Parížska Dohoda o Klíme: Analýza, Význam a Perspektívy

Úvod

Parížska dohoda o klíme, prijatá na konferencii COP 21 v Paríži v decembri 2015, predstavuje globálnu snahu o boj proti zmene klímy. Táto dohoda stavia na Rámcovom dohovore Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a po prvý raz priniesla ponuku globálnej dohody o tom, že všetky krajiny podniknú opatrenia v boji proti zmene klímy a prispôsobia sa jej dôsledkom, pričom by sa posilnila aj podpora rozvojovým krajinám. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na Parížsku dohodu, analyzovať jej silné a slabé stránky a preskúmať jej význam pre budúcnosť klimatickej politiky.

Historický Kontext a Vznik Dohody

Parížska dohoda bola sprístupnená na podpis 22. apríla 2016 - Deň Zeme - v sídle OSN v New Yorku. Nadobudla účinnosť 4. novembra 2016, 30 dní po tzv. „Dvojitej prahovej hodnote“ (ratifikácia 55 krajinami, ktoré predstavujú najmenej 55 % celosvetových emisií). Odvtedy ratifikovalo a pokračovalo v ratifikácii dohody viac krajín, pričom začiatkom roka 2017 dosiahlo 125 strán. K dnešnému dňu ratifikovalo 185 zo 197 zmluvných strán dohovoru. Dohoda, vrátane Číny, Spojených štátov a Indie, krajín s tromi zo štyroch najväčších emisií skleníkových plynov členov UNFCC (spolu asi 42%).

Kľúčové Ciele a Princípy Parížskej Dohody

Parížska dohoda sa usiluje posilniť celosvetovú odozvu na hrozbu zmeny klímy, v kontexte trvalého rozvoja a snahy o odstránenie chudoby, vrátane nasledujúcich nástrojov:

1. Udržanie zvýšenia globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2°C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5°C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, čo by významne znížilo riziká a dôsledky zmeny klímy.
2. Zvýšenie schopnosti prispôsobiť sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy a podporovať odolnosť voči zmenám klímy a nízko emisný rozvoj, spôsobom, ktorý neohrozí produkciu potravín.
3. Zosúladiť finančné toky s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému voči zmenám klímy.

Táto dohoda sa bude realizovať tak, aby sa dodržala spravodlivosť a princíp spoločnej ale rozdielnej zodpovednosti a príslušných schopností, na základe odlišných okolností v jednotlivých krajinách.

Národne Definiované Príspevky (NDC)

Ako národne definované príspevky k celosvetovej odozve na zmenu klímy všetky strany realizujú a oznámia ambiciózne úsilie definované v článkoch 4, 7, 9, 10, 11 a 13, s cieľom dosiahnuť účel tejto dohody stanovený v článku 2. Úsilie všetkých strán bude časovo odstupňované, pričom bude uznávať potrebu podpory rozvojových zmluvných strán pri účinnom vykonávaní tejto dohody. Každá strana vypracuje, predloží a zachová všetky svoje nasledujúce národne definované príspevky, ktoré zamýšľa dosiahnuť. Strany prijmú domáce opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, aby dosiahli ciele takýchto príspevkov.

Prečítajte si tiež: Maďarsko a Československo po Parížskej mierovej zmluve

Znižovanie Emisií Skleníkových Plynov

Aby sa dosiahol dlhodobý teplotný cieľ stanovený v článku 2, strany sa usilujú čo najskôr dosiahnuť celosvetovo vrchol emisií skleníkových plynov uznávajúc, že dosiahnuť vrchol bude trvať dlhšie rozvojovým zmluvným stranám, a následne ich rýchlo znížiť v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými poznatkami, aby sa v druhej polovici tohto storočia dosiahla rovnováha medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovaním pomocou záchytov, na základe spravodlivosti a v kontexte udržateľného rozvoja a snahy o odstránenie chudoby.

Vyspelé zmluvné strany by si mali naďalej udržať vedúcu pozíciu tým, že sa zaviažu k absolútnym cieľom znižovania emisií v celej ekonomike. Rozvojové zmluvné strany by mali ďalej posilňovať svoje úsilie o zmiernenie zmeny klímy a budú podporované v tom, aby sa časom posunuli k cieľom znižovania alebo obmedzovania emisií v celej ekonomike s ohľadom na rozdielne okolnosti v jednotlivých krajinách. Rozvojovým zmluvným stranám sa poskytne podpora pri vykonávaní tohto článku v zmysle článkov 9, 10 a 11, s uznaním, že zvýšená podpora rozvojovým zmluvným stranám im umožní prijať ambicióznejšie opatrenia.

Financovanie a Podpora Rozvojovým Krajinám

Rozvinuté krajiny sa zaviazali k ročnému príspevku 100 miliárd dolárov pre rozvojový svet do roku 2020. V roku 2014 však dosiahol príspevok výšku len 62 miliárd dolárov. Rozvinuté krajiny ostali v polohe poskytovateľov "pomoci" rozvojovým krajinám v oblasti zmierňovania klimatickej zmeny (mitigácie). Lenže ich úloha by nemala byť vnímaná v rovine poskytovateľa "pomoci".

Mechanizmy Spolupráce

Strany uznávajú, že niektoré strany si vyberú pri realizácii svojich národne definovaných príspevkov dobrovoľnú spoluprácu, aby umožnili ambicióznejšie aktivity zamerané na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu a aby podporili udržateľný rozvoj a environmentálnu integritu. Ak sa strany dobrovoľne zapoja do spolupráce s využitím medzinárodne prenášaných výsledkov zmierňovania do národne definovaných príspevkov, zaväzujú sa podporovať udržateľný rozvoj, zabezpečiť environmentálnu integritu a transparentnosť vrátane riadenia a používať spoľahlivé započítavanie, aby okrem iného predišli dvojitému započítaniu, v súlade s usmerneniami prijatými konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody. Používanie medzinárodne prenášaných výsledkov zmierňovania zmeny klímy na dosiahnutie národne definovaných príspevkov na základe tejto dohody musí byť dobrovoľné a schválené zúčastnenými stranami.

Týmto sa stanovuje mechanizmus na prispievanie k znižovaniu emisií skleníkových plynov a podporu udržateľného rozvoja, za ktorý je zodpovedná a ktorý vedie konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody a ktorý môžu strany využívať dobrovoľne. Kontroluje ho orgán určený konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody, a jeho cieľom je: podporovať znižovanie emisií skleníkových plynov za súčasnej podpory udržateľného rozvoja; stimulovať a napomáhať účasť verejných a súkromných subjektov oprávnených stranou na znižovaní emisií skleníkových plynov; prispievať k znižovaniu úrovní emisií v hostiteľskej zmluvnej strane, ktorá bude mať prínos zo zmierňovacích opatrení znižujúcich emisie, ktoré môže využiť aj ďalšia strana na splnenie svojho národne definovaného príspevku; a dosiahnuť celkové znižovanie celosvetových emisií.

Prečítajte si tiež: Environmentálne politiky Slovenska po Parížskej zmluve

Adaptácia na Zmenu Klímy

Dohoda zakotvuje dôležitú tému "strát a škôd", ale jej znenie výslovne vylučuje odškodnenie a zodpovednosť. Neexistuje žiadne konkrétne riešenie, ktoré by sa dalo uplatniť pre klimatických utečencov, ani žiadne konkrétne financie na riešenie nenapraviteľných škôd. Bez nich budú najviac ohrozené krajiny ponechané samé na seba. To je krok späť.

Hodnotenie a Revízia Záväzkov

Zmluvné strany sa budú stretávať každých päť rokov, aby vyhodnotili plnenie záväzkov v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami.

Kritika a Obavy

Podľa Priateľov Zeme obstáť v destabilizovanej klíme sa dá iba vtedy, keď sa nebude obchádzať pravda. Parížska dohoda neprináša dostatočné opatrenia, iba dlho vyjednávané sľuby. Planéta je na tej istej ceste ku katastrofe, ako pred otvorením parížskych rokovaní - smeruje ku globálnemu otepleniu o 3 stupne oproti ére pred priemyselnou revolúciou. Odhadovaný reálny efekt existujúcich záväzkov predstavuje oteplenie najmenej o 2,7 stupňa, pravdepodobne však viac ako o 3 stupne. Dohovor oslabuje význam princípu rovnosti a princípu "spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti a schopnosti" (‘Common But Differentiated Responsibilities and Capabilities’ - CBDRC).

Dohoda nezakotvuje nikomu žiadnu povinnosť udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 stupňa. Spomína iba potrebu "pokračovať v úsilí" na dosiahnutie tohto cieľa. Dohoda nestanovuje žiadne spravodlivé, vedecky podložené záväzné ciele pre rozvinuté krajiny, iba formálny prehľad prísľubov redukcie emisií jednotlivých krajín (INDCs). To spolu s chabými ustanoveniami o finančnej pomoci na transformáciu energetiky v rozvojových krajinách znamená, že cieľ udržať zvýšenie globálnej teploty na úrovni 2 alebo 1,5 stupňa nie je oveľa viac než jalovou frázou.

Odstúpenie od Dohody

V článku 28 dohody sa píše, že zmluvná strana môže požiadať o odstúpenie od dohody tri roky od jej vstupu do platnosti. Odstúpenie však tiež musí vstúpiť do platnosti. Podľa dohody to trvá rok od uloženia žiadosti o odstúpenie. To znamená, že na odstúpenie treba celkovo štyri roky. Dňa 4. augusta 2017 však Trumpova administratíva oficiálne načrtla úmysel USA odstúpiť od zmluvy v úradnom oznámení doručenom OSN. V samostatnom vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že sa bude naďalej zúčastňovať na medzinárodných rokovaniach o zmene klímy, vrátane rozhovorov zameraných na realizáciu klimatickej dohody.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné právo a Krym

Implementácia a Budúcnosť Dohody

Implementácia spočíva v plnení národných plánov znižovania emisií, takzvaných INDC (intended nationally determined contributions), ktoré predložili všetky zmluvné strany. V Marrákeši sa bude hovoriť o tom, ako pokrok monitorovať. Európska únia predložila vo svojom INDC záväzok zo svojho energo-klimatického balíčka 2030 - zníženie emisií „aspoň o 40 percent“ do roku 2030. Splnenie majú zaručiť reformovaný Systém obchodovania s emisiami (ETS) a nové nariadenie o zdieľanom úsilí (sektory dopravy, budov, poľnohospodárstva a lesníctva). Obe schémy sú v legislatívnom procese EÚ, rieši ich slovenské predsedníctvo. Obe budú právne záväzné pre členské štáty a Európska komisia ich vie vynucovať podobne ako iné európske právo. Každá zmluvná strana má podľa Parížskej dohody povinnosť zapracovať svoje INDC do národného práva.

tags: #Parížska #dohoda #o #klíme #vysvetlenie