
Po rokoch neustáleho znižovania úrokových sadzieb na hypotékach banky začali tieto úvery zdražovať. Kým ešte na začiatku roka väčšina bánk ponúkala hypotéky s úrokom hlboko pod jedným percentom, teraz sa sadzby vo väčšine finančných domov začínajú nad úrovňou 1,5 percenta. Dlhšie fixácie sa dokonca blížia k trom percentám.
Slovenský hypotekárny trh prechádza významnými zmenami. Rastúce úrokové sadzby sú realitou, ktorú pociťujú nielen banky, ale aj klienti. Poradca predstavenstva Slovenskej sporiteľne Juraj Barta v rozhovore pre Finsider hovorí, že ak sa nestane nič mimoriadne, zvyšovanie sadzieb bude ešte pokračovať. Banky to podľa neho v minulosti so zlacňovaním hypoték prehnali.
„Ja si úprimne myslím, že sadzby, za ktoré sa poskytovali úvery na slovenskom hypotekárnom trhu, boli za hranicou ekonomickej zmysluplnosti," uviedol Juraj Barta. Rastie ceny peňazí na trhu, čiže rastú úrokové sadzby, za ktoré sa dajú získať peniaze na finančných trhoch. Zvyšujú sa preto, lebo sa očakáva, že podobne ako viaceré iné centrálne banky aj Európska centrálna banka (ECB) bude úrokové sadzby zvyšovať.
Banky získavajú peniaze na hypotéky prostredníctvom krytých dlhopisov. Ešte vlani si takto dokázali požičať so záporným úrokom. Získavanie peňazí sa riadi množstvom pravidiel - od regulatórnych až po základné ekonomické, podľa ktorých si požičiavate toľko peňazí, koľko potrebujete. Nemalo by to ekonomický zmysel. Bolo by to generovanie straty. Do istej miery si banky požičiavajú tak, aby to bolo najvýhodnejšie, ale má to isté obmedzenia, pre ktoré sa zásoby vyčerpávajú. Veľmi zjednodušene to tak môžeme povedať. Je to veľmi na hrane.
Koncom februára ste hovorili, že o rok by sa sadzby mohli dostať nad dve percentá. Vývoj na trhu je dynamickejší, než ako vyzeral ešte pred niekoľkými týždňami. Sadzby začali pomerne rýchlo rásť v druhej polovici januára a začiatkom februára. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa to utlmilo, ale pomerne rýchlo sa vrátili do rastovej fázy. To je veľmi ťažké povedať. Vstupuje tam veľa neznámych. Situácia veľmi závisí od toho, či ECB bude naozaj reagovať na inflačnú situáciu v eurozóne. Reagovať by mala, ona aj pomerne jasne hovorí, že bude. To v trhových očakávaniach nie je zahrnuté.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Zažívali sme obdobie veľmi nízkych úrokových sadzieb. Na Slovensku s tým nemáme dlhú skúsenosť, lebo trh úverov pre domácnosti existuje v podstate 20 rokov. Keď sa na slovenskom začali poskytovať hypotéky, úroky sa pohybovali okolo 10 až 12 percent. Postupne úrokové sadzby klesali a po roku 2009 sme mali veľmi nízke eurové sadzby, až sa to dostalo veľmi blízko k nule. Ak si zoberieme vývoj za niekoľko desaťročí, sadzby na vyspelých trhoch sa pohybovali okolo troch, piatich až siedmich percent. Ani to, čo dnes vidíme v Českej republike, kde ČNB zareagovala na inflačné tlaky veľmi razantne, zatiaľ nie je kriticky vysoká úroková sadzba.
Banky musia podľa pravidiel Národnej banky Slovenska (NBS) testovať, či žiadateľ o úver bude môcť splácať hypotéku aj v prípade, ak úrok narastie o dva percentuálne body. Testovanie o dva percentuálne body je pomerne prísne, ale testovať to na viac asi nemá zmysel. V prípade, že úrokové sadzby budú vyššie, bude to asi preto, lebo bude vysoká inflácia. A keď je vysoká inflácia, aj nominálne mzdy rastú. Z makroekonomického pohľadu platí, že inflácia je pre dlžníkov dobrá.
Obdobie veľmi nízkych úrokových sadzieb mohlo prísť aj preto, lebo riziko nesplácania hypotekárnych úverov bolo veľmi nízke, čo súvisí s celkovou ekonomickou konvergenciou, keď rástli nominálne mzdy ako aj ceny nehnuteľností a veľmi málo hypotekárnych dlžníkov sa dostávalo do situácie, keď neboli schopní nijakým spôsobom svoju hypotéku splácať ani po odložení splátok ani po pomoci zo strany bánk. Bankám v posledných rokoch pre nízke úroky klesali čisté úrokové výnosy. Keďže základné úrokové sadzby boli až záporné, no banky za vklady neúčtovali záporné úroky, čisté úrokové výnosy by po náraste sadzieb mohli narásť. Aby banky udržali ziskovosť, museli v posledných rokoch pracovať s oveľa väčšími objemami či už úverov alebo depozít.
Zatiaľ nie. Napríklad v Českej republike sa začali zvyšovať úrokové sadzby približne pred rokom. Nevedelo sa vtedy ešte, kde to skončí. Až donedávna tam dosahovali mesačné objemy hypotekárnych úverov rekordné úrovne. A skončilo to až teraz. Približne rok trvala fáza, keď ľudia považovali úroky za dostatočne výhodné a chceli si požičať čo najskôr, aj keď už boli vyššie ako predtým. Predpokladám, že aj u nás to bude podobné. Áno. Z tohto pohľadu je to racionálne správanie. Zatiaľ to nie je rozhodujúci faktor. Máme reguláciu, ktorá obmedzuje celkovú výšku zadlženia aj pomer mesačnej splátky k príjmu. Ľudí brzdí skôr pravidlo, ktoré určuje, koľko si môžu celkovo požičať podľa výšky ich príjmu.
Stále je to päťročná fixácia, kde je dobre vyvážená cena voči istote, aj keď kratšie fixácie majú nižšiu sadzbu. Je ťažké povedať, čo je najracionálnejšie rozhodnutie, keďže nikto nevie, čo bude o päť rokov. Ale keď je rozdiel medzi 15-ročnou a 5-ročnou fixáciou okolo jedného percenta, aj rozdiel v splátke je vysoký. Ak máme vyššiu úrokovú sadzbu, tak väčšia časť splátky ide na úroky a menšia časť na znižovanie istiny.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Ja si úprimne myslím, že sadzby, za ktoré sa poskytovali úvery na slovenskom hypotekárnom trhu, boli za hranicou ekonomickej zmysluplnosti. Vidno to aj v porovnaní s tým, že priemerné sadzby na slovenskom trhu boli niekoľko kvartálov nižšie ako v Nemecku, pričom rizikový profil slovenských domácností asi nie je rovnaký ako tých nemeckých. Aj z tohto vidno, že sa konkurenčný boj sústredil na hypotekárny trh. Posledný rok a pol sa viaceré banky prestali zapájať do hypotekárneho súboja a nereagovali na nízke sadzby konkurencie.
To je veľmi jednoduchá matematika. Ak máte napríklad úrokovú sadzbu 0,4 percenta na tri roky a za úver, ktorý k vám prinesie finančný sprostredkovateľ, mu zaplatíte províziu dve percentá z objemu úveru, tak teoreticky nezarobíte ani na tú províziu. Banka, ktorá postupuje takto, páli kapitál. Jej vlastníkovi sa tak znižuje hodnota. To je presne to, čo som hovoril, že je za hranicou ekonomickej zmysluplnosti. Nechcem vysvetľovať motiváciu iných bánk, ale pre niektorých je silný argument v schopnosti získať klientov, ktorí majú pre banku ekonomickú hodnotu.
Predpokladám, že áno. Slovenskej sporiteľni vlani podobne ako celému trhu klesli čisté úrokové výnosy, ale výrazne jej narástli čisté príjmy z poplatkov a provízií. My sa už niekoľko rokov snažíme sústrediť na komplexné finančné poradenstvo pre našich klientov. Nechceme byť banka, ktorá sa zameriava na zopár produktov, ale naozaj ponúka klientom riešenie ich finančnej situácie komplexne aj z dlhodobého pohľadu. A ponúka to nielen prémiovým klientom, ale naozaj všetkým. To v preklade znamená, že oveľa viac klientov si siahne na poistné alebo investičné produkty, ktoré im zlepšujú ich finančnú situáciu a zároveň nám prinášajú nové trhy, na ktorých sme dovtedy nepôsobili. To, že viac klientov u nás investovalo a uzatvorilo si poistné produkty, sa odrazilo na vyššom výnose z poplatkov. Zároveň sme urobili vnútorné úpravy, poskytujeme platobné karty už len od jednej platobnej schémy, vďaka čomu sa nám podarilo vyrokovať výhodnejšie podmienky.
Znižovanie počtu pobočiek je celosvetový trend, ktorý sa prejavuje na každom trhu. My to robíme tak, že umožňujeme našim klientom, aby si oveľa viac vecí ako v minulosti zariadili sami bez toho, aby museli ísť do pobočky. Dnes už môžu aj vklady hotovosti robiť samoobslužne bez toho, aby navštevovali pobočku. Odbúravame preto tieto činnosti z pobočiek. Naopak oveľa viac času a oveľa viac ľudí v pobočkách sa venuje poradenstvu. Neprebieha to tak, že popri tom, ako si idete vložiť peniaze, vám chcú niečo predať, ale prostredníctvom dohodnutých schôdzok, na ktoré sa poradca pripraví, sa komplexne rieši finančná situácia klienta.
Osvedčená schéma je, že príde novinka, ktorú si niektorí ľudia vyskúšajú a niektorí si na ňu zvyknú. Postupne si na ňu zvyká čoraz viac ľudí. Potom je tu nejaká skupina, ktorú k tomu treba nejako posunúť. A potom sa zistí, že službu prostredníctvom starého kanála využíva tak málo ľudí, že ju už nemusíme poskytovať. Prichádza záverečná fáza a niektoré služby v pobočke prestávame poskytovať práve preto, aby sme sa mohli venovať poradenstvu. Usilujeme sa to budovať tak, aby jednotlivé kanály fungovali v symbióze. Aby nebola skupina klientov, ktorí sú viac digitálni a skupina klientov, ktorí zostávajú v pobočke.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Nemáme na to stanovené nejaké ciele. Funguje to tak, že ak v pobočke klesne počet klientov, ktorí do nej chodia kvôli hotovostným operáciám pod nejakú hranicu a je tam vkladomat, ktorý začne byť využívaný a povedzme 70 percent vkladov sa už odohráva vo vkladomate, tak pristúpime k tomu, že pokladňu v pobočke zrušíme. Vždy dbáme na to, aby klienti, ktorí potrebujú alternatívu, ju mali nejakým spôsobom dostupnú. To znamená, že ak sú v meste dve pobočky, jedna je poradenská a druhá nie. Nedá sa povedať takéto univerzálne pravidlo. Platí to, že sa veľmi pozeráme na to, čo klienti v pobočke robia, pre aké produkty a služby tam chodia. Pracujeme s tým, aby sme im vysvetlili, že keď si prídu aktivovať kartu, tak to môžu urobiť cez Georgea a nemusia chodiť do pobočky. Nejaký čas to trvá, ale myslím si, že je to výhodnejšie pre všetky strany. Takže nakoniec sa to presadí.
Banky veľa služieb už zdigitalizovali, ale pri hypotékach stále treba chodiť do pobočky. Verím, že do dvoch rokov. Ale povedzme si, čo je plne digitálna, keďže máme aj isté obmedzenia. Napríklad záložná zmluva musí existovať v papierovej podobe. Ostatné dokumenty, ktoré k hypotéke potrebujeme, budeme postupne digitalizovať. Už dnes je možné o hypotéku nielen požiadať, ale aj si ju dojednať bez návštevy pobočky. Vždy to býva na dlhé lakte. Existuje zaručený elektronický podpis, ktorý skoro nikto nepoužíva.
Na rozdiel od hypoték ste na vkladoch úroky zatiaľ nezvyšovali. Závisí to od vývoja trhovej situácie. Ak sadzby na trhu budú ďalej rásť, aj úroky na vkladoch pôjdu hore. Napríklad v Českej republike je základná sadzba ČNB päť percent, hypotéky sú medzi šiestimi až siedmimi percentami a sporiace vklady sú približne na dvoch percentách. Rozdiel medzi najnižším úrokom na úveroch, ktoré sa dajú získať a sporiacim vkladom prestavuje tri-štyri percentá.
Nechcem robiť prognózy, ale predpoklad je, že nie sme na konci procesu zvyšovania úrokových sadzieb. Myslím, že sadzby na hypotékach v horizonte najbližšieho roka porastú ešte v niekoľkých krokoch a dostaneme sa asi aj do času, keď bude priestor aj na zvýšenie úrokov pri vkladoch.