Parížska Mierová Zmluva z Roku 1947: Podmienky a Dôsledky pre Maďarsko a Slovensko

Parížska mierová zmluva z roku 1947 je významným medzinárodným dokumentom, ktorý formálne ukončil vojnový stav medzi spojencami a porazenými štátmi Osi po druhej svetovej vojne. Táto zmluva mala zásadný vplyv na usporiadanie povojnových pomerov v Európe, najmä v strednej Európe, a dotkla sa aj hraníc a vzťahov medzi Maďarskom a Československom.

Úvod

Parížska mierová zmluva z roku 1947 bola jednou z viacerých mierových dohôd, ktoré boli podpísané v Paríži po druhej svetovej vojne. Tieto zmluvy sa týkali krajín, ktoré boli spojencami Nemecka a podieľali sa na vojnových aktivitách. Cieľom týchto zmlúv bolo nastoliť mier, definovať nové hranice a určiť reparácie za vojnové škody.

Historický kontext

Po prvej svetovej vojne bola podpísaná Trianonská mierová zmluva v roku 1920, ktorá určila nové hranice Maďarska. Táto zmluva znamenala pre Maďarsko stratu rozsiahlych území a veľkej časti obyvateľstva. V medzivojnovom období sa Maďarsko snažilo o revíziu týchto hraníc a získanie stratených území späť. Počas druhej svetovej vojny sa Maďarsko pridalo na stranu Osi a podieľalo sa na vojnových operáciách. Porážka Osi v druhej svetovej vojne znamenala pre Maďarsko opätovnú stratu území a potrebu uzatvoriť novú mierovú zmluvu.

Parížska Mierová Konferencia (1946)

Parížska mierová konferencia, ktorá sa konala v roku 1946, bola kľúčovým podujatím, na ktorom sa pripravovali a prerokúvali mierové zmluvy s Talianskom, Rumunskom, Bulharskom, Maďarskom a Fínskom. Konferencia sa začala 29. júla 1946 v Paríži a jej cieľom bolo navrhnúť Rade zahraničných ministrov päť mierových zmlúv. Prvotný návrh mierovej zmluvy s Maďarskom pripravila Rada zahraničných ministrov a obsahoval preambulu, 37 navrhovaných článkov a šesť príloh.

Na konferencii sa zúčastnilo 21 "národov" ako združené a spojenecké mocnosti, pričom niektoré z nich neboli ani formálne samostatné štáty. Medzi účastníkmi sa sformovali rôzne bloky a skupiny štátov, ktoré sa snažili presadzovať svoje záujmy a názory. Z hľadiska česko-slovenských záujmov bolo prioritou riešiť povojnové vzťahy s Maďarskom.

Prečítajte si tiež: Maďarsko a Československo po Parížskej mierovej zmluve

Podmienky Parížskej Mierovej Zmluvy z Roku 1947

Parížska mierová zmluva z roku 1947 potvrdila obnovenie maďarských hraníc spred roka 1938, ktoré boli stanovené v Trianonskej mierovej zmluve z roku 1920, až na jednu malú zmenu. Táto zmena sa týkala slovensko-maďarskej hranice pod Bratislavou, kde Maďarsko muselo odstúpiť Československu tri obce - Jarovce, Rusovce a Čunovo.

Zmluva ukladala Maďarsku aj ďalšie povinnosti, ako napríklad demontáž autoritatívneho režimu, reštrukturalizáciu armády, dohľad nad výzbrojou a záväzok nezasahovať do vnútorných záležitostí susedov. Právne zakotvila výmenu obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom, ako aj deportáciu nemeckej menšiny.

Česko-Slovenské Požiadavky a Amandmány

Počas rokovaní na parížskej mierovej konferencii Česko-Slovensko aktívne predkladalo doplňujúce návrhy k mierovej zmluve s Maďarskom formou 15 amandmánov. Tieto amandmány sa týkali rôznych oblastí, ako napríklad právne dôsledky nulity Viedenskej arbitráže, pričlenenie piatich obcí k Česko-Slovensku, zákaz revizionistickej činnosti a transfer maďarského obyvateľstva.

Najväčší spor vznikol okolo amandmánu týkajúceho sa transferu 200 000 Maďarov do Maďarska. Ďalšie amandmány sa venovali vojenskej problematike, vráteniu kultúrneho dedičstva a hospodárskym otázkam. Hlavnými protagonistami medzinárodných rokovaní z česko-slovenskej strany boli Jan Masaryk, Vladimír Clementis a Juraj Slávik.

Maďarské Východiská a Ciele

Maďarsko malo na parížskej mierovej konferencii svoje vlastné ciele a východiská. Podľa D.M. Krna, priameho účastníka rokovaní, Maďarsko si určilo tri minimalistické zásady: dosiahnuť rozšírenie hraníc na úkor Rumunska v Sedmohradsku, presadiť medzinárodné zaviazanie susedov na poskytnutie menšinových práv a zabezpečiť zotrvanie celej maďarskej štatistickej menšiny na južnom pohraničí Československa.

Prečítajte si tiež: Environmentálne politiky Slovenska po Parížskej zmluve

Maďarský minister zahraničných vecí Győngyősi na konferencii požadoval navrátenie 22 000 kilometrov štvorcových z Rumunska a kritizoval Československo za vysídľovanie Maďarov.

Vplyv a Dôsledky Zmluvy

Parížska mierová zmluva z roku 1947 mala významný vplyv na povojnové usporiadanie v strednej Európe. Pre Maďarsko znamenala potvrdenie straty rozsiahlych území a obyvateľstva, čo viedlo k revizionistickým snahám a pocitu nespravodlivosti. Na Slovensku bola zmluva vnímaná ako obnovenie spravodlivosti a potvrdenie štátnej suverenity.

Zmluva však zároveň upevnila rozdelenie Európy na sféry vplyvu a symbolizovala zánik medzivojnového systému. Česko-Slovensko bolo len čiastočne úspešné pri presadzovaní svojich požiadaviek na konferencii, čo bolo ovplyvnené aj narastajúcim sovietskym vplyvom a rezervovaným postojom západných mocností.

Hodnotenie Zmluvy z Odstupom Času

S odstupom času je možné hodnotiť Parížsku mierovú zmluvu z roku 1947 ako komplexný a kontroverzný dokument. Zmluva priniesla mier a stabilitu do povojnovej Európy, ale zároveň neriešila všetky problémy a ponechala otvorené otázky, ktoré pretrvávajú dodnes.

V Maďarsku sa zmluva nestala takou symbolickou udalosťou ako Trianonská mierová zmluva z roku 1920, čo bolo spôsobené nástupom komunistického režimu a sovietskej dominancie. Na Slovensku je zmluva vnímaná ako dôležitý medzník v dejinách štátu, ktorý potvrdil jeho územnú celistvosť a suverenitu.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné právo a Krym

tags: #parizska #mierova #zmluva #1947 #podmienky