaviť žiadny. Právne predpisy poznajú iba málo prípadov, kedy je možné niekomu (súdnou cestou) prikázať postaviť plot (napríklad ak by z Vášho pozemku chodili hospodárske zvieratá po pozemkoch cudzích ľudí.

Určenie Hraníc Pozemku

Pokiaľ váš sused tvrdí, že oplotenie je na jeho pozemku, potom odporúčam odkázať mu, aby nechal vypracovať geometrický plán, ktorý v konečnom dôsledku ukáže kde sa presne hranica pozemku nachádza a či vôbec výstavbou oplotenia ste zabrali aj pozemok suseda. Na základe výzvy suseda a jeho domnienok žiadne oplotenie neodstraňujte. Riešením súčasne je, aby ste sa dohodli na spoločnom autorizovanom geodetovi, pričom náklady na vypracovanie geom. Vec odporúčam riešiť najprv s autorizovaným geodetom a na základe ním vypracovaného geom. plánu sa nájde riešenie na vyporiadanie pozemku, ako aj oplotenia.

Rozpory v Tvrdení o Hraniciach

Ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu.

Stavebné Práce a Ohlásenia

Pokiaľ sused vykonáva stav. práce na svojom pozemku bez ohlásenia stav. úradu alebo bez stav. povolenia, je treba to ohlásiť prísl. stav. Ak máte pozemok zameraný autorizovaným geodetom a oplotenie bolo realizované v zmysle stav. povolenia, nemáte sa čoho obávať.

Ochrana Pred Neoprávneným Vstupom

Odporúčame z Vašej strany urobiť opatrenia resp. zábrany, aby sused na Váš pozemok nechodil.

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

Odstránenie Stavby

Nariadiť odstránenie stavby môže len stavebný úrad. Stav.

Priestupky a Trestné Činy

Neoprávnené zásahy do práv suseda sa môžu posudzovať aj podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupkom je podľa § 1 ods. Na rozdiel od posúdenia zásahov do vlastníckeho práva podľa OZ je potrebné na vyvodenie zodpovednosti zavinenie páchateľa priestupku. Podľa § 3 zákona o priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 11 ods. Sankciu je možné uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Pre porušovanie susedských vzťahov najčastejšie prichádzajú do úvahy priestupky podľa osobitnej časti zákona o priestupkoch a to konkrétne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, verejnému poriadku a majetku.

Porušovanie Nočného Kľudu

Zásahom do susedských práv môže byť in concreto podľa § 47 ods. písm. b) zákona o priestupkoch porušovanie nočného kľudu. Za porušenie nočného kľudu môže byť páchateľovi priestupku na mieste v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 33,- EUR.

Narušenie Občianskeho Spolunažívania

Ďalším zásahom do susedských práv môže byť priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zakotvený v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch podľa ktorého, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Je potrebné sa však zmieniť o tom, že za určitých okolností konkrétneho prípadu môže takýto zásah spĺňať skutkovú podstatu trestného činu. Ak susedské vzťahy sú dlhodobo rozvrátené a miera vyhrážania ujmou na zdraví, inou ťažkou ujmou a dokonca smrťou jedného zo susedov presiahne určitý závažný stupeň konania a vzbudí u druhej osboby dôvodnú obavu, môže byť naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Zákona 300/2005 Z.z.

Priestupky Proti Majetku

Sused, ktorý úmyselne spôsobí škodu na majetku druhého suseda alebo sa o takéto konanie pokúsi, dopúšťa sa priestupku proti majetku. Za takýto priestupok mu može byť uložená pokuta až do výšky 331, - EUR. Je potrebné však dodať, že musí ísť o úmyselné konanie zo strany páchateľa priestupku. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o priestupkoch, náhradu škody môže poškodený uplatniť aj v samotnom konaní o priestupkoch.

Ochrana na Obci

Podľa § 5 OZ Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Hoci ochrany tzv. susedských práv sa možno dovolať na súde, u väčšiny priamych i nepriamych imisií prichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 5 OZ. Tento postup je praktický naj…

Plemenitba Psov a Chovateľské Predpisy

Chovateľský klub poskytuje chovateľský servis pre členov aj nečlenov klubu. Nečlenom sa však nepovoľuje experimentálny chov. Jedincov prevádza Plemenná kniha chovných psov a súk po uchovnení. Svoje rozhodnutie oznámi výbor SKCHŠPP plemennej knihe za účelom vykonania zápisu do pr. 2.Párenie jednej suky dvoma psami počas jedného hárania je neprípustné. 4.Párenie prirodzenou cestou môže byť nahradené insemináciou. úkon zaznamená v pripúšťacom povolení. 75 dní po krytí. Hlásenie sa prevedie písomne, doplnené príslušným vysvetlením . nebude zapísaný do Plemennej knihy. 12.Úhrada za párenie je vecou dohody medzi majiteľom páriaceho psa a chovnej suky. 5.Klub je oprávnený svojimi zástupcami vrh kontrolovať. ktorý je sám skúseným chovateľom. odovzdané HPCH. 9.Šteňatá musia mať pri predaji novým majiteľom min. o srsť, kondícii, zdravotnom stave. ako chovateľ vrhu vystupuje spravidla majiteľ suky v dobe krytia. zmluvne postúpené tretej osobe. predpokladaným krytím. Písomné postúpenie práva chovu sa musí včas hlásiť príslušnému správcovi plem. Musí byť priložené aj k žiadosti o zápis vrhu. oboch zmluvných strán. 5.Stratu PP je nutné ihneď hlásiť plemennej knihe. 6.Zápis do PP môže urobiť len plemenná kniha. 8.Preukaz pôvodu hradí chovateľ. Uprednostňujú sa čisté a základné farby. U strakošov je potrebné rovnomerné rozloženie farieb na bielom podklade. MALÝ ŠPIC - chýbajúce 4 zuby.

Odvolanie voči Výsledkom Posúdenia DBK/DLK

Ak majiteľ psa, alebo chovateľský klub nesúhlasí s výsledkom posúdenia DBK / DLK, môže sa do 30 dní od doručenia „Potvrdenia o posúdení röntgenogramu na DBK / DLK“ písomne odvolať k Predsedovi výboru SPDD. Po uplynutí stanovenej lehoty, sa odvolacia komisia nebude odvolaním zaoberať. MVDr. Ľ. Tento spôsob odvolania je platný od 1.3.2024, majitelia všetkych jedincov vyšetrených a posúdených do tohto dátumu sa môžu tiež odvolať v tzv prechodnom období. Podávajúci odvolanie súčasne zaplatí zálohu 200,- € na účet SPDD, v prípade ak tak neučiní, odvolacia komisia sa nebude odvolaním zaoberať. Odvolaciu komisiu, tvorí Komisia posudzovateľov, ktorej nebol pridelený röntgenogram v prvostupňovom posudzovaní. Predseda Výboru do 7 dní od doručenia odvolania a/alebo zaplatenia zálohy písomne vyzve objednávateľa na opakované zhotovenie röntgenogramu na pracovisku referenčného röntgenológa.

tags: #ozsudok #sporne #vlastnictvo #psa