Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: komplexný pohľad

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je právny inštitút, ktorý je v spoločnosti široko známy, no jeho obsah a dôsledky sú pre mnohých nejasné. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť komplexný pohľad na BSM, od jeho definície a vzniku, cez správu a nakladanie s majetkom, až po zánik a vyporiadanie.

Definícia a vznik BSM

BSM je upravené v Občianskom zákonníku a vzniká uzavretím manželstva. Je to majetkový režim, ktorý existuje v nerozlučnej spojitosti s manželstvom. Zásadný rozdiel medzi podielovým a bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov spočíva v tom, že v podielovom spoluvlastníctve je vlastníctvo rozdelené na podiely (napr. ½ a ½), zatiaľ čo v BSM je každý z manželov 100% vlastníkom celej veci.

Predmet BSM

Predmetom BSM je v podstate všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva. Hlavným zdrojom BSM sú najmä príjmy a úspory z práce a podnikania. Avšak, existujú aj výnimky. Do BSM nepatria veci, ktoré:

• slúžia výkonu povolania len jedného z manželov,
• boli vydané v rámci predpisov o reštitúcii.

Správa a nakladanie s majetkom v BSM

Bežné veci týkajúce sa spoločných záležitostí môže vybavovať každý z manželov, a tento právny úkon zaväzuje k právam a povinnostiam oboch manželov spoločne a nerozdielne. V ostatných veciach je potrebný súhlas obidvoch manželov, inak je právny úkon neplatný.

Možnosti úpravy rozsahu BSM

Rozsah BSM je možné zúžiť. Manželia sa môžu napríklad dohodnúť tak, že výnosy a úžitky z veci, ktorá je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, budú naďalej jeho výlučným vlastníctvom. Taktiež sa môžu dohodnúť, že BSM vznikne až ku dňu zániku manželstva.

Prečítajte si tiež: Dodatočné Dedičstvo

Zánik BSM

BSM zväčša zaniká zánikom manželstva (rozvodom alebo smrťou jedného z manželov). Zánik BSM za trvania manželstva má za následok, že manželia prestávajú nadobúdať veci do ich BSM a každý nadobúda majetok do svojho vylúčeného vlastníctva, prípadne môžu nadobudnúť vec do podielového spoluvlastníctva.

Vyporiadanie BSM

Zánik BSM a jeho vyporiadanie nenastávajú súčasne. Po zániku BSM sa musí vykonať vyporiadanie majetku patriaceho do BSM, teda rozdelenie spoločného majetku.

Dohoda o vyporiadaní

Predpokladá sa, že manželia vykonajú vyporiadanie BSM predovšetkým dohodou. Nestačí, ak si každý z manželov ponechal po rozvode manželstva niektorú časť zo spoločne nadobudnutého majetku, ale je nutné písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť, dohoda musí mať písomnú formu a je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Súdne vyporiadanie

Ak nedôjde k vyporiadaniu BSM dohodou, každý z manželov môže požiadať súd, aby vykonal vyporiadanie. Občiansky zákonník ukladá trojročnú lehotu, v ktorej sa má BSM vyporiadať dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Uplynutím tejto lehoty zaniká právo na vyporiadanie BSM dohodou alebo na podanie návrhu na vyporiadanie na súd.

Domnienka o vyporiadaní

Namiesto toho zákon ustanovuje nevyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa manželia vyporiadali tak, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, tie pripadnú do vlastníctva toho z manželov, ktorý vec výlučne užíva pre svoje potreby a pre potreby svojej rodiny. Ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti sa stávajú podielovým spoluvlastníctvom oboch manželov, pričom ich podiely sú rovnaké.

Prečítajte si tiež: Rozvoj nehnuteľností a územný plán

Daň z nehnuteľností a BSM

Daň z nehnuteľností upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. Daň z nehnuteľností ako majetková daň sa priznáva podaním priznania k dani z nehnuteľností alebo čiastkového priznania k dani z nehnuteľností pri vzniku ďalšej daňovej povinnosti alebo čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností.

Priznanie k dani z nehnuteľností

Priznanie k dani z nehnuteľností je súčasťou priznania k štyrom miestnym daniam (k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje spolu s prílohou k § 17 ods. 2 a 3 zákona). Nemusí sa podávať kompletne celé tlačivo, ale len tie oddiely, ktoré daňovník potrebuje podať.

Čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností však podávajú aj tí daňovníci, ktorým k 31. 12. zanikla daňová povinnosť k dani z nehnuteľností. Takíto daňovníci v tlačive vyznačia, že podávajú čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti a uvedú v jednotlivých oddieloch ako dátum zániku daňovej povinnosti 31. 12.

Tlačivo priznania

Tlačivo platné od roku 2015 sa v zdaňovacom období roku 2023 menilo a nové tlačivo platí od 1. septembra 2023 a naďalej platí aj na zdaňovacie obdobie. Daňovníci ho získajú v listinnej podobe priamo u príslušného správcu dane z nehnuteľností alebo sa tlačivo zverejňuje na stránke príslušnej obce alebo mesta, v katastri ktorých sa nehnuteľnosť nachádza. K uvedenému dátumu v súlade s ustanovením § 99d ods. 4 zákona platí vzor tlačiva k miestnym daniam MF/013135/2023-726. Oznámenie o vydaní vzoru tlačiva priznania k miestnym daniam je zverejnené vo Finančnom spravodajcovi ako príspevok č. V roku 2024 sa spresňovalo poučenie na vyplnenie priznania k miestnym daniam. Oznámenie o vydaní poučenia na vyplnenie priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje je zverejnené vo Finančnom spravodajcovi ako príspevok č. 10 - oznámenie č.

Zmeny v tlačive a poučení

Úprava súvisí so zákonom č. 2/2023 Z. z., ktorý v čl. II novelizoval zákon. V § 6 ods. 1 písm. a) zákona sa medzi skupinu pozemkov orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty zaradia aj ostatné plochy, ak sa využívajú na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo alebo účel spojený s poľnohospodárstvom alebo lesným hospodárstvom a zároveň sa takto využívané pozemky vylúčili zo skupiny pozemkov uvedených v § 6 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Odvodňovacie parcely: Kľúč k efektívnej správe pozemkov

II. úprava súvisí so zákonom č. 470/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon. V § 17 ods.

Lehota na podanie priznania

Tlačivo priznania alebo čiastkového priznania k dani z nehnuteľností sa doručuje správcovi dane najneskôr. Po uvedenom termíne hrozí daňovníkom pokuta za oneskorené podanie priznania k dani z nehnuteľností alebo čiastkového priznania k dani z nehnuteľností, pretože takto podané tlačivo bude správca dane považovať za oneskorene podané priznanie k dani z nehnuteľností alebo čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností.

Daňovník dane z nehnuteľností priznáva svoje nehnuteľnosti podaním priznania k dani z nehnuteľností alebo čiastkovým priznaním na vznik ďalšej daňovej povinnosti k tejto dani.

Všeobecne záväzné nariadenie

Všeobecne záväzné nariadenie k dani z nehnuteľností správca dane spravidla schvaľuje s účinnosťou od 1. Všeobecne záväzné nariadenie k dani z nehnuteľností obce zverejňujú na internetových stránkach príslušnej obce, kde si ich môžu daňovníci prípadne pozrieť.

Vyrubovanie dane

Daň z nehnuteľností správca dane vyrubuje každoročne rozhodnutím podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, na zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, a to okrem dvoch výnimiek vzniku daňovej povinnosti v priebehu kalendárneho roku.

Spoluvlastníctvo a daňové priznanie

Ak je pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb, priznanie podá každá fyzická alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá ten, koho dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Podlahová plocha bytu a daň z nehnuteľností

Zákonom sa v režime dane z bytov zdaňujú byty a nebytové priestory v bytovom dome. Základom dane z bytov na účely dane z nehnuteľností je podlahová plocha bytu alebo podlahová plocha nebytového priestoru v bytovom dome. Keďže zákon nedefinuje, čo sa považuje za podlahovú plochu bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome (na rozdiel od zdaňovania stavieb, ktoré majú explicitne ustanovenú zastavanú plochu alebo zákona o miestnom poplatku za rozvoj, kde je definícia podlahovej plochy tiež priamo ustanovená), pri určovaní základu dane z bytov je možné vychádzať zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

V ustanovení § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z. v z. n. p. sa na účely tohto zákona podlahová plocha definuje ako plocha všetkých miestností bytu alebo nebytového priestoru bez plochy balkónu, lodžie a terasy, okrem terasy, ktorá nie je spoločnou časťou domu; do podlahovej plochy bytu sa započítava aj plocha miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu (príslušenstvom bytu podľa Občianskeho zákonníka sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom využívali, napr.

Ak je terasa spoločnou časťou domu, t. j. Ak má daňovník terasu zapísanú na LV k bytu po účinnosti zákona č. 283/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (účinnosť 1.11.), a teda je započítaná do podlahovej plochy bytu, zdaňuje sa táto terasa v režime dane z bytov ako súčasť podlahovej plochy bytu od zdaňovacieho obdobia.

Praktické príklady a otázky

Darovanie pozemku v podielovom spoluvlastníctve

Ak má otec v pláne darovať synovi pozemok, z celkovej plochy ktorého vlastní 5/6, zatiaľ čo 1/6 vlastní jeho bratranec, darovanie 5/6 predmetného pozemku nie je problematické. Problematické však môže byť to, aby syn mohol stavať na spomínaných 5/6 pozemku. Podstata podielového spoluvlastníctva totiž tkvie v tom, že spoluvlastníci nevlastnia určité konkrétne časti veci, ale tzv. ideálny podiel.

Vysporiadanie podielového spoluvlastníctva domu medzi matkou a dcérou

Podľa § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka platí, že každý podielový spoluvlastník má právo kedykoľvek žiadať o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vysporiadanie. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, môžu uzavrieť dohodu o vysporiadaní, ktorá musí mať písomnú formu, ak je predmetom nehnuteľnosť (napr. dom). Dohoda je následne podkladom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Ak medzi spoluvlastníkmi nie je dohoda, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd, aby rozhodol o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ak nie je vec delitelná, súd spravidla prikáže vec jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu ostatným, alebo nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku podľa podielov. Odporúča sa najskôr pokúsiť sa o dohodu medzi všetkými spoluvlastníkmi.

Zmena podielového spoluvlastníctva na BSM

Ak majú manželia nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, t. j. nadobudli ste ju pred manželstvom alebo ste si vo vzťahu k nim pred ich nadobudnutím uzatvorili dohodu o zúžení BSM, čím ste ich vylúčili z nadobudnutia do BSM, už žiaľ nie je možné tieto nehnuteľnosti dostať do BSM. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria výlučne veci, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva aspoň z časti zo spoločných prostriedkov a súčasne si vo vzťahu k nim nezúžili BSM pred ich nadobudnutím. Musia byť splnené všetky tieto podmienky na to, aby sa akákoľvek vec stala súčasťou BSM.

Vyporiadanie majetku darovaného počas manželstva

V prípade darovaných nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté počas manželstva, je dôležité si uvedomiť, že tieto nehnuteľnosti nespadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), a patria do podielového spoluvlastníctva, ak boli darované obom. Dlh z hypotéky naďalej trvá pre oboch spoločne a nerozdielne voči banke. Neplatenie hypotéky by mohla viesť ku dražbe, ak by banka uplatnila svoje zabezpečovacie práva. Čo sa týka spotrebného úveru iba na meno exmanžela, tento by nemal priamo ohroziť nehnuteľnosť, ak na byt nie je použitý ako zabezpečenie. Odporúča sa uzatvoriť dohodu o vysporiadaní majetku, prípadne riešiť vec prostredníctvom súdu.

Predaj podielu na byte

Ak s bývalou manželkou nebola uzatvorená dohoda o vysporiadaní BSM a ani nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom a ste vlastníkom podielu jednej polovice z nehnuteľnosti, je možné svoj podiel predať. Keďže bývalá manželka má predkupné právo, je potrebné jej adresovať návrh na odkúpenie podielu. Ak bývalá manželka nemá záujem o odkúpenie, je možné tento podiel predať tretej strane (osobe). Keďže žiadna firma nie je špecializovaná výhradne na odkúpenie podielu, môže byť dobré kontaktovať realitného agenta. Taktiež môžete zvážiť inzerciu svojho podielu na realitných portáloch.

Darovanie podielu na nehnuteľnosti priateľke/priateľovi

Ak ste s priateľkou spoluvlastníci bytu, každý polovice, a máte deti z prvého manželstva, ona deti nemá, je možné si navzájom darovať polovicu nehnuteľnosti, aby napríklad, keď sa jednému z vás niečo stane, sa druhý nemusela deliť s deťmi toho druhého.

Predaj podielu na dome, ak súrodenec nesúhlasí

Ak s bratom spoluvlastníte byt po zosnulých rodičoch v podielovom spoluvlastníctve a chcete predať svoju polovicu domu, no brat s tým nesúhlasí, je potrebné bratovi poslať doporučenú výzvu resp. návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s vyplatením podielu v určenej výške, ktorá sa môže uhradzovať aj v splátkach. Ak k dohode nedôjde, potom budete môcť svoj podiel na dome predať Vami určenému záujemcovi za sumu, ktorú ste ponkli svoj podiel Vášmu bratovi. Ak Váš brat nebude chcieť odkúpiť Váš podiel na dome, potom možnosťou na Vašej strane je podať návrh na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 Obč. "Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Vysporiadanie parcely so spoluvlastníkmi s obmedzením nakladania

V prípade parcely registra E, kde sú spoluvlastníkmi osoby s obmedzením nakladania podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z., je potrebné postupovať nasledovne:

1. Kontaktovať Slovenský pozemkový fond (SPF), ktorý spravuje podiely týchto spoluvlastníkov.
2. Na základe informácií poskytnutých v SPF môžete predložiť návrh na usporiadanie spoluvlastníckych vzťahov.
3. Ak chcete vysporiadať podiely, môžete navrhnúť ich odkúpenie alebo vykúpenie. V tejto súvislosti by malo byť predložené ohodnotenie ceny podielov, a to napríklad odborným znaleckým posudkom.
4. Je potrebné zvážiť, či predmetné pozemky možno reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov.
5. V prípade, že nie je možné dosiahnuť dohodu so spoluvlastníkmi, môžete podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

tags: #parcela #v #bezpodielovom #spoluvlastnictve #definícia